Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Dekorační kameny v Bratislavě

23.04.2006  |  497× přečteno      vytisknout článek

Geologická exkurze po dekoračních kamenech centra Bratislavy

Daniel PivkoDepartment of Geology and Paleontology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Mlynská dolina G, 842 15 BratislavaKey words: geological excursion, natural stones, BratislavaAbstract: Last ten years the number of used natural stones in Bratislava grew four times. Before they were imported from eastern states, today from all the world. Large variability of rocks, their presence on buildings in the city center, good visibility of structures, minerals and fosils on polished tiles allows to perform geological excursions without financial and time demanding. The article offers guide for excursion in city center with large amount of types of natural stones. The excursion is intented for teachers of basic and high schools and for geological public.

1. Úvod
Najskôr definujeme, čo sú to dekoračné kamene. Niekedy si ich ľudia mýlia so stavebnými, inokedy s ozdobnými kameňmi. Dekoračné kamene sú dobre leštiteľné a vhodne zafarbené horniny používané na okrasné účely, najčastejšie v podobe leštených obkladov. Stavebné kamene sú horniny vhodné na stavbu budov, mostov a iných stavebných objektov. Ozdobné kamene sú vzácne a tvrdé minerály krásneho vzhľadu, ktoré sa používajú na výrobu šperkov, preