Slovensku hrozí spor s Európskou komisiou
Bratislava - Slovensko sa kvôli účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny vystavuje riziku priestupkového konania zo strany Európskej komisie za porušenie európskej smernice. Vyplýva to z analýzy právnej kancelárie DEDÁK & Partners pre Inštitút aplikovanej ekológie Daphné.
Komisia by sa mohla obrátiť dokonca na Európsky súdny dvor kvôli nejasnému výkladu niektorých pojmov, ktoré novela zavádza. Novela vstúpila do platnosti 1. decembra 2007 a navrhla ju skupina koaličných poslancov na čele s extajomníkom ministra pôdohospodárstva Mariánom Záhumenským.
"Pri príprave akejkoľvek legislatívy je potrebné vziať do úvahy ústavný systém, ako aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Ak sa posudzuje konflikt vlastníckeho práva a práva na ochranu životného prostredia, nie je možné uprednostňovať žiadny z nich," uviedol Tomáš Kamenec z právnej kancelárie DEDÁK & Partners.
Právna kancelária sa domnieva, že súčasný zákon o ochrane prírody a krajiny môže byť v rozpore s Ústavou SR, európskou legislatívou, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ohrozenie NATURA 2000
"Z nášho pohľadu považujeme za jeden z najvážnejších problémov ohrozenie predbežnej ochrany v územiach európskeho významu Natura 2000," povedala hovorkyňa Inštitútu DAPHNE Martina Badidová.
Podľa DAPHNE je viac než pravdepodobné, že ministerstvo životného prostredia nebude schopné dodržať zákonom určený termín na vyhlásenie všetkých navrhovaných území európskeho významu. Potrebné je vyhlásiť 382 území do leta 2008. Na nevyhlásených územiach však podľa novely zákona zanikne ich predbežná ochrana a Slovenská republika si tak nesplní svoj záväzok voči EÚ.
Rovnako vážnym nedostatkom je aj presunutie zákazu činností meniacich stav mokrade až do najslabšieho piateho stupňa ochrany. "Tým došlo k zníženiu ochrany na územiach zaradených v zmysle Ramsarského dohovoru do zoznamu medzinárodne významných mokradí, ktorých sa na Slovensku nachádza 14," dodala Badidová.
Nedostatky má aj zonácia
DEDÁK & Partners tiež v analýze upozornili na nedostatky v novej zonácii, ktoré umožňujú v rámci zón ochrany prírody vznik ďalších podzón s rôznymi stupňami ochrany. Takáto úprava je však v praxi pre bežného občana nezrozumiteľná a nejednoznačná.
Za nesystematické a pre obhospodarovateľov lesa zvýhodňujúce možno považovať aj ustanovenie, ktoré nevyžaduje na vykonanie činnosti uvedenej v lesnom hospodárskom pláne súhlas alebo výnimku zo zákazu orgánom ochrany prírody. Ide o veľmi závažnú zmenu, ktorá môže mať veľmi negatívny vplyv na ochranu slovenských lesov.
Dopad zákona bude závisieť od implementácie
"Treba povedať, že skutočný dopad viacerých ustanovení novely zákona o ochrane prírody a krajiny bude závisieť od spôsobu ich aplikácie a výkladu dotknutými orgánmi ako aj povinnými subjektmi," dodali právnici.
Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE preto informoval o výsledkoch právnej analýzy listom a emailom ministra životného prostredia Jaroslava Izáka ako aj štátnych tajomníkov rezortu životného prostredia, Štátnu ochranu prírody a Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Zákon o ochrane prírody a krajiny bol novelizovaný z podnetu koaličných poslancov a po jeho schválení v Národnej rade SR ho v júli tohto roku prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vrátil do parlamentu. Koaliční poslanci však prezidentove výhrady neakceptovali a zákon opätovne schválili.