BRIC skupuje prírodné zdroje sveta

Voči tomu, že komoditné trhy momentálne veľmi výrazne ovplyvňuje práve ázijský kontinent, ktorý je jediným kontinentom, na ktorom spotreba prírodných zdrojov (komodít) aj počas globálnej finančnej krízy narastá, sa nedá namietať. Dáta o spotrebe a o toku kapitálu sú presvedčivé. Najvýraznejší je pokrok Číny a jej úpenlivá snaha o získanie potrebných zdrojov, ktorú je možné sledovať každým novým dňom.

Veľký význam zohráva aj postoj Číny. Tá svoje investície smeruje skôr smerom na východ ako na západ. Takýto prístup potvrdili už tvrdenia niektorých významných predstaviteľov. Hoci takéto investície sú rizikovejšie, avšak práve preto sú za rozumnejšie ceny. Keďže väčšina prírodných zdrojov, ale aj iných investičných príležitostí na západe je vo väčšine prípadov v rukách spoločností zo západu. Investície na západe sú aj z toho dôvodu drahšie, keďže máloktorá zo spoločností je ochotná svoj podiel, resp. celú spoločnosť predať. Prírodné bohatstvo je okrem výborného biznisu aj významné z hľadiska strategického a teda predaj významných ťažobných spoločností nie je záujmom rozvinutých štátov. V súčasnosti možno v niektorých prípadoch v tejto súvislosti sledovať snahu o udržanie si prírodných zdrojov a to aj na úkor dlhov a na úkor konkurenčného prostredia. Po prepuknutí globálnej finančnej krízy a s narastajúcimi problémami spoločností, dokonca aj tých, ktoré sa javili ako silní hráči, musia v niektorých prípadoch štáty (napr. Austrália v prípade vytvorenia joint venture medzi ťažobnými spoločnosťami Rio Tinto a BHP Billiton) siahnuť po zmene legislatívy. Regulácia sa teda uvoľňuje, čo pre fungovanie trhu v konečnom dôsledku nemusí znamenať výhodu. Vytváranie konglomerátov má síce na jednej strane za dôsledok zvýšenie efektívnosti (zníženie nákladov na základe synergických efektov), no na strane druhej pre spotrebiteľov táto cesta vedie smerom zvyšovania cien a teda k narastaniu inflácie. Takýto vývoj teda pravdepodobne bude mať na ekonomiky v budúcnosti skôr dopad negatívny, keďže podľa nášho názoru bol prah deregulácie už v niektorých prípadoch prekročený...

Čína si túto príležitosť nechce nechať ujsť a k vlne uvoľňovania regulácie sa pridáva. Od 1. augusta bude v krajine platná legislatíva, ktorá spoločnostiam umožňuje investovať v zahraničí aj bez potrebného súhlasu čínskej vlády. Takáto zmena je výrazným krokom vpred. Investície čínskych spoločností a ani spoločností krajín BRIC-u (keďže BRIC v súčasnosti disponuje približne 41 % celosvetových devízových rezerv) teda ani zďaleka neskončili.

Jednou zo spoločností, ktorá rozhodne nechce ostať stranou, je čínska spoločnosť China National Offshore Oil Corp. (CNOOC). Tá dnes oznámila, že má v nasledujúcich mesiacoch v pláne prebrať viac energetických aktív v zahraničí. Tento výrok iba potvrdzuje očakávania, že snahou Číny v nasledujúcich mesiacoch bude získanie väčšieho vplyvu na trhu s komoditami a získanie zdrojov, ktoré by jej mali pomôcť uspokojiť neustále narastajúci dopyt v krajine. Čína už v súčasnosti je druhým najväčším konzumentom energie na svete (po USA), avšak takýmto tempom nebude trvať dlho, kým USA v spotrebe energie predbehnú. Predpoklady na to krajina rozhodne má, keďže je najľudnatejšou na svete, momentálne zaznamenáva ekonomický boom a životná úroveň obyvateľstva narastá.

Podľa prezidenta spoločnosti CNOOC Fu Chengyu-a "bude v druhej polovici tohto roku a počas roku nasledujúceho v centre pozornosti študovanie stratégie zahraničných fúzií a akvizícií". Čínska spoločnosť CNOOC sa podobne ako aj väčšina ostatných, ktoré sú silnými hráčmi na trhu momentálne zaoberá touto problematikou a to najmä z toho dôvodu, že cena ropy, ako aj iných komodít padli. Čína sa teda snaží využiť finančnú krízu vo svoj prospech. Jej hlavnou výhodou v porovnaní s ostatnými ekonomikami na svete je v súčasnosti obrovská finančná hotovosť, ktorou momentálne disponuje. Podobne ako aj Čína sa túto situáciu snažia využiť aj ostatné krajiny patriace do skupiny BRIC (Brazília, Rusko, India). A teda pravidlo v kríze je kráľom ten, kto disponuje hotovosťou sa naplno prejavuje. Tí, ktorí namiesto hotovosti majú na svojich pleciach obrovské dlhy (USA, Japonsko, EU) sa v súčasnosti len smutno môžu prizerať tomu, ako im prírodné bohatstvo tejto planéty mizne pred očami. Skupovanie komodít a pôdy sa stalo veľmi obľúbeným, čoho hlavným dôvodom je narastajúci vplyv najľudnatejších krajín sveta smädných po komoditách a po zvýšení svojho vplyvu na medzinárodnom fóre. Veď prečo by sa malo na svete rozhodovať princípom "o nás, bez nás?" a zvlášť v prípade, keď sa jedná o najľudnatejšie krajiny. Svet čakajú v najbližších desaťročiach veľké zmeny a scenár predpovedajúci to, že žltá rasa získa na planéte Zem väčší vplyv (časom s veľkou pravdepodobnosťou aj dominantný) sa začína výraznejšie napĺňať.

Ako sme už spomenuli, aj v prípade čínskej spoločnosti CNOOC je táto snaha veľmi dobre pozorovateľná. Medzi posledné aktivity tejto spoločnosti, ktoré nás presviedčajú o snahe zabezpečiť pre krajinu do budúcnosti prísun prírodných zdrojov, by sme mohli zaradiť nasledovné fakty:

• Spoločnosť CNOOC v minulom týždni oznámila, že má v pláne vytvoriť s druhou čínskou spoločnosťou Sinopec joint venture a to s cieľom prebratia 20%- tného podielu podmorských ropných zásob v Angole, ktoré sú majetkom spoločnosti Marathon Oil. Táto investícia by mala byť vo výške približne 1,3 mld. USD.
• Podľa informácií by spoločnosť CNOOC mohla vytvoriť aj ďalšiu joint venture. A partnerom by mala byť rovnako čínska spoločnosť PetroChina. V tomto prípade by sa malo jednať o projekt zameraný na ťažbu zemného plynu, pričom podiel by mali čínske spoločnosti získať od kanadskej spoločnosti Interoil Corp..
• Ďalšou zo spoločností, ktorá sa stane obeťou čínskych nahromadených zásob a smäde po komoditách sa s veľkou pravdepodobnosťou stane YPF, ktorá je argentínskou jednotkou spoločnosti Repsol. Pri prebratí 75 %-tného podielu by spoločnosti CNOOC v tomto prípade mala pomôcť ďalšia čínska spoločnosť, ktorou je spoločnosť China National Petroleum Corp.. Plánovaná investícia by mala podľa odhadov dosiahnuť výšku najmenej 15 mld. USD, čo by znamenalo najväčšiu zahraničnú investíciu čínskych spoločnosti v histórii (ten drží len nedávna investícia Sinopecu do britsko-kanadskej spoločnosti Addax Petroleum, ktorá bola vo výške približne 7,2 mld. USD).

Výraznejšie investície do prírodných zdrojov po prepuknutí finančnej krízy možno pozorovať aj zo strany Ruska. Z najnovších informácií je zaujímavá plánovaná investícia vo Venezuele, ktorá by mala byť v objeme približne 4 mld. USD, pričom investície by mali smerovať predovšetkým do sektora energetického. Investície zo strany Brazílie a Indie nie sú zatiaľ až tak výrazné, keď ochotu ich investícií do zahraničia výrazne prekrýva aktivita Číny.

Autor: Pavol Vejmelka, CI KOMODITY a.s.
www.cikomodity.com