Už uplynulo přes 90.let od zahájení průmyslové těžby nafty na Slovensku

Naftový priemysel na Slovensku si v minulom roku pripomenul 90 rokov odvtedy, čo sa po úspešných čerpacích skúškach začala 13. januára 1914 v bývalom Rakúsko-Uhorsko po prvý raz priemyselne ťažiť ropa. Okrúhle výročie bolo príležitosťou aj na rozhovor s generálnym riaditeľom NAFTY, a. s., Ing. Bohumilom Kratochvílom. • Ako by ste, pán generálny riaditeľ, zhodnotili históriu naftového priemyslu na Slovensku? - Pre mňa sa tých uplynulých 90 rokov spája predovšetkým s tradíciou, skúsenosťami a úsilím ľudí, ktorí sa na rozvoji naftového priemyslu podieľali. Mimochodom, o tom, že sa na západnom Slovensku a južnej Morave ťaží veľmi kvalitná ropa vhodná predovšetkým na využitie v chemickom a farmaceutickom priemysle, sme sa učili už v prvých ročníkoch základnej školy. Dôležité je, a práve v tom vidím tradíciu, že každý z nás, kto môže byť už tak trochu pamätníkom, spája západné Slovensko s tradíciou ťažby ropy. Naftový priemysel však v tejto súvislosti neznamená len ťažbu ropy, ale aj ťažbu a v histórii moderného plynárenstva tiež skladovanie zemného plynu. • Ako vidíte súčasnosť naftového priemyslu na Slovensku? - Ak máte na mysli ťažbu dosiaľ prieskumom objavených zásob ropy a zemného plynu, môžeme hovoriť najmä o histórii. Existujúce vyťažiteľné rezervy sa veľmi rýchlo zmenšujú a je len otázkou času, keď ich ťažba prestane byť i pri súčasných vysokých cenách ropných komodít ekonomická. Ďalšia budúcnosť ťažby závisí predovšetkým od výsledkov pripravovaných prieskumných projektov. Súčasnosť naftového priemyslu na Slovensku sa tak stáva viac súčasnosťou plynárenskou, spojenou s podzemným skladovaním zemného plynu. • Rátate s významnejšími investíciámi NAFTY do prieskumu a ťažby uhľovodíkov? - Predovšetkým stále verím, že Slovensko ešte nepovedalo v produkcii uhľovodíkov svoje posledné slovo. O príprave prieskumných projektov som sa už zmienil a ak máme v novej štruktúre NAFTY samostatnú divíziu prieskumu a ťažby uhľovodíkov, ktorá je považovaná spolu s divíziou skladovania zemného plynu za kľúčovú, môžeme to hodnotiť ako veľmi silný signál zo strany akcionárov NAFTY. Ďalšie úsilie teda nebudeme smerovať iba k vyťaženiu už objavených ložísk ropy a zemného plynu, ale aj k ďalšiemu rozvoju prieskumných projektov. Prieskum však neznamená len extenzívne vyhľadávanie neobjavených ložísk v zatiaľ nepreskúmaných oblastiach. Je to predovšetkým trpezlivá práca na vyhodnocovaní dostupných informácií a produkčných dát, ktorá vedie k ich optimálnemu využitiu pri otváraní nových geologických štruktúr. Od výsledkov prieskumu potom závisí i budúcnosť existujúcich ťažobných stredísk a rozsah ich ďalšieho prevádzkovania v závislosti od očakávanej výšky produkcie a jej ekonomiky. Spoločnosť NAFTA je však predovšetkým podnikateľský subjekt, naša činnosť by mala byť zisková. To znamená, že prieskum a v nadväznosti naň i ťažba musia byť aktivity, ktoré budú produkovať zisk. V tomto prípade existujú dva smery, ktorými sa chce NAFTA uberať. Prvý hovorí o tom, že sa pozrieme na súčasný spôsob, akým sa ťaží ropa a plyn a budeme hľadať také riešenia, aby sme ťažili efektívnejšie. Druhý smer znamená rozbehnúť nové prieskumné projekty. Pokiaľ bude prieskum