Pátek, 19. dubna 2024

Ani rakúske lesy sa nezaobídu bez peňazí od štátu

Ani rakúske lesy sa nezaobídu bez peňazí od štátu
Rakúsko vyplatí akciovej spoločnosti Rakúske spolkové lesy v priemere 1,7 milióna eur ročne na spracovanie kalamitného dreva a 2,5 milióna eur na odškodnenie za zábrany hospodáreniu v národných parkoch. Podporuje tiež súkromných vlastníkov lesov, a to v priemere sumou 34 miliónov eur ročne.

Uvádza sa to v zborníku Financovanie: lesy - drevo, ktorého autormi sú predstavitelia Rakúskych spolkových lesov.
To však odporuje tvrdeniu autorov stratégie premeny štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť efektívne hospodárenie lesov s minimálnou podporou štátnych financií. Autori sa pritom odvolávajú práve na skúsenosti rakúskych odborníkov.
\"O financovaní lesného hospodárstva v Rakúsku nemá informácie ani odborná komunita na Slovensku, čo je zrejme v súlade s oficiálnou stratégiou obhospodarovať lesy bez štátnej intervencie,\" hovorí profesor Katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Ivan Kolenka.

Dotácie sa znižujú
Na Slovensku štát od podpory lesníkov ustupuje. Kým do roku 1990 Slovensko podporovalo obhospodarovanie lesov asi jednou miliardou korún, v nasledujúcom období subvencie ubúdali. \"V roku 2003 dotácie do lesného hospodárstva na Slovensku klesli na 196 miliónov korún, ďalších 24 miliónov dal štát na hradenie bystrín,\" uviedol pre HN generálny riaditeľ lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Ján Ďurský. Rozpočet na tento rok neráta s národnými dotáciami pre súkromné ani štátne lesy.
Ministerstvo však podľa svojej hovorkyne Kataríny Czajlikovej na tento rok navrhuje štátnu pomoc v sume 50 miliónov korún a ďalšie peniaze môžu podniky získať z európskych štrukturálnych fondov. Majú aj právny nárok na náhradu ujmy pri obhospodarovaní chránených lesov zo štátneho rozpočtu. No hoci odborníci vyčíslili ročnú majetkovú ujmu podnikov hospodáriacich v chránených lesoch na 920 miliónov korún, ministerstvo životného prostredia má na tento účel v tomto roku pridelených len 100 miliónov korún. \"Dostali sme sto miliónov, hoci sme žiadali štyristo. Vo východiskách štátneho rozpočtu na rok 2005 a ďalšie roky budeme uplatňovať vyššie požiadavky,\" informovala HN tlačová tajomníčka ministerstva životného prostredia Dana Gregorová.

Ak by fungoval trh...
Podľa Kolenka lesníctvo nie je na dotácie odkázané. Treba však usporiadať jeho vzťahy so všetkými subjektmi, ktoré využívajú produkty lesov na svoj zisk alebo nedostatočne zabraňujú ich poškodzovaniu. \"To je úloha štátu a neexistujú inštitúcie, ktoré by ho tu mohli nahradiť,\" zdôraznil.

Vysoké náklady, nízke zisky
Lesníci získavajú výnosy z trhových komodít, prevažne z dreva a zo sadeníc. Zo zákona sú však povinné vykonávať množstvo neziskových činností, ktoré nesúvisia s trhovou produkciou dreva alebo ju dokonca obmedzujú. \"To deformuje ekonomické vzťahy. Manažment sa snaží dosiahnuť rentabilitu lesného majetku zvyšovaním tržieb. Ťažba dreva je však obmedzená, takže tržby možno zvyšovať len zvyšovaním cien,\" vraví Kolenka. Dodáva, že ceny niektorých sortimentov dreva sú na Slovensku podstatne vyššie ako v okolitých krajinách. Napríklad kubický meter piliarskej ihličnatej guľatiny triedy III. A, B stojí v Poľsku od 1 270 do 1 489 korún, v Česku 1 820 korún a na Slovensku 2 050 korún. Na spracovateľov dreva sa prenášajú v neprimerane vysokých cenách aj náklady na verejnoprospešné činnosti lesného hospodárstva, ktoré by mala financovať celá spoločnosť. To im neumožňuje vytvárať primeraný zisk na investície do nových technológií.
\"Na druhej strane sa štátne lesy aj súkromní vlastníci usilujú znižovať náklady na výkony, ktoré priamo nezabezpečujú tržby - na pestovanie a ochranu lesa. Takáto politika prináša rýchly ekonomický efekt na úkor budúcich generácií. Jej negatívny dosah na kvalitu lesov, a tým aj na životné prostredie, sa prejaví o desať až päťdesiat rokov,\" dodal Kolenka.

Činnosti, ktoré neprinášajú výnosy a spôsobujú straty podnikom lesného hospodárstva
činnosť/zásah zabezpečí/spôsobí kto má prospech/zisk na čie náklady
regulácia horských potokov ochranu pôdy pred eróziou lesné hospodárstvo lesné podniky
  poľnohospodárstvo štát
  celá spoločnosť  
neštandardné obhospodarovanie kvalitu aj kvantitu vody vodohospodárske  lesné podniky
lesov vo vodohospodárskych oblastiach   podniky  
obhospodarovanie ochranných lesov a národných parkov ochrana životného prostredia celá spoločnosť lesné podniky
  rekreačné služby  
poľovníctvo ochrana zveri celá spoločnosť lesné podniky
  lesné hospodárstvo  
reštitúcia lesnej pôdy navrátenie majetku pôvodní majitelia Lesy SR
priemyselná výroba poškodzovanie lesov priemysel lesné podniky
doprava znižovanie kvality a prírastkov obchod  
dreva    

Zdroj:HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích

Partneři

Asekol - zpětný odběr vysloužilého elektrozařízení
Ekolamp - zpětný odběr světelných zdrojů
ELEKTROWIN - kolektivní systém svetelné zdroje, elektronická zařízení
EKO-KOM - systém sběru a recyklace obalových odpadů
INISOFT - software pro odpady a životní prostředí
ELKOPLAST CZ, s.r.o. - česká rodinná výrobní společnost která působí především v oblasti odpadového hospodářství a hospodaření s vodou
NEVAJGLUJ a.s. - kolektivní systém pro plnění povinností pro tabákové výrobky s filtry a filtry uváděné na trh pro použití v kombinaci s tabákovými výrobky
E.ON Energy Globe oceňuje projekty a nápady, které pomáhají šetřit přírodu a energii
Ukliďme Česko - dobrovolnické úklidy
Kam s ním? - snadné a rychlé vyhledání míst ve vašem okolí, kde se můžete legálně zbavit nechtěných věcí a odpadů