Poplatky za odpady - rovní a rovnejší

So začiatkom roka sa akoby roztrhlo vrece s priznaniami a rôznymi tlačivami, ktoré nútia občanov zamýšľať sa nad rastúcou byrokraciou v bežnom živote. Netreba ani hovoriť o majetkových priznaniach, ktoré sa musia podať do 31.1.2002, ak sa nerustutoční návrh vlády o odložení termínu. V Košiciach pridali do škály aj Poplatkové priznanie k poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č.60/2001 o poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území mesta Košice. Okrem rovnakého dátumu na posledné odovzdanie majú priznania aj inú spoločnú vlastnosť - je to ďalší prejav byrokracie. Nedá sa nespomenúť nezabezpečenú distribúciu týchto tlačív, stratu času pri podávaní tlačiva a v neposlednom rade aj cenu, ktorú bude musieť jednotlivý občan mesta Košice platiť za odvoz, prepravu a zneškodňovanie odpadov. Táto cena je omnoho vyššia ako cena, ktorá bola platná do 1.1.2002. Okrem ceny je jasnou nevýhodou aj nutné zvýšenie frekvencie zberu odpadov, a s tým súvisiace ďalšie zvyšovanie ceny. Ceny pri zbere, preprave a odvoze odpadu sa v jednotlivých mestách značne líšia, pričom môžeme badať určité pravidlo, že cena je najvyššia v Bratislave 1200 Sk na občana a rok, v Košiciach 650 Sk na občana a rok, a ďalej klesá so znižujúcim sa počtom občanov toho-ktorého mesta. Napríklad v Banskej Bystrici cena za odvoz a zneškodnenie odpadu je 500 Sk na občana a rok, v Prešove 340 Sk na občana a rok, v Martine 350 Sk. Práve určovanie cien na základe počtu obyvateľov je \"trocha pritiahnuté za vlasy\", pretože je veľmi ťažko ekonomicky zdôvodniteľné. Nie je vôbec jasné prečo cena za odpady v jednotlivých mestách s rastúcim počtom obyvateľov taktiež rastie. Logicky ak je viac obyvateľov lokalizovaných na jednom mieste, mali by sa tvoriť určité úspory z rozsahu, napríklad na stroje, automobily na odvoz odpadu, s koncentráciou obyvateľov súvisia aj nižšie prepravné náklady. Niekto môže na druhej strane namietať, že obyvatelia väčších miest vyprodukujú väčšie množstvo odpadu na jedného obyvateľa, ale napriek tomuto argumentu je veľmi ťažké nájsť logiku v určovaní cien za zber, odvoz a zneškodnenie odpadov zo strany miest. Zo strany miest je asi jednoduchšie zamerať sa na zdroj príjmov, ktorý je viacmenej istý, a to poplatky od občanov, ako keby mal dlhodobo efektívne hospodáriť s inými zdrojmi príjmov. Jednoducho povedané, čo úradník určí, to občan mesta musí zaplatiť. Aj na príklade odpadov môžeme vidieť, čo môže spraviť patent na rozum v rukách mesta. Rastislav Ručinsky, Zdroj: www.fini.sk