Recyklačný monopol ostal Matadoru

Na Slovensku každoročne pribúda približne 800-tisíc kusov osobných a 150-tisíc nákladných opotrebovaných pneumatík. Dohromady ide o desať- až jedenásťtisíc ton odpadu. Spaľovanie takého množstva nie je z ekologického hľadiska prijateľné.

Cieľom Sektora opotrebovaných pneumatík Recyklačného fondu (RF) preto je, aby sa v roku 2005 95 percent všetkých autoplášťov materiálne zhodnocovalo. Fond by teda formou dotácií alebo úverov mal podporovať podnikateľské projekty zamerané na drvenie pneumatík a následný predaj gumovej drviny podnikom, ktoré ju dokážu využiť ako surovinu.

Pritom jediná prevádzkareň na mechanickú likvidáciu pneumatík, ktorá na Slovensku funguje, sa nachádza v Beluši. Prevádzkuje ju dcéra púchovského Matadoru, spoločnosť Matador – Obnova, a.s., so sídlom v Bratislave.

Tento projekt už získal od RF dve dotácie za celkovo 53 miliónov korún. Dohromady ide o viac ako polovicu z 83 miliónov, ktoré sektor opotrebovaných pneumatík doteraz udelil. Zvyšnou sumou sa riešili iné čiastkové procesy súvisiace s recykláciou – zber starých pneumatík alebo následné spracovanie gumovej drviny. Žiaden nový projekt zameraný na likvidáciu pneumatík však schválený nebol.

Ozón neprešiel

Naposledy sa o to pokúšali dvaja záujemcovia z Banskej Bystrice, no Správna rada RF ich plány nepodporila. Obe eseročky, Ekologická recyklácia pneumatík (ERP) i Špila, corp., vypracovali projekt na výstavbu a prevádzkovanie linky na recykláciu opotrebovaných pneumatík. Zhodne tvrdia, že bez finančnej podpory RF plány zrealizovať nedokážu.

ERP sa o prostriedky z RF uchádzala raz, Špila dvakrát. V prvom prípade chceli obe firmy využiť pôvodnú českú technológiu ozónovej deštrukcie.

Jej vynálezcami a majiteľmi patentu je skupina technikov na čele s Janom Jeníčkom a Jiřím Říhom. Zmluvu na výrobu liniek, využívajúcich túto technológiu, uzavrela s vynálezcami spoločnosť Škoda Klatovy.

O dodávke takejto linky na Slovensko rokovala v Klatovách Špila. ERP podľa slov jej obchodného riaditeľa Ľubomíra Šestáka odkúpila od autorov patentu licenciu na jeho využitie na slovenskom území. Linku, ktorú ERP na svojej webovej stránke (www.ekopneu.sk) označuje ako TL-01-OZ, mal dodať slovenský výrobca. Jeho meno odmieta Ľ. Šesták prezradiť.

„Pneumatiky sa prirodzene rozpadávajú pôsobením kyslíka v atmosfére. Ozónová deštrukcia tento proces mnohonásobne urýchľuje,“ vysvetľuje princíp technológie Ľ. Šesták. „Je to inovatívna, ekologicky čistá a overená technológia s nízkymi nákladmi. Presne takéto technológie by mal Recyklačný fond podľa svojho programu podporovať,“ myslí si. Ľ. Šesták i konateľ Špily Pavol Špila zhodne vyhlasujú, že ich projekty boli zamietnuté bez udania pádnych dôvodov.

Hra na mlčanie

Podľa vedúceho Sektora opotrebovaných pneumatík RF Petra Vozára odmietnutiu alebo schváleniu každého projektu predchádza jeho podrobná analýza a overovanie reálnosti. „Každému predkladateľovi zamietnutého projektu posielame vysvetľujúci list. Dôvodov na odmietnutie firiem Špila i ERP bolo viac, v liste však nie je možné uviesť obsah celého spisu,“ dodáva.

Tretím stranám navyše podľa zákona o odpadoch nie je možné informácie zo spisov poskytovať. P. Vozár vyjadril ochotu sprístupniť obsah spisov Špily a ERP predstaviteľovi TRENDU za predpokladu, že dotyčné firmy mu na takýto krok dajú písomné povolenie. P. Špila bol ochotný dať povolenie iba v prípade, že mu predtým RF poskytne podrobné zdôvodnenie zamietnutia jeho projektu. Ľ. Šesták požadoval osobné stretnutie s P. Vozárom za prítomnosti predstaviteľa TRENDU.

P. Vozár obe požiadavky odmietol ako neopodstatnené. K prípadu ERP napokon poskytol TRENDU kópie niekoľkých listov tvrdiac, že ide o súčasť jeho osobnej korešpondencie, na ktorú sa zachovanie mlčanlivosti nevzťahuje. Zároveň všeobecne skomentoval „dva projekty z Banskej Bystrice, z ktorých jeden bol dobrý, ale nedomyslený a druhý bol vyložený podvod“. Z kontextu vyplýva, že za podvod považuje práve projekt firmy ERP.

Linka nejasného pôvodu

Z poskytnutej korešpondencie vyplýva, že P. Vozár Ľ. Šestáka vyzval, aby spresnil technické údaje k linke TL-01-OZ, pretože v rôznych podkladoch boli uvedené rôzne údaje, napríklad diametrálne odlišné dáta o kapacite linky.

„Pán Šesták pôvodne rokoval s nami ako zamestnanec firmy Špila,“ hovorí obchodný manažér Škody Klatovy Jiří Dostál. „Potom nám oznámil, že Špila od projektu ustúpila, on má však oň naďalej záujem so svojou novozaloženou firmou ERP. Keď sme sa však začali baviť o cene, naša ponuka sa mu zdala pridrahá,“ spomína.

Podľa J. Dostála ERP potom na svojej webovej stránke prezentovala technológiu Škody Klatovy ako svoju vlastnú. „Až po pohrození žalobou za zneužívanie informácií v obchodnom styku bola táto prezentácia odstránená a nahradená opisom linky TL-01-OZ. Ide zrejme o vlastné technické riešenie pána Šestáka, o ktorom však naša firma nič bližšie nevie,“ myslí si J. Dostál.

Zároveň vyslovuje obavu, či by Ľ. Šesták dokázal zabezpečiť bezpečnú prevádzku takejto linky. Ak by totiž ozón nekontrolovane prenikol do ovzdušia, jeho dýchanie by mohlo vážne ohroziť zdravie pracovníkov prevádzkarne. Vynálezca Jan Jeníček naopak považuje Ľ. Šestáka za odborníka, ktorý si dokáže s ozónovou deštrukciou poradiť.

„Táto technológia je bezpečná, všade sú senzory, ktoré pri akomkoľvek úniku ozónu okamžite zastavia prevádzku,“ tvrdí. TREND sa pokúsil získať bližšie vysvetlenie nejasností okolo linky TL-01-OZ priamo od Ľ. Šestáka, ten sa však k prípadu po druhýkrát odmietol vyjadriť.

J. Jeníček tiež potvrdil, že ERP si od neho a ďalších autorov patentu odkúpila licenciu pre Slovensko. Linku TL-01-OZ považuje za využitie tejto licencie v praxi, sám však o nej nič bližšie nevie.

Sporná bezpečnosť

O bezpečnosti navrhovanej linky však nebol presvedčený ani vedúci odboru životného prostredia Krajského úradu v Banskej Bystrici Ján Žiško. Ten zrušil stavebné povolenie Okresného úradu v Brezne, ktoré spoločnosť ERP oprávňovalo postaviť linku s ozónovou deštrukciou v obci Vajsková. Podľa J. Žiška bol v dokumentácii od ERP opis technického zariadenia a spôsobu zhodnocovania opotrebovaných pneumatík príliš všeobecný. Chýbalo tiež vyjadrenie technickej inšpekcie.

Brezniansky úrad však tomuto verdiktu nerozumie. „Keby sme neboli presvedčení o správnosti nášho postupu, neboli by sme rozhodli tak, ako sme rozhodli,“ obhajuje rozhodnutie vedúca tamojšieho odboru životného prostredia Elena Gregorová.

„Nevieme, na čí podnet krajský úrad zrušil naše prvostupňové rozhodnutie.“ Podľa J. Žiška išlo o podnet P. Vozára. Jediný prípad, keď takáto linka reálne bežala, bola osemmesačná skúšobná prevádzka v Třebíči, ktorú prevádzkovali sami vynálezcovia. „Napriek žiadosti o poskytnutie podkladov z tohto poloprevádzkového pokusu som žiadne údaje nedostal ani od ERP, ani od Škody Klatovy,“ vysvetľuje svoje podozrenia P. Vozár.

„Škoda Klatovy nemala s týmito skúškami nič spoločné,“ uvádza J. Dostál. „Pokiaľ viem, došlo pri nich k úniku ozónu a jeden človek skončil v nemocnici,“ dodáva. Avšak priznáva, že Škoda Klatovy pravdepodobne od tejto technológie ustúpi. Doteraz sa jej nepodarilo predať jedinú linku.

J. Jeníček naopak tvrdí, že skúšky v Třebíči prebehli bez nehody a linku odkúpil miestny podnikateľ. Ďalšie dve linky s ozónovou deštrukciou sa skupina vynálezcov chystá dodať do USA a Kanady.

Protichodné vyhlásenia

Firmu Špilu neúspech projektu neodradil. „My sme na základe odporúčania P. Vozára od ozónovej deštrukcie napokon ustúpili. Predložili sme nový projekt, tentoraz založený na klasickom mechanickom drvení pneumatík. Ani ten však nebol schválený bez toho, aby nám zo strany fondu bolo vysvetlené jeho zamietnutie,“ tvrdí P. Špila.

„Ohľadne voľby technológie som nič neodporúčal ani jednému pracovníkovi firmy Špila,“ namieta P. Vozár. K prípadu Špila poskytol TRENDU vysvetľujúci list, ktorý v júli 2003 zaslal P. Špilovi riaditeľ RF Ivan Zuzula.

Podľa listu jedným z dôvodov nevyhovenia žiadosti bolo nedoriešenie zberu a zvozu opotrebovaných pneumatík. „Je načrtnutý len návrh riešenia spolupráce s pneuservismi, dovozcami a mestami. V projekte tiež nie sú relevantné podklady k ďalšiemu využitiu vzniknutých druhotných surovín,“ píše sa v liste. „Nemôžeme podporiť projekt, ktorý nerieši kompletnú recykláciu pneumatík, od ich zberu až po zhodnotenie získanej gumenej drviny,“ dodáva P. Vozár.

„Tých niekoľko riadkov nie je nijakým zdôvodnením,“ nesúhlasí P. Špila. Zároveň odmieta tvrdenia, že zhodnotenie pneumatík nebolo kompletne zabezpečené: „Mali sme dohody o zvoze pneumatík so spoločnosťami Mikona a Barum Continental. Gumenú drvinu mal využívať výrobca topánok ZDA Partizánske a český výrobca gumených predmetov Pragoelast.“

Zo skládok skládka

Firma Špila začala koncom roka 2002 s výstavbou prevádzkarne na likvidáciu opotrebovaných pneumatík v Rimavskej Sobote. Výstavbu budov financovala z bankového úveru, nákup technológie plánovala z prostriedkov RF. P. Špila tvrdí, že sa na to spoľahol na základe ústnych prísľubov P. Vozára, že projekt bude schválený.

 Na základe týchto prísľubov sa tiež dohodol so spoločnosťami Mikona, s.r.o., a Barum Continetal Slovakia, s.r.o., na tom, že začali zvážať pneumatiky do Rimavskej Soboty. Obe spoločnosti ako prevádzkovatelia pneuservisov skladujú množstvá opotrebovaných pneumatík. Zo zákona musia za tieto skládky odvádzať príspevky práve do Recyklačného fondu. Keďže teraz zabezpečili likvidáciu svojich skládok, požadovali od RF vrátenie svojich príspevkov.

„Poskytli sme im na to povolenie Okresného úradu v Rimavskej Sobote na výstavbu recyklačnej prevádzkarne. Overili sme si na ministerstve životného prostredia, že takéto potvrdenie je dostačujúce. Na Recyklačnom fonde ho však neuznali. Tvrdili, že potrebujú potvrdenie o tom, že pneumatiky už boli zhodnotené. Barum a Mikona toto interpretovali ako neseriózny postup z našej strany a vypovedali nám zmluvy,“ vyjadruje sklamanie P. Špila.

 „Náš projekt napokon nebol napriek prísľubom schválený a nám ostalo dvesto ton pneumatík. Zo zákona sme sa sami stali držiteľmi odpadu, za ktorý musíme platiť.“ Podľa P. Špilu tak RF svojím prístupom spôsobil jeho firme škodu.

Matador sebe?

Poškodenou sa však cíti aj Mikona, a to práve zo strany Špily. „Ak pán Špila tvrdí, že nám dal len nejaký prísľub o budúcom zhodnotení pneumatík, tak nehovorí pravdu,“ tvrdí výkonný riaditeľ Mikony Pavel Vyoral.

 „Dal nám písomné potvrdenie, že naše pneumatiky boli zhodnotené. Na základe tohto papiera sme od Recyklačného fondu požadovali vrátenie našich príspevkov. Ten si v Rimavskej Sobote fyzicky overil, že k žiadnemu zhodnocovaniu pneumatík nedochádza,“ vysvetľuje šéf Mikony. P. Vozár navyše tvrdí, že žiadne ústne prísľuby kandidátom na príspevok nedáva a ani nemôže dať. Všetky projekty totiž schvaľuje Správna rada RF, ktorej on nie je členom.

Predstavitelia Špily i ERP však poukazujú na to, že P. Vozár ako vedúci sektora vypracúva posudky na všetky projekty týkajúce sa recyklácie pneumatík. Jeho názor ako názor odborníka podľa nich dokáže ovplyvniť hlasovanie správnej rady. Ďalším odborníkom je člen správnej rady zodpovedný za sektor opotrebovaných pneumatík Marián Kvasnica.

P. Vozár pritom v minulosti pôsobil v spoločnosti Matador. M. Kvasnica v Matadore dodnes pracuje ako zmocnenec pre legislatívu životného prostredia.

Práve dcéra Matadoru je jediná spoločnosť, ktorú RF pri likvidácii pneumatík podporil. „Mal som možnosť rozprávať sa s predstaviteľmi Matadoru – Obnovy. Naznačovali, že ak sa niekto na Slovensku pokúsi vybudovať ďalšiu linku na deštrukciu pneumatík, nebude mať šancu,“ tvrdí J. Jeníček.

;„Sami by sme boli radi, ak by na Slovensku fungovalo viac prevádzkarní. Ostatné projekty sa však ukázali buď ako nedomyslené, alebo priamo ako podvody,“ odmieta P. Vozár obvinenia zo zaujatosti.

Projekt Matadoru – Obnovy je podľa neho objektívne dobrý. Fakt, že v RF pôsobí spolu s M. Kvasnicom, komentuje slovami: „Nijako sa netajíme tým, že sme boli v Matadore, dokonca sa poznáme už z vysokej školy. Lenže na Slovensku je veľmi málo odborníkov na recykláciu pneumatík. Je logické, že tí niekoľkí pôsobili aj u jediného domáceho výrobcu,“ uzatvára.

Zdroj: http://www.etrend.sk