zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

CHKO Malé Karpaty

06.06.2014
Ekologická dovolená, cestování
CHKO Malé Karpaty

Nenápadné pohoří nedaleko Bratislavy skrývá spoustu přírodních krás...

O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Nie sú veľmi vysoké, avšak napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú. Sú zeleným ostrovom a najmä Bratislavčania ich s obľubou využívajú na oddych a rekreáciu. V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Podľa novely zákona z roku 2001 má rozlohu 64 610 ha. Správa CHKO sídli v Trnave, v Modre má vysunuté pracovisko.

CHKO Malé Karpaty sa nachádza na juhozápade Slovenska. Rozprestiera sa na území rovnomenného pohoria, ktoré tvorí horskú prekážku medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou. Podľa súčasného územného a správneho členenia Slovenskej republiky sa o CHKO delia tri kraje a deväť okresov. Najjužnejšia časť leží v dvoch mestských okresoch Bratislavy (Bratislava III a Bratislava IV) a dvoch bratislavských vidieckych okresoch (Malacky a Pezinok). Stredná časť pretína Trnavský kraj a zasahuje do troch okresov (Piešťany, Senica a Trnava). Severná časť patrí do dvoch okresov Trenčianskeho kraja (Myjava a Nové Mesto nad Váhom). Do CHKO zasahujú katastre siedmich miest (Bratislava, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Brezová pod Bradlom a Nové Mesto nad Váhom) a 46 dedín.

CHKO Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Ide o "zelené pľúca" zväčša odlesneného juhozápadného Slovenska. Z geologickej stránky Malé Karpaty predstavujú pohorie tzv. jadrového typu s kryštalickým jadrom a druhohornými sedimentárnymi jednotkami obalu a príkrovov. Ich juhovýchodnú časť budujú dva rozsiahle žulové masívy tvorené veľmi rozpukanými hlbinnými vyvrelinami žulového typu. Sporadicky sa v kryštaliniku vyskytujú aj série premenených hornín, ako sú svory, ruly, fylity a amfibolity. Súvislejší pás miestami zrudnených hornín, ktorý pohorie pretína medzi Pezinkom a Pernekom, bol v minulosti miestom ťažby rúd, najmä striebra, zlata, pyritu a antimónu. Po západnej strane Malých Karpát sa tiahne pásmo zvrásnených sedimentov pôvodne usadených na dne druhohorného mora (vápence, dolomity, kremence a bridlice). Na juhu je pomerne úzke, avšak smerom na severovýchod sa rozširuje, v severnej časti Malých Karpát až na celú šírku pohoria. Horniny druhohorného pásma budujú charakteristickú kulisu výrazných vyvýšenín vystupujúcich nad záhorskou stranou. Na túto časť sa viaže výskyt krasových útvarov. Kras je v Malých Karpatoch rozdrobený do niekoľkých častí. Nachádza sa tu Borinský, Plavecký, Smolenický, Dobrovodský a Čachtický kras. Z mnohých jaskýň je jedinou sprístupnenou jaskyňa Driny v smolenickom krase. V geologickej stavbe Malých Karpát nechýbajú ani mladšie nezvrásnené morské usadeniny treťohorného veku. Sú z obdobia, keď more zasahovalo dovnútra dnešného pohoria. Nepatrné zvyšky pobrežného útesu sa zachovali na Sandbergu pod Devínskou Kobylou.

Reliéf CHKO Malé Karpaty je podstatne mladší ako geologická štruktúra. Počas mladších treťohôr a štvrtohôr sa pohorie postupne zdvihlo do dnešnej tektonickej hraste. Z hľadiska nadmorskej výšky Malé Karpaty nepatria medzi vysoké pohoria Západných Karpát, avšak vďaka susedstvu s nížinami sú morfologicky veľmi výrazné. Najvyšší vrch Záruby dosahuje výšku 767 m. Vyšších ako 700 m je okrem neho ešte ďalších 10 malokarpatských vrcholov. Malé Karpaty sa členia na štyri pomerne odlišné časti. Južnú časť tvoria Devínske Karpaty. Prestupujú ich viaceré priečne zlomy, na ktorých sa sformovali depresie - Devínska brána, cez ktorú preteká Dunaj, a Lamačská brána. Najvyšší je izolovaný masív Devínskej Kobyly, ktorá je s nadmorskou výškou 514 m najvyšším bodom Bratislavy. Severne ležiace Pezinské Karpaty majú charakter masívneho pohoria s pomerne rozľahlými ústrednými plošinami (rovne), ktoré predstavujú relikty málo členitého reliéfu vytvoreného v mladších treťohorách. Západnú časť Pezinských Karpát tvorí pásmo miestami skalnatých vyvýšenín, ktoré sú najvyšším vrchmi Malých Karpát (Vysoká, Vápenná a Záruby). Najvyššie sú Záruby vystupujúce o 460 m nad hlboko zaklesnutú Bukovskú depresiu. Severne od Bukovskej depresie ležia Brezovské Karpaty. Majú podobný charakter reliéfu ako Pezinské Karpaty, ibaže sú nižšie a na ich stavbe sa nepodieľajú horniny kryštalinika. Sú pomerne masívne a vnútri plošinové. Z treťohorných rovní vyčnievajú dve výrazné vyvýšeniny Klenová (585 m) a Vrátno (576 m). V strede masívu leží Dobrovodská kotlina. Táto tektonická prepadlina s trojuholníkovým pôdorysom vykazuje najvyššiu seizmickú aktivitu na Slovensku. Severné ukončenie Malých Karpát vytvárajú Čachtické Karpaty. Južne sa nachádza najužšia časť pohoria, v ktorej sa jeho protiľahlé okraje približujú na necelé 2 km. Kompaktnosť úzkeho chrbta narúšajú dve priečne prielomové doliny, ktoré ho celkom pretínajú. Južnou Prašníckou bránou preteká Holeška, ktorá má veľkú časť povodia na území Myjavskej pahorkatiny. Severne leží prielom Jablonky obtáčajúci čachtický hradný vrch. V najsevernejšej časti sa Čachtické Karpaty rozširujú a zvyšujú do zalesneného masívu Nedze s najvyšším vrchom Salašky (588 m).

V CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi. Malé Karpaty sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia turistov s jeleňou či so srnčou zverou nie sú nijakou zvláštnosťou. Početné stavy dosahuje aj diviačia, muflonia a danielia zver. V ostatných rokoch sa v malokarpatských lesoch okrem bežných predátorov (líška alebo jazvec) objavujú aj vlčie svorky. Bohato zastúpená je vtáčia ríša. Na skalách a skalných ruinách žije 11 druhov dravcov, medzi nimi aj vzácny sokol rároh. Z plazov sa v Malých Karpatoch vyskytujú všetky bežne rozšírené druhy.

CHKO Malé Karpaty je jedinou chránenou krajinnou oblasťou s výrazne rozvinutým vinohradníctvom. Jej ďalšia špecifickosť spočíva v tom, že zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy. Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách - Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku. Obľúbená je aj Pezinská Baba a Jahodník. Významným centrom letnej rekreácie je vodná nádrž Buková.

O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Z hľadiska nadmorskej výšky Malé Karpaty nepatria medzi vysoké pohoria Západných Karpát, avšak vďaka susedstvu s nížinami sú morfologicky veľmi výrazné. Najvyšší vrch Záruby dosahuje výšku 767 m. Vyšších ako 700 m je okrem neho ešte ďalších 10 malokarpatských vrcholov. Sú zeleným ostrovom na oddych a rekreáciu. V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty.

CHKO Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Ide o "zelené pľúca" zväčša odlesneného juhozápadného Slovenska. V CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi. Malé Karpaty sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia turistov s jeleňou či so srnčou zverou nie sú nijakou zvláštnosťou. Početné stavy dosahuje aj diviačia, muflonia a danielia zver. Na skalách a skalných ruinách žije 11 druhov dravcov, medzi nimi aj vzácny sokol rároh. CHKO Malé Karpaty je jedinou chránenou krajinnou oblasťou s výrazne rozvinutým vinohradníctvom. Jej ďalšia špecifickosť spočíva v tom, že zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy. Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách - Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku. Obľúbená je aj Pezinská Baba.

Národné prírodné rezervácie v CHKO Malé Karpaty

Devínska Kobyla

Rozloha: 101,12 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín a Bratislava-Devínska Nová Ves

Prevažne juhozápadné svahy (150 - 514 m) masívu Devínskej Kobyly, ktorý tvorí najjužnejší výbežok Malých Karpát i celého karpatského oblúka a je najvyšším vrchom Bratislavy. Na voľných plochách sa rozšírili stepné elementy a lesostepné porasty so zriedkavou a s chránenou flórou (jediný výskyt rešetliaka skalného, hrachora sférického a ihlice nízkej na Slovensku) a faunou (sága stepná, modlivka zelená). Vyskytuje sa tu asi 600 druhov vyšších rastlín, z toho 22 chránených, a asi 600 druhov motýľov. Súčasťou rezervácie je svetoznáma paleontologická lokalita Sandberg s pozostatkami morských pieskov. More sa tu rozprestieralo v období treťohôr pred 14 až 16 miliónmi rokov. Našli sa tu zvyšky vyše 300 druhov morských a suchozemských živočíchov (ulitníky, ježovky, žraloky, veľryby, tulene, mastodonty, nosorožce, antilopy, antropoidné opice). Vedecky toto územie predstavuje jedno z najcennejších chránených území Slovenska. Rezerváciou vedie náučný chodník.

Hajdúchy

Rozloha: 56,11 ha

Katastrálne územie: Častá

Zachované lesné spoločenstvá bukového vegetačného stupňa s výskytom hrabu a jedle. doline.

Kršlenica

Rozloha: 117,34 ha

Katastrálne územie: Plavecký Mikuláš

Typická krasová dolina so skalnými zrázmi a hrebeňmi, s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi. Predmetom ochrany sú zachované lesné spoločenstvá horského vegetačného stupňa s výskytom chránených a iných zriedkavých rastlín a živočíchov.

Pohanská

Rozloha: 128,93 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie

Charakteristické vyvýšeniny Plaveckého krasu (200 - 495 m) s archeologickým náleziskom z doby bronzovej, so zvyškami keltského oppida a zrúcaninou Plaveckého hradu, s Plaveckou jaskyňou a vápencovými bralami. Porasty tvoria suchomilné spoločenstvá so zriedkavou flórou (poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá) a faunou (hniezdiská dravcov).

Roštún

Rozloha: 333,31 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie a Sološnica

Výrazný bralný hrebeň Vápennej s krasovým reliéfom so zachovanými bučinami a javorinami, stromami značných rozmerov a veku (až 160 rokov) a zriedkavými druhmi rastlín (jediný výskyt iskerníka perovitostrihaného na Slovensku) a živočíchov (sokol sťahovavý).

Prírodné pamiatky v CHKO Malé Karpaty

Devínska lesostep

Rozloha: 5,1 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín

Teplomilné spoločenstvá na juhozápadných strmých svahoch masívu Devínskej Kobyly s krovinami, menšími lúkami a so spoločenstvami kriticky ohrozených druhov rastlín (napr. konringia rakúska).

Limbašská vyvieračka

Rozloha: 6,57 ha

Katastrálne územie: Limbach

Atraktívna vyvieračka s občasnou výdatnosťou 120 l/s je výverom podzemného toku prameniaceho pod Tureckým vrchom. Činnosť a výdatnosť vyvieračky závisí od zrážkových pomerov.

Pod Pajštúnom

Rozloha: 147,86 ha

Katastrálne územie: Borinka a Stupava

Krajinná dominanta s hradnou zrúcaninou a významnými lesnými spoločenstvami v podhorskom a horskom stupni na plochom vápencovom chrbte.

ZDROJ: http://www.tourismbratislava.com

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Chystané akce
1
2. 2021
1.2-1.11.2021 - Seminář, školení
Litomyšl, Plzeň, Žďár nad Sázavou, Karlovy Vary, Znojmo, Liberec, Modrá, Tábor, Olomouc, Kutná Hora
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí