Jureňa: Človek na bicykli nie je súčasť prírody

"Ak človek ide do lesa pešo, chová sa ako človek, ako súčasť prírody. Ak doňho vstupuje na nejakom dopravnom prostriedku, už nevstupuje ako človek. Ide len o pravidlá správania sa v lese." Takto sa vyjadril v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. S poslancom za SDKÚ-DS Pavlom Frešom diskutovali o zákonoch, o ktorých sa rokovalo v parlamente. Ide o jazdenie cyklistov po lese, ktorí od septembra nebudú môcť jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy. Zákonodarný zbor najskôr takýto návrh spolu so zákazom zberu semien, semenáčikov či sadeníc odmietol. Koaliční poslanci však vrátili novelu späť do druhého čítania, kde poslanec Tibor Lebocký (Smer-SD) predložil už len návrh na obmedzenie pre jazdu na bicykli a koňoch.

Podľa slovenskej technickej normy na Slovensku existuje 40-tisíc kilometrov lesných ciest. Rozmáha sa cyklošport, pripomenul minister. A ak sa niekto rozhodne o vybudovanie cyklotrás v lese, mal by sa podľa jeho slov dohodnúť s vlastníkom na vytýčení trás. Nikomu sa nebráni v tejto aktivite, podčiarkol Jureňa. Pokiaľ človek vstupuje do lesa na nejakom dopravnom prostriedku, už nevstupuje ako človek peši, dodal Jureňa.

Poslanec NR SR Pavol Frešo (SDKÚ-DS) označil v diskusnej relácii za neprípustné, žeby rodina, ktorá sa na bicykloch vyberie do lesa, mala študovať technické normy. Najviac však poslancovi na novele zákone o lesoch prekáža, že "je proti ľuďom, je absolútne proti ľuďom a ľudia sa budú báť ísť do lesa" zo strachu pred vysokou pokutou - päťtisíc korún. Prijať zákon, ktorému ľudia nerozumejú a prostredníctvom ktorého im hrozí päťtisíckorunová pokuta, je podľa Freša "nezodpovedné od tejto vlády".

Takéto reštriktívne opatrenia pre ľudí nemajú nič spoločné s vlastníctvom lesa, o nich je ťažké podľa Freša presvedčiť koalíciu. Navyše, konštatoval, polovica lesov patrí všetkým ľuďom a Jureňu sa opýtal: "To aj z nich ľudí vyženiete?"

Jureňa dodal, že štátny podnik Štátne lesy je podnikateľský subjekt a vybudovanie jedného hektára lesa stojí od 50- do 100-tisíc korún.

Pokiaľ niekto pácha škody v lese, pácha ich konkrétnemu vlastníkovi, pripomenul Jureňa s poznámkou, že v zákone o lesoch sa nehovorí o zbere lesných plodov.

Jureňa a Frešo tiež rozoberali kauzu Tichej a Kôprovej doliny. Minister pôdohospodárstva sa v nej osobne angažoval a pri istej príležitosti nazval ochranárov komparzistami. Keď sa tejto témy dotkli v relácií SRo, povedal, že táto vláda sa chová zodpovedne a ľudsky. Nešlo o ťažbu dreva, ale odstránenie kalamity.

Frešo v oblasti dotácií do poľnohospodárstva povedal, že potrebujú dlhodobú koncepciu a najlepšie by bolo úplné zrušenie dotácií. Jureňa s ním súhlasil, povedal, že keby dotácie neboli, bolo by vyššie východisko ministerstva financií. Do roku 2013 sú veci v poľnohospodárstve v rámci EÚ definované, pripravuje sa dvadsaťročná vízia.

Jureňa: Vláda sa správa zodpovedne 

Stredoľavá vláda SR sa v prvom roku činnosti správa zodpovedne a sociálne ľudsky. Plní maastrichtské kritériá na zavedenie eura, dodržiava finančnú disciplínu a snaží sa byť v sociálnej oblasti ľudská, bilancoval minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa v diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy.

Poslanec Národnej rady SR (NR SR) za SDKÚ-DS Pavol Frešo k bilancovaniu povedal: "Vláda Roberta Fica rok po nástupe neurobila nič, alebo veľmi málo pre to, aby hospodársky rast trval aj naďalej." Reagoval na fakt, že Slovensko prežíva obdobie nebývalého rastu ekonomiky aj miezd, čo spojil s dôsledkom reforiem predchádzajúcej vlády. Navyše, dodal Frešo, neexistuje žiadne opatrenie terajšej vlády na podporu rastu ekonomiky a miezd.

V reakcii Jureňa pripomenul, že ešte pred parlamentnými voľbami ĽS-HZDS oceňovala pozitíva Dzurindovho kabinetu, napríklad daňovej reformy. Dnes však upozorňuje na mínusy, a to na nedotiahnutie zdravotníckej reformy a zavedenie energetického diktátu s následným inflačným rastom cien energií a dopadom na ľudí aj privátne spoločnosti.

Po roku činnosti rezortný šéf vyzdvihol za agrosektor navýšenie podpôr pre farmárov, "čo je základ pre stabilizáciu poľnohospodárskych podnikov". Zdôraznil, že kde je stabilita pôdohospodárskeho podnikania, hlavne na vidieku a v zaostalých regiónoch, tam je zároveň aj stabilita pre samosprávu, obce a zamestnanosť.

Pri existujúcom ekonomickom raste, uviedol Frešo, by bolo zodpovedné konať opatrenia, ktoré umožnia podporu tohto rastu aj naďalej. Ide hlavne o zdravotníctvo a sociálne veci. Šíri sa sociálna neistota, povedal Frešo, a to napríklad návrhmi premiéra Fica a ministerky Viery Tomanovej o znížení odvodov do druhého kapitalizačného piliera a o vyňatí zo skupiny, ktoré si sporia na dôchodok, napríklad matky s deťmi, a iné.

Za dlhodobo neudržateľný označil Frešo aj podporný mechanizmus pre farmárov naviazaný na štátny rozpočet. V tomto smere, povedal, opozícia by uvítala víziu poľnohospodárstva Slovenskej republiky a ako toto riešiť. Minister mu vysvetlil, že pri systéme podpôr, ktorý je nastavený v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, členský štát môže doplatiť 30 percent do tohto systému. Slovensko už v tomto roku poskytuje prvýkrát farmárom podporu 70 percent z úrovne pôvodnej európskej pätnástky, teda k 30 percentám národných zdrojov zo štátneho rozpočtu dostali 40 percent z peňazí EÚ.

Nové štáty EÚ majú pôvodné dobehnúť v roku 2013. Agrorezort v rámci rozpočtovej kapitoly teda nežiada navýšenie peňazí, čo napadol Frešo, ale udržanie ročnej 35-percentnej úrovne podpory, čím by sme dosiahli už v roku 2010 pre slovenských farmárov úroveň podpory 100 percent (akú už dnes majú rakúski farmári), ktorá mala byť reálna až v roku 2013.

Úloha pripraviť víziu slovenského poľnohospodárstva na 20 rokov by sa mala splniť do konca roku 2007, avizuje Jureňa.

http://www.sme.sk