úspešný, bude možné naštartovať aj nové ťažobné projekty. Dôležitú úlohu prieskumu je potrebné vidieť aj v prevádzkovaní podzemných zásobníkov zemného plynu. Keďže využívajú na skladovanie vyťažené plynové alebo ropoplynové ložiská, práve geológovia sú tí, ktorí podávajú rozhodujúcu informáciu o tom, ktoré ložisko je vhodné na konverziu na podzemný zásobník. Vlastná konverzia, modelovanie podzemných štruktúr a nakoniec aj prevádzkovanie podzemných častí zásobníkov prebieha v spolupráci s prieskumnými geológmi a ložiskovými inžiniermi. • Do funkcie generálneho riaditeľa NAFTA, a. s., ste nastúpili pred polrokom. Je možné podľa vás už teraz aspoň čiastkovo zhodnotiť prvé výsledky zmien v spoločnosti? - V úvode by som rád zdôraznil, že smer, ktorý NAFTA nastúpila, bol prijatý ako výsledok reštrukturalizačného procesu spoločnosti, ktorý bol pripravovaný a implementovaný s akcionármi NAFTY, a. s. Súčasná pozícia manažmentu spoločnosti nie je o vytváraní nových smerov, ale o realizácii a rozvíjaní zámerov akcio­nárov. Samozrejme, nikto z nás nemôže byť po piatich či šiestich mesiacoch nášho spoločného úsilia spokojný, nato by bola potrebná skutočne veľká dávka sebavedomia. Môžem však povedať, že mám dobrý pocit, keď mám hodnotiť to, čo sme za prvý polrok dosiahli. Máme pod kontrolou najdôležitejšie procesy v spoločnosti, dostávame pod kontrolu náklady a na úrovni vedenia sa čím ďalej presúvame od riešenia operatívnych záležitostí do vecí dlhodobých a systémových. • Vyjadrili ste spokojnosť so súčasnou štruktúrou NAFTA, a. s. Čo ju podľa vás robí efektívnou? - Štruktúra spoločnosti je veľmi transparentná, tak navonok, ako aj dovnútra. Dve hlavné divízie, t. j. divízia podzemného skladovania zemného plynu (UGS) a divízia prieskumu a ťažby uhľovodíkov (E&P), sú zamerané na pokrytie hlavných činností. Tretia divízia služieb je určená na jednoznačnú alokáciu prevádzkových nákladov a ďalších nákladov spoločnosti NAFTA. Ďalšie tri úseky, t. j. úsek obchodu a marketingu, úsek financií a controllingu a úsek ľudských zdrojov, majú postavenie na úrovni divízií, a spoločne s core-divíziami jednoznačne ovplyvňujú hospodársky výsledok. V riadiacej štruktúre sú ešte tri odbory, ktoré sú priamo v úseku generálneho riaditeľa, ktorý ich aj riadi. Ide o odbory ICT (informačné technológie), QHSE (bezpečnosť a kvalita práce a ochrana životného prostredia) a nákup, ktoré pokrývajú štábne činnosti pre celú spoločnosť. Nová organizačná štruktúra NAFTY, a. s., dáva podľa môjho názoru veľmi transparentný a zrozumiteľný pohľad na spoločnosť, pričom vnútri tohto systému je dobrá komunikácia na jednotlivých úrovniach riadenia aj medzi nimi navzájom. • Ste spokojný, akým smerom spoločnosť napreduje? Ako by ste spoločnosť charakterizovali v súčasnosti? Akú jej predpovedáte budúcnosť? - Realizácia zámerov, na ktorých sme začali pracovať na začiatku roka, sa stáva čoraz zreteľnejšia a myslím si, že signály, ktoré vysielame a dúfam, že i pohľad na NAFTU zvonka svedčí o tom, že chceme byť transparentná, zákaznícky orientovaná spoločnosť. To je súčasnosť. Budúcnosť vidím okrem ťažby komodít, o ktorej som už hovoril, v službách spojených so skladovaním zemného plynu. • Spomínali ste, že NAFTA by sa mala v budúcnosti zameriavať na služby spojené so skladovaním zemného plynu, mala by sa stať servisnou spoločnosťou... - Súvisí to najmä s tým, že sa oddelili činnosti prieskumu a ťažby uhľovodíkov od činností skladovania zemného plynu. Môžeme sa na to pozrieť z pohľadu dvoch hlavných činností. Prieskum a ťažba je vlastne výroba, vyčíslime investíciu, získavame a predávame komoditu. Skladovanie je naproti tomu poskytovanie služby. Ak porovnáme tržby za predaj komodít a predaj služieb, tak z toho vyplýva, že skladovanie je z vyslovene ekonomického pohľadu v tejto chvíli pre NAFTU dôležitejšie. V prieskume a ťažbe sme závislí do značnej miery od toho, čo môžeme na Slovensku ešte nájsť. A to je veľmi ťažko odhadnuteľné. Môžeme pre to urobiť maximum, t. j. urobiť kvalitný prieskum samostatne alebo s pomocou partnerov, ale môžeme nájsť len to, čo nám v skutočnosti príroda ponúkne. Nič iné, a to tiež len pri primeraných nákladoch. Takže v tomto prípade je veľká časť mimo našej kontroly. Skladovanie je však úplne iná činnosť. Je to služba, ktorá je veľmi úzko spojená s plynárenstvom. Je stále nevyhnutná, pretože zatiaľ nikto nevymyslel vhodnejší spôsob, než skladovať plyn v zásobníkoch. A tiež zatiaľ nikto nevymyslel iný spôsob, ako uspokojiť trh z hľadiska zabezpečenia flexibility dodávok. Pri skladovaní zemného plynu predávame službu. Musíme sa teda správať ako poskytovateľ služby vystavený náročným požiadavkám trhu, klientov a tiež konkurencii. Konkurencia bude čoraz väčšia, súvisí to s novelizáciou európskej energetickej legislatívy a koniec-koncov aj s potrebami našich zákazníkov, ktorí sa budú v konkurenčnom prostredí, ktorému budú vystavení, správať takmer určite inak, ako v súčasnom monopolnom prostredí. • V máji tohto roka sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Preto vás iste neprekvapí moja otázka, či členstvo Slovenska v EÚ ovplyvní konkurencieschopnosť spoločnosti. V čom vidíte najväčšie riziká? A čo spoločnosti NAFTA, naopak toto členstvo prinesie? - Prijatie Slovenska do EÚ celkom určite ovplyvní konkurencieschopnosť spoločnosti, ale nie v tom zmysle, či NAFTA bude konkurencieschopná alebo nie, ale skôr v tom zmysle, že konkurencia, ktorá sa tu môže objaviť, bude oveľa tvrdšia než dosiaľ. Historické kontrakty, ktoré ešte dnes trvajú, sa pomaly končia. Mnohé z nich prakticky vôbec nevyplývali z trhových podmienok. Boli to dohodnuté obchody, ktoré súviseli s plynárenstvom ako celkom. Čo sa týka rizík, tie podľa mňa existujú predovšetkým tri: technické riziko, riziko trhu a riziko legislatívy. Čo sa týka technickeho rizika, sme nútení mať k dispozícii také štruktúry a technológie, ktoré budú technicky konkurencieschopné okoliu (t. j. vyspelosť systému). Myslím si, že tu má NAFTA pomerne veľký priestor, pretože sa neustále rekonštruujú rôzne časti zásobníkov a ostatných zariadení. Know-how, ktoré má NAFTA a ľudia, ktorí pre ňu pracujú, sú už tradične na vysokej úrovni. Myslím si, že počas pôsobenia spoločnosti Ruhrgas a Gaz de France v NAFTE sa mnohé veľmi zmenilo práve z hľadiska technologickej vyspelosti a technického know-how. Ďalším rizikom je riziko trhu ako takého, pretože sa môžeme len domnievať, aká bude potreba skladovacích kapacít v budúcnosti na otvorenom trhu. Môže byť vyššia, omnoho väčší dôraz môže byť kladený na flexibilitu zásobníkov. Potreba skladovania však môže byť aj nižšia v závislosti od potrieb trhu a požiadaviek na zaistenie bezpečnosti dodávok. Riziko trhu spočíva teda v tom, či bude rovnaká, menšia alebo väčšia potreba skladovacích kapacít. Tretím rizikom je riziko legislatívy, pretože európska legislatíva sa neustále mení. Bola prijatá prvá európska smernica, ktorá mala určitú predstavu o štruktúre plynárenstva a pozícii jednotlivých operátorov na trhu, existuje druhá smernica, ktorá prvú ešte ďalej rozvádza a mení situáciu. Menia sa národné legislatívy, ktorými každá krajina reaguje na európsku smernicu trochu inak a z toho môže vyplynúť pomerne veľká škála možných pozícií skladovateľa plynu na trhu. Tu môžeme vplývať iba do určitej miery, takže tretie, legislatívne riziko má taktiež svoju váhu. • Výhodou možno je, že budete mať väčší prístup k poten­ciálnym zákazníkom... - Áno, to určite. Všetky tri riziká môžu byť v podstate i výhodou, ak sa k nim postavíme z toho správneho uhla. • Ste kľúčovým predstaviteľom spoločnosti, ktorej hlavným predmetom podnikania je skladovanie plynu a prieskum a ťažba uhľovodíkov. Ako dlho pôsobíte v tejto oblasti a aké skúsenosti môžete spoločnosti a jej ľuďom odovzdať? - V plynárenstve pracujem už takmer 24 rokov. Od roku 1980 až do roku 1995 som bol na prevádzkovom úseku, a potom až do roku 1998 na obchodnom úseku spoločnosti Transgas, kde som spolupracoval na projektoch nákupu a prepravy zemného plynu do Českej republiky. V rokoch 1999 - 2003 som pôsobil v skupine firiem SPP Bohemia a Moravské naftové doly. Táto skupina je už veľmi podobná spoločnosti NAFTA, a to najmä z pohľadu skladovania, pretože mala rovnaký core-biznis, t. j. prieskum, ťažbu a skladovanie zemného plynu. V spoločnosti NAFTA pracujem od polovice roka 2003. Za tých uplynulých 24 rokov som prešiel plynárenstvom od prevádzky cez obchod, skladovanie zemného plynu až k ťažbe uhľovodíkov. Verím, že mám čo odovzdať ďalej, pretože skúsenosti sa nedajú naučiť, ale len získať. V princípe však možno ani nezáleží na tom, akú prácu práve vykonávate, dôležité je, aby vás bavila a aby ste sa ju snažili robiť čo najlepšie. • Máte nejaké životné krédo, podľa ktorého sa riadite aj v pracovnej sfére? Povedal by som, že sa snažím vidieť veci od konca. Myslím tým, že dôležitejšie je mať predstavu, ako má vyzerať výsledok, než cesta k nemu. • Čo by ste chceli zaželať sebe i všetkým zamestnancom spoločnosti NAFTA do budúceho náročného obdobia? - Najprv by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí tvorili históriu uplynulých 90 rokov. Roľník Medlen našiel zemný plyn náhodou, s jeho menom je spojené objavenie uhľovodíkov na Slovensku. Všetko ostatné už bola trpezlivá, poctivá a tvorivá práca, za ktorú všetkým úprimne ďakujem. Chcel by som tiež poďakovať zástupcom akcionárov a mojim kolegom v spoločnosti. Ak som pred chvíľou vyslovil spokojnosť s výsledkami spoločnosti v posledných mesiacoch, je to predovšetkým zásluha celého tímu. Verím, že naším spoločným cieľom je prosperujúca spoločnosť, ktorá bude pokračovať v tradícii uplynulých 90 rokov. A preto, aby skutočne pokračovala, prajem všetkým veľa zdravia, síl a optimizmu. Pripravila: Renata Staroňová ZDROJ:www.naftagbely.sk