Čtvrtek, 25. dubna 2024

Do separovaného zberu plastov je zatiaľ zapojených 3,7 milióna obyvateľov

Do separovaného zberu plastov je zatiaľ zapojených 3,7 milióna obyvateľov

Počas šiestich rokov činnosti Recyklačného fondu bolo zo sektora plastov schválených 337 miliónov Sk ako finančná podpora na zavádzanie a rozširovanie separovaného zberu a zhodnotenia odpadov z plastov. Z toho na 27 jednokomoditných projektov bolo určených 214 miliónov Sk a na 127 viackomoditných projektov 123 miliónov Sk. Okrem toho sektor v rámci 27 podporených propagačných projektov, poskytol ďalších 4,55 milióna Sk, na propagáciu separácie a zhodnocovania plastových odpadov a zvýšenie informovanosti širokej verejnosti o tejto problematike. Informoval o tom predseda správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.

,,Odhadujeme, že v roku 2006 boli na Slovensku recyklačné kapacity na spracovanie plastových odpadov na úrovni približne 70-tisíc ton za rok, z toho kapacity vybudované s finančnou pomocou Recyklačného fondu predstavovali 28-tisíc ton ročne. Hodnoverné údaje o celkovom vzniku plastových odpadov na Slovensku nie sú dostupné, odhady však presahujú vysoko 100-tisíc ton ročne. V zariadeniach podporených z fondu sa v roku 2006 zrecyklovalo cca 19-tisíc ton plastových odpadov a celkovo odhadujeme, že sa predvlani v SR spracovalo okolo 40-tisíc odpadov z plastov. Nie je v tom zarátané energetické zhodnotenie. Výsledky za rok 2007 ešte nie sú spracované“, konštatoval J. Dlhopolček.

Poukázal na to, že v oblasti separovaného zberu plastov sa prostredníctvom finančnej podpory Recyklačného fondu podarilo naštartovať, alebo intenzifikovať separovaný zber plastov. Ku koncu roku 2007 bolo do projektov separovaného zberu plastov financovaných z fondu zapojených viac ako 1 500 obcí a miest s 3,7 milióna obyvateľov. Množstvo plastových odpadov vyzbieraných v rámci týchto projektov predstavovalo v roku 2006 necelých 7 000 ton (menej ako 2 kg na obyvateľa za rok).

,,Údaje o zbere odpadov za celú Slovenskú republiku zahŕňajúce nielen komunálnu sféru, ale aj priemysel presne nepoznáme. Našou ambíciou je dosiahnuť do roku 2010 na komunálnej úrovni 80%-né zapojenie obyvateľstva Slovenska do separovaného zberu plastov s účinnosťou zberu 3 kg na obyvateľa ročne a do roku 2013 zapojenie 85 % s účinnosťou 4 kg na obyvateľa za rok“, naznačil J. Dlhopolček.

Vysvetlil, že v prvých rokoch činnosti fondu bola podpora v súlade s komoditným programom sektora plastov smerovaná prevažne na dobudovanie chýbajúcich recyklačných zariadení na plastové odpady. Vytvorili sa tým dostatočné spracovateľské kapacity na absorbovanie odpadov z postupne sa rozvíjajúceho separovaného zberu a v súčasnosti sa priority presunuli hlavne na podporu rozvoja separovaného zberu plastových odpadov. S ohľadom na výskyt plastových odpadov a úroveň separovaného zberu sú na Slovensku v súčasnosti dostatočné kapacity na tie druhy plastových odpadov, ktoré sa separujú a zbierajú, ako fóliové odpady z polyolefínov, použité PET  fľaše, penový polystyrén. V blízkej budúcnosti by mali pribudnúť spracovateľské kapacity aj na problémovejšie druhy plastových odpadov, ako sú zmesové plasty, recyklácia ktorých nebola doteraz dostatočne riešená.

,,Od vzniku Recyklačného fondu  boli s jeho podporou   vybudované štyri úplne nové recyklačné závody na plastové odpady s moderným a výkonným technologickým zariadením a výstavba piateho závodu sa pripravuje. Nemalé finančné prostriedky boli nasmerované aj do inovácií, modernizácií a zvyšovania technickej úrovne existujúcich recyklačných zariadení a na podporu vyššej finalizácie recyklovaných plastových materiálov na zaujímavé a trhovo akceptovateľné výrobky“, povedal J. Dlhopolček.

Najvýznamnejšie recyklačné projekty sektora plastov v rámci celého Slovenska:

Ø      Sledge Slovakia s.r.o., Kolárovo,                   schválená dotácia 37,1 milióna Sk

Ø      Slovenský hodváb, a.s., Senica,                         schválená dotácia 51,056 milióna Sk

Ø      Ospra – Invest s.r.o., Bratislava,                   schválená dotácia 23  miliónov Sk

Ø      Transform Recykling, a.s., Žiar nad Hronom, schválená dotácia 15  miliónov Sk

 

Podrobnejšie informácie o jednotlivých podporených projektoch

Vedúca sektora plastov Recyklačného fondu  Ing. Daniela Špániková, CSc. uviedla, že k najvýznamnejším projektom sektora plastov možno nesporne zaradiť podporu dvoch projektov na vybudovanie dvoch recyklačných zariadení na odpady z použitých PET nápojových fliaš, a to spoločnosťou Sledge Slovakia, s.r.o., v Kolárove a spoločnosťou Slovenský hodváb, a.s., v Senici. Až do vzniku Recyklačného fondu Slovensko nemalo žiadnu recyklačnú kapacitu na PET odpady a všetky vyzbierané PET odpady sa vyvážali do zahraničia.

,,Práve tento druh odpadov je pre svoj veľký objem (nie hmotnosť) veľmi citlivo vnímaný verejnosťou ako ekologický problém. Vybudované zariadenia majú projektovanú kapacitu každé na približne 7 tisíc ton odpadov ročne, čo je v súčasnosti postačujúce pre celý výskyt odpadov z PET nápojových fliaš v Slovenskej republike. Oba závody zatiaľ uskutočňujú recykláciu do štádia poloproduktu - praných vločiek, resp. regranulátu, v budúcnosti plánujú časť materiálov spracovať až na finálne produkty. Prvý závod začal pracovať na jeseň 2004, druhý na prelome rokov 2005/2006 a v roku 2006 už zrecyklovali spolu takmer 9000 ton PET odpadov, čo odhadujeme, že je približne polovica z výskytu takéhoto druhu odpadov v SR. Očakávame, že za rok 2007 budú výsledky ešte o niečo lepšie. Možno konštatovať, že práve u PET odpadov pomerne rýchlo rastie dynamika ich zberu, pretože podľa našich odhadov sa v r. 2003 sa zbieralo len cca 30 % z vtedajšieho výskytu PET fliaš, čo v kvantitatívnom vyjadrení  predstavovalo 3 – 4 tisíc ton“, vysvetlila D. Špániková. 

Dodala, že ďalším významným podporeným projektom, je vybudovanie kapacitne najväčšieho recyklačného závodu na odpady z použitých plastových fólií v SR v roku 2003, s kapacitou cca 6 tisíc ton ročne  spoločnosťou Ospra – Invest, s.r.o., v Bratislave. Závod je schopný spracovávať aj značne znečistené fólie. Výstupným produktom je regranulát, ktorý sa následne v inej prevádzke tej istej spoločnosti v Rovinke spracováva na finálne výrobky - fólie a vrecia.

V štádiu prípravy je realizácia iba nedávno schváleného projektu spoločnosti Transform Recykling, a.s., výsledkom ktorého bude vybudovanie nového závodu na spracovanie doteraz problémových zmesových plastov v Žiari nad Hronom s projektovanou kapacitou 2,5 tisíc ton ročne. Spustenie prvých dvoch liniek sa očakáva v druhej polovici roku 2008 a dobudovanie tretej linky v roku 2009.

,,V súlade s tým sú v súčasnosti priority sektora plastov zamerané hlavne na podporu regionálnych projektov separovaného zberu plastov, nielen čo do kvantity, ale aj kvality vytriedených plastov a ich vhodnosti na následné zhodnotenie. Kým v prvých rokoch činnosti fondu išlo hlavne o to, aby sa začalo separovať a ľudia získali potrebné návyky, do budúcnosti sa treba zamerať na zvyšovanie účinnosti separácie a na rozširovanie zberu od najlukratívnejších druhov plastových odpadov, ako sú PET fľaše, na všetky zhodnotiteľné plasty, predovšetkým v tých teritóriách, kde už nejaká forma separácie beží a z ktorých viaceré boli v predchádzajúcich obdobiach aj finančne podporené z Recyklačného fondu“, konštatovala  D. Špániková. 

Projekty podporené zo sektora plastov v rámci Nitrianskeho kraja:

Ø      4 recyklačné projekty na plasty:            Plastika, a.s., Nitra (2 projekty),

Sledge Slovakia, s.r.o., Kolárovo,

Nitrawex, s.r.o., Nitra, prevádzka Veľké Ripňany), spracovanie plastových odpadov z PVC, PE a PP na výrobu trubiek.

Ø      11 projektov na separovaný zber odpadov, vrátane separácie plastov (rôzni žiadatelia).

D. Špániková ďalej poukázala na to, že z projektov separovaného zberu odpadov v rámci Nitrianskeho kraja možno zvlášť spomenúť úspešný projekt obce Palárikovo zahŕňajúci aj 28 okolitých obcí. Palárikovo je známe tým, že dosahuje nadpriemerné výsledky z celoslovenského pohľadu v zapojenosti obyvateľov, v množstve separovaného odpadu na jedného obyvateľa, aj v tom, že zbierajú prakticky všetko, čo sa dá využiť. Ukázali, že separovaný zber nemusí byť príliš investične nákladný, stratový a na príťaž obciam a že je ho možné budovať postupne, ak sa k tomu pridá v správnej miere ľudský faktor. 

,,Z 350 obcí a miest Nitrianskeho kraja je v súčasnosti zapojených do separovaného zberu plastov v rámci 11 projektov finančne podporených z Recyklačného fondu spolu 114 miest a obcí. Z nich možno okrem už uvádzaného Palárikova spomenúť Nitru, Vráble, Hurbanovo, Kolárovo, Šurany, Šahy, Topoľčany, Pukanec. V priemere je v tomto kraji zapojených do projektov fondu menej obcí a miest ako v iných krajoch. Automaticky to neznamená, že sa tu menej separuje, iba doteraz viaceré obce a mestá vrátane takých, kde sa už plasty separujú, nevyužili možnosť pripraviť kvalitný projekt a uchádzať sa o dotáciu z fondu. Uvítali by sme väčšiu aktivitu doteraz nezapojených obcí a miest, pretože prostriedky z fondu im môžu pomôcť viac rozvinúť separáciu a zber odpadov a rýchlejšie napredovať v ich intenzifikácii, než iba vlastnými silami“, uzavrela D. Špániková.       

 

 

Sdílet článek na sociálních sítích

Partneři

Asekol - zpětný odběr vysloužilého elektrozařízení
Ekolamp - zpětný odběr světelných zdrojů
ELEKTROWIN - kolektivní systém svetelné zdroje, elektronická zařízení
EKO-KOM - systém sběru a recyklace obalových odpadů
INISOFT - software pro odpady a životní prostředí
ELKOPLAST CZ, s.r.o. - česká rodinná výrobní společnost která působí především v oblasti odpadového hospodářství a hospodaření s vodou
NEVAJGLUJ a.s. - kolektivní systém pro plnění povinností pro tabákové výrobky s filtry a filtry uváděné na trh pro použití v kombinaci s tabákovými výrobky
E.ON Energy Globe oceňuje projekty a nápady, které pomáhají šetřit přírodu a energii
Ukliďme Česko - dobrovolnické úklidy
Kam s ním? - snadné a rychlé vyhledání míst ve vašem okolí, kde se můžete legálně zbavit nechtěných věcí a odpadů