Ako za dva roky vyrobiť z odpadu cennú surovinu

Technické služby mesta Brezna sú známe s tým, že z komunálneho odpadu separujú všetko, na čo nájdu odberateľa. A na čo odberateľa nenájdu, snažia sa zúžitkovať svojpomocne. To sa týka aj biologického odpadu. Spracúvajú ho vo vlastnej kompostárni.
Začalo sa to pred viac ako desiatimi rokmi, keď doslúžilo smetisko v lokalite Mrcha potok, kam odpad vyvážalo nielen Brezno, ale i obce z okolia. Nová riadená skládka síce spĺňa všetky európske normy, no skladovanie odpadu tam tiež čosi stojí – jedna vyvezená tona tisíc korún. Aj preto sa Brezňania snažia o čím väčší objem separácie. Každý vyseparovaný kilogram znamená nielen úsporu jednej koruny, ale môže navyše priniesť nejakú korunku naspäť. A uskladnenie tony biologického odpadu stojí dokonca 1500 korún.
Najprv si povedzme, čo je to biologický odpad. V najväčšej miere je to pokosená tráva z verejnej zelene, opadané lístie, konáre z prerezávok stromov. Len za vlaňajšok vyviezli z Brezna 1220 ton takéhoto odpadu. Ak to vynásobíme 1500 korunami, vyjde nám úctyhodná čiastka, ktorú by mesto muselo zaplatiť.
V Brezne zriadili kompostáreň už v roku 1999. „Je to poľná kompostáreň“ – vysvetľuje riaditeľ technických služieb Ing. Tomáš Gaboň. „Na rozdiel od priemyselných kompostární, v ktorých robia laboratórny rozbor a kompostovanie prebieha za oveľa vyšších teplôt, nie je výsledný produkt príliš vhodný pre záhradky, na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Gazdinky by sa mu veľmi nepotešili, lebo môže obsahovať aj semiačka buriny. No pre udržiavanie verejnej zelene v meste je plne postačujúci.“
V praxi to vyzerá tak, že odpad, pokosenú trávu, konáriky a ďalšie zvyšky z verejnej zelene, nahromadia do hroble dlhej asi desať metrov, vysokej približne dva metre. Ďalej nechajú pracovať prírodu. Po roku celú hrobľu posunú, namiesto nej založia novú. Dej opakujú. Po dvoch rokoch sa prostredníctvom prírodných procesov objem hroble zmenší na jednu tretinu a z biologického odpadu zostane čierny kompost.
S odpadom z verejnej zelene to funguje bezchybne. Horšie je to už s listami a pokosenou trávou zo záhradiek rodinných domov. „Majiteľom záhradiek pri rodinných domoch umožňujeme bezplatný odvoz takéhoto odpadu“ – tvrdí Ing. Gaboň – „no záujem z ich strany je minimálny. Radšej ho pália priamo v záhradkách a čakajú, či ich sused za znečisťovanie ovzdušia neudá. Vyzerá to tak, že sú leniví vyniesť si odpad zo záhradiek čo i len pred bránu.“
Kompostáreň umiestnili vedľa nepretržite stráženej riadenej skládky. Nehrozí teda, že by niekto využil situáciu a začal tam načierno vyvážať smeti.
Rímsky cisár Vespasianus je známy tým, že zriadil verejné záchody a zároveň za ich použitie začal vyberať poplatky. Stretol sa s nevôľou svojho syna, ktorý mu vyčítal, že takéto peniaze budú smrdieť. Syn názor zmenil, keď mu otec prihodil pod nos vrecká s prvým výťažkom zo záchodov so slovami: Privoňaj! smrdia? Syn musel priznať, že nie. Nuž a nesmrdí ani kompost z Brezna. A aj on prináša peniaze – hoci aj vo forme úspory.