Les na spálenisku vyrastie o sto rokov

Päť a možno osem až desať rokov potrvá, kým zeleň zakryje 250-hektárovú čiernu jazvu, ktorú po sebe zanechal ničivý tatranský požiar. Ďalších tridsať rokov potrvá, kým sa ľuďom a prírode podarí založiť nový mladý les.

Najväčší požiar v histórii Tatier zničil všetko, čo mu stálo v ceste. V jeho plameňoch neskončili podľa prvých zistení riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku len stromy vyvrátené novembrovou víchricou, ale aj 14 hektárov stojaceho lesa. "Zhorelo aj prirodzené zmladenie lesa na takmer 30 hektároch a nová výsadba na 7 hektároch," tvrdí Líška. "Na celom požiarisku začíname odznova," dodal.

Nielen odznova, ale aj inak, pretože zhorenisko rozdalo lesníkom a všetkým dobrovoľníkom obnovujúcim Vysoké Tatry nové karty. Na miestach, kde sa prehnal požiar, sa situácia od základu zmenila. Podľa Líšku musí na to reagovať aj projekt obnovy Tatier.

"Požiar podstatne zmenil povrchovú vrstvu pôdy, z ktorej stromy vyrastali," objasnil Milan Koreň, pracovník Výskumnej stanice Tatranského národného parku. Prejde veľa rokov , kým sa do pôdy vráti život podobný doterajšiemu. Aj na spálenisku vyrastie les, ale iný ako na kalamitných plochách, kde vyčíňala iba víchrica.

Smrekovec, smrek sem-tam borovica a jedľa, niekde aj javor - tak mal pôvodne vyzerať obnovený les na vyčistenej ploche po vetrovej kalamite. Na požiarisku však zrejme výrazne prevládne svetlomilný smrekovec, predpovedá Milan Koreň. Ešte skôr sa však na týchto miestach uchytia tzv. prípravné dreviny jarabina, breza či rakyta.

Kto si chce predstaviť obnovujúci sa les, mal by navštíviť Kôprovú dolinu. Tú v roku 1943 zasiahol požiar a spálil les na ploche 240 hektárov. "Dodnes tu nerastie súvisle zapojený prirodzený les," hovorí Milan Koreň. Je to ešte stále les predchodca, v ktorom prevládajú brezy či jarabina, smrek rastie len popri nich. Sú tu, samozrejme, iné stanovištné podmienky, ale to nič nemení na fakte, že les rastie pomaly a jeho drevinové zloženie sa vždy prispôsobuje zmeneným rastovým podmienkam.

Hektár obnovy lesa vyjde štát zhruba na 150-tisíc korún. "Nebude to jednoduché, pretože na balvanité priestory morén sa bude musieť zrejme vynosiť aj pôda, alebo sa vysadia drahšie sadenice s koreňovým balom," predpovedá scenár obnovy Peter Líška. Šéf TANAP-u odmieta, že oheň má očistnú funkciu. Tatry nemožno porovnávať s rozľahlými národnými parkami v Kanade. Oheň v najmenších európskych a osídlených veľhorách nie je prirodzený jav. Ostatne aj ten, ktorý vznikol, založil najskôr nedisciplinovaný človek. A sú to ľudia, ktorí musia lesu pomôcť na nohy.