Recyklácia v hlavnom meste zatiaľ ustupuje spaľovaniu

Úver za vyše 51 miliónov eur za rekonštrukciu spaľovne je dôvod, prečo má Bratislava najvyššie poplatky za odpad v SR. Potvrdil to vedúci oddelenia stratégie a správy finančných zdrojov hlavného mesta SR Bratislavy Robert Prikryl. Poplatky za zber, zneškodnenie a prepravu odpadu budú v Bratislave aj tento rok presahovať tisíc korún na obyvateľa, čo je zhruba dvojnásobok oproti obyvateľovi Banskej Bystrice a viac ako dve tretiny poplatku obyvateľa Košíc. Rekonštrukcia bratislavskej spaľovne, ktorú počas plnej prevádzky realizoval Siemens, stála dve a pol miliardy korún. Úver, ktorý získala bratislavská a.s. OLO, tak tvoril viac ako 80 percent z celkových nákladov. Garanciu za jeho splácanie do konca roku 2011 však prevzal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Hovorca OLO Ladislav Štibrányi tvrdí, že je to pochopiteľné, keďže do firmy, ktorej sto percent akcií vlastní mesto, prestali prúdiť poplatky za zber, zneškodnenie a prepravu odpadu. Podľa zákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z. a naň nadväzujúcich predpisov poplatky vyberá obec. „Predpokladáme, že za vlaňajšok dosiahnu príjmy z poplatkov 750 mil. Sk,“ odhaduje ešte neukončenú bilanciu R. Prikryl. Neplatiči pochádzajúci prevažne z firiem pritom nepresiahnu tri až štyri percentá. Splátky z poplatkov OLO vlani dosiahlo tržby za nakladanie s komunálnym odpadom 359 mil. Sk, celkový obrat zakotvil na 827 mil. Sk. Mestu vyfakturovalo takmer 450 miliónov korún a ako dotáciu dostalo od mesta 52 mil. Sk na splátku úverov a 165 mil. Sk na samu rekonštrukciu spaľovne odpadov. Doterajšie splátky úverov hradilo OLO zo zisku, vlaňajší však nepresiahne päť miliónov korún. Podľa L. Štibrányiho sa aj ten použije na odmeny pre predstavenstvo a zamestnancov, ale R. Prikryl túto informáciu spochybňuje. Na druhej strane však pripúšťa, že je to „vecou valného zhromaždenia a to bude zasadať najskôr v marci“. Zvýšené odpisy o 279 miliónov korún sa však v tomto roku výrazne prejavia na zisku. „Cieľom OLO nie je dosiahnuť čo najlepší zisk, ale uvoľniť zdroje na triedenie zberu,“ pripomína R. Prikryl. Lepšie finančné toky podľa neho umožnia firme zvýšiť investície do nákupu kontajnerov či triediacej linky odpadu. Nákladné recyklovanie Recyklovanie totiž v Bratislave zatiaľ ustupuje spaľovaniu. Hoci rekonštrukcia spaľovne zvýšila náklady na likvidáciu odpadov, R. Prikryl sa domnieva, že moderné spaľovanie a využívanie tepla a elektrickej energie je ekologicky prijateľnejším spôsobom zhodnotenia odpadu ako skládkovanie. „Navyše, zhodnocovanie odpadu je aj európskym trendom, ten uprednostňuje aj zákon o odpadoch. Slovenským mestám budú podľa neho spaľovne už v krátkej budúcnosti chýbať,“ poznamenáva R. Prikryl. Zákon však takisto zaväzuje obce k minimalizácii, triedeniu a recyklovaniu odpadu. OLO podľa L. Štibrányiho vytriedi z komunálneho odpadu zhruba desať percent druhotných surovín, ale obyvatelia mesta toto percento ešte zvyšujú ich predajom do podnikov zberných surovín. R. Prikryl považuje recyklovanie odpadu za zatiaľ nerentabilné, keďže sa na ňom podieľa málo ľudí. Na otázku, čo mesto spravilo pre zvýšenie motivácie občanov – napríklad v diferencovaných poplatkoch pre tých, ktorí triedia –, reaguje: „Recyklovanie si vyžaduje vyššie investície, na ktoré mesto zatiaľ nemá, ale v budúcnosti sa v každom prípade bilancia triedeného odpadu zlepší.“ R. Prikryl predpokladá, že v budúcnosti mesto a napokon aj OLO uvoľní viac prostriedkov na recyklovanie odpadov, čo v konečnom dôsledku zníži objem odpadu, a teda aj náklady na jeho likvidáciu. „Nie je to síce reálne dnes, ale postupný vývoj k tomu smeruje,“ domnieva sa. Mesto si podľa R. Prikryla zlepší hospodársku bilanciu práve vo využití spaľovne odpadu, ktorej kapacita je momentálne o zhruba dvadsať percent vyššia ako produkcia odpadu v Bratislave. Symbióza mesta a firmy Stopercentná mestská akciová spoločnosť vytvára optimálne podmienky na nakladanie s odpadmi v meste. Výkonný riaditeľ Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve Vladimír Blažíček podotýka, že si nevie predstaviť lepšie založenú firmu v odpadovom hospodárstve, ako je OLO. Účasť mesta zabezpečuje firme permanentnú objednávku na služby a na druhej strane firma môže reagovať na základné a zákonné požiadavky mesta – teda zefektívnenie nakladania s odpadmi tak, aby dodržala európske trendy a občan platil len za nevyhnutné náklady. Podľa neho však takýto vývoj môže ovplyvniť iba spravodlivo zaplatený, teda diferencovaný poplatok. Zdroj: eTREND