Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Navštivte pravěké moře u Bratislavy

Navštivte pravěké moře u Bratislavy

Len máloktoré hlavné mesto v Európe sa môže pochváliť svetovo významným paleontologickým náleziskom na svojom území. Bratislava áno, má Sandberg.

História dneška, vzdialená 130 až 140 miliónov rokov

Svoj rukopis na Pieskovom vrchu - Sandbergu - zanechalo praveké more postupne v štyroch geologických dobách. Jeho meno je Tethys. Tethys, podľa starovekých Grékov dcéra Urána a Ghaie, splodila s Okeánom božstvá riek a morské nymfy. Samotné more sa vyvíjalo od prvohôr až do treťohôr a oddeľovalo pôvodné kontinentálne bloky, Laurentiu a Gondwanu. To je história dneška, vzdialená asi 130 až 140 miliónov rokov. Okrem veľkého množstva žraločích zubov, nádherných lastúrnikov - hrebenatiek, ulitníkov, ježoviek, kostí tuleňov, morskú časť histórie miesta pripomínajú aj zvyšky treťohorných veľrýb.
Najčastejšie spomínaným nálezom je stavec z chrbtice týchto najväčších žijúcich cicavcov, ktorý v roku 1976 objavili deti akademického maliara Albína Brunovského. Na vrchu Hlavica našli zvláštny kameň. Vážil dve kilá a neobvyklý bol svojím tvarom. Že ide o stavec veľryby, zistil paleontológ Dr. Peter Holec. Vek kosti odhadol na štrnásť až pätnásť miliónov rokov. Miesto nálezu, kopec Hlavica, rozbagrovali pre potreby tehelne v Devínskej Novej Vsi. Dnes už neexistuje ani tehelňa, ani kopec.
Našťastie ostala zachovaná juhozápadná stena Sandbergu. Jej odkryv ukazuje geologické vrstvy, z ktorých najstaršie (paralula, svor, fylit, amfibolity a chloritovo-aktinolitické bridlice) majú vek viac ako sto miliónov rokov. Podľa niektorých vedcov ich zrod môže siahať až do predkambria (prvohôr).

Treťohory - striedavo morské dno, útes aj pobrežie

Z pohľadu návštevníka je atraktívnejšie mladšie prehistorické obdobie, treťohory. Čas, keď bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, ale aj súčasťou pobrežného ostrovného systému. Plytká, slnečnými lúčmi prehriata voda aj bohato zalesnené pobrežie prekypovali životom. Dôkaz o rôznorodosti fauny a flóry sa našiel v puklinách druhohorných vápencov, ktoré sa ťažili na severnom úbočí Devínskej Kobyly v takzvanej štokerauskej vápenke. Kosti hrabošov, plazov, sov, krtkov, ale aj medveďov, nosorožcov, mostodontov a deinoteriuma, i rôzne semená a plody.

Najvýznamnejší nález, ktorý sa však, žiaľ, na Slovensku už dávno nenachádza, našli ešte pred 1. svetovou vojnou. Rakúski bádatelia objavili vo vápencovej kapse nad spomínanou štokerauskou vápenkou zvyšky treťohorných pliopitekov, istý čas označovaných za našich veľmi vzdialených príbuzných, ktorí žili asi pred pätnástimi až dvadsiatimi miliónmi rokov. Keď v 19. storočí našli vo Francúzsku zvyšky troch čeľustí "predpotopných ľudí zo Sansanu" (meno im dala dobová tlač), bola to obrovská senzácia. Na Devínskej Kobyle z nich našli celé kusy kostier! Vedeckým významom teda ďaleko prekonali nález z Francúzska. Sandberg sa môže pýšiť nálezom zubov antropoidnej opice dryopiteka, ktorá sa istý čas považovala za dôkaz evolučného vývoja živočíšnych druhov. Aj tieto zuby by ste zbytočne hľadali v slovenských múzeách. Sú trofejou rakúskych zberateľov.

Vojenská posádka uprostred prírodnej rezervácie

Celý masív Devínskej Kobyly spolu so Sandbergom je od roku 1964 vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Žiaľ, ani tento stupeň ochrany ho neochránil v 70. rokoch 20. storočia pred výstavbou vojenskej základne, ktorá sa stala súčasťou raketovej obrany krajín Varšavského paktu. Z ťažko pochopiteľných dôvodov ani zmena spoločensko-politickej situácie neviedla k zrušeniu a likvidácii vojenskej posádky.

Ak sa rozhodnete navštíviť Sandberg po prvýkrát, najlepším východiskovým miestom je Devínska Nová Ves. Turistické značenie vás bezpečne dovedie na miesto. Dobre spracovaný náučný chodník vedie všetkými najzaujímavejšími lokalitami a texty informačných tabúľ oboznámia návštevníka s dôležitými informáciami. Chodník sa končí nad mestskou časťou Devín neďaleko hradu Devín.V dobrom počasí ponúka Sandberg zo svojho hrebeňa široký výhľad na Moravské pole (Marchfeld). Miesto, kde Fridrich Bojovný, švagor Přemysla Otakara, úspešne vybojoval svoju bitku proti Tatárom a v roku 1278 Rudolf Habsburský porazil českého kráľa Otakara, ktorého prehra stála život.

Film na: http://www.youtube.com/watch?v=i5IfDruepTI

ZDROJ: www.dobrodruh.sk, kráceno


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist