zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Bez prírody dom nežije

24.03.2007
Obecné
Bez prírody dom nežije
Bývať vo veľkomeste v bezprostrednom kontakte s prírodou a mať pri tom komfort - to sú vysoké požiadavky.

Architekt Ján Bahna vsadil predovšetkým na to prvé, kým to druhé nemohlo dopadnúť zle už len preto, že nejaký ten dom vo svojom živote postavil.

Z Pukanca prišiel do Bratislavy ešte ako študent a život na internáte v Horskom parku poznačil jeho vzťah k tejto mestskej časti.

Neďaleko Horského parku žije jeho rodina už takmer osem rokov, dovtedy obývala jeden z lepších panelákov na Kramároch. "Zdedili sme manželkinu rodičovskú parcelu, takže nezostalo nič iné, len si na nej postaviť dom a vrátiť sa na obľúbené miesto študentských čias," hovorí s úsmevom architekt. Dom, ktorý tu v roku 1999 vyrástol, si z ulice nemožno nevšimnúť. Zaujme jeho tvaroslovie a predovšetkým farebnosť - fasáde s pozdĺžnym tvarom okien dominuje červená a tmavá modrá. Ľudia sa ho vraj často pýtajú, prečo sa pre ne rozhodol - bola to reakcia na sladké pastelové farby, ktoré sa v stavebníctve doteraz často používajú. Okrem toho bola červená dôležitá ako odkaz na konštruktivistické obdobie v umení, v ktorom fungovala ako signálna farba.

Z atmosféry mediteránu

"Dom architekta je dilemou. Zrazu sa vám otázka, koľko experimentu a koľko pragmatizmu do projektu vložiť, zdá oveľa ťažšia, pretože ste zároveň aj investorom. Myslím, že každý architekt by si mal skúsiť postaviť svoj vlastný dom, aby sa presvedčil o reálnych problémoch s bývaním," hovorí Ján Bahna. Architekt sa podľa neho vyvíja a ak si v určitom štádiu zadefinuje svoje bývanie, stane sa to podstatným momentom v jeho tvorbe. Navyše, veľkým kritikom je rodina, ktorá má tiež svoje predstavy.

Dvojpodlažný dvojgeneračný dom je prepojený s pracoviskom - architektonickým ateliérom, časti budovy fungujú nezávisle a majú osobitný vchod.

Po celom obvode domu sa tiahne záhrada, ktorá v zadnom trakte, vzdialenom od ulice, prerastá do priestrannej záhradnej terasy s množstvom unikátnych drevín. Záhradníkmi sú Bahnovci sami, so zeleňou žijú a relaxujú. Nájdete tu orchidee, bouganviley, ibišky, eukalypty aj cédre. "Pestovaním subtropických rastlín si suplujem nostalgickú atmosféru mediteránu. Tohoročná mierna zima priala tejto teplomilnej flóre. Oleandre prežili vonku celú zimu, ako v Benátkach."

Presklenné dvere zo širokej terasy do obývačky poskytujú hlavne v lete úžasný pocit - stávate sa súčasťou prírody.

Bývanie v rodinnom dome umožňuje však aj prácu cez informačné siete. "Človek sedí doma a komunikuje s celým svetom, nezaťažuje dopravu, nestráca čas, neruší kolegov. Zároveň môžem zažívať premeny prírody. Teším sa z každého nášho stromu, môžem si odtrhnúť jahodu alebo broskyňu, vypestovať hrozno," hovorí Bahna.

Sýkorky a stehlíky v obývačke

Dom je otvorený svetlu po celej svojej dĺžke, využíva slnečnú energiu. Prízemie tvorí kuchyňa prepojená s obývacím priestorom a hosťovskou izbou so samostatnou sanitou, ktorá bude v budúcnosti, keď už bude domácim robiť problém chodiť po schodoch, slúžiť ako penzistický apartmán. Zariadenie je veľmi jednoduché a účelné, presklenú terasu vyvažuje náprotivná efektná žltá stena s jednoduchým policovým systémom. Inak sú steny biele, kde-tu ich zdobia vzácne obrazy z rodinnej zbierky.

Schody vedú na poschodie do pracovne s balkónom, ktorú z jednej strany lemuje široká biela sklobetónová stena. Popri nej vedie chodba do spálne, do detských izieb a kúpeľní, ktoré zaujmú tiež jednoduchosťou vo funkcionalistickom štýle. Autor musel rozmýšľať ekonomicky, aby dosiahol čo najlepší efekt za čo najmenej peňazí.

Dom je scenár života

"Ale hlavne si cením, že človek môže bývať v istom kútiku zelene, v oáze, a pritom blízko mesta. Aj náš psík Dany nás núti trikrát denne vybehnúť do Horského parku, blízkosť prírody je nezaplatiteľná," hovorí. "Rovno z obývačky sa pozeráte sa na sýkorky a stehlíky. Túto zimu sme nakúpili pätnásť kíl slnečnice, aby sme ich mali čím kŕmiť. Každé ráno ich je tu celá hŕba."

Architekt Ján Bahna tvrdí, že vyskúšať si bývanie vo vlastnom návrhu je priam etickou povinnosťou architekta.

Zaujímavé by podľa neho bolo postaviť si po rokoch aj nový dom, na ktorom by bol citeľný vývoj názoru. "Rodinný dom je svojou veľkosťou zadanie, kde je možné pomerne rýchlo odskúšať nové technológie, formy i materiály," hovorí. "Trend smeruje k zväčšovaniu kúpeľní, vytváraniu otvorených relaxačných centier, pribúda čiastočná klimatizácia i zlepšené teplotechnické vlastnosti. Dôležitý je aj odhad budúceho rastu rodiny a jej vzťahov. Prv než pristúpim k návrhu rodinného domu, vyžiadam si od klienta akýsi scenár života konkrétnej rodiny. A presne na podľa tohto originálu šijem kulisu pre jej spôsob života. Už aj naši investori pochopili, že podstatou bývania v rodinnom dome je návrat k prírode."

Architekt, doc. Ján M. Bahna, sa narodil v roku 1944 v Pukanci. Po školských rokoch v rodisku vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. V rokoch 1970 - 1971 pôsobil v Armádnom výtvarnom štúdiu v Prahe, potom do roku 1990 v Štátnom projektovom ústave obchodu v Bratislave, zároveň pracoval do roku 1979 v spoločnom ateliéri s profesorom V. Vilhanom. Od roku 1990 je vedúcim majstrovského ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a vedúci privátneho AA Ateliéru architektúry v Bratislave. Je autorom desiatok realizovaných objektov, držiteľom viacerých architektonických ocenení. Píše o architektúre. Je aj viceprezidentom Spolku architektov Slovenska. Je ženatý, má dvoch synov.

Eva Andrejčáková
www.sme.sk

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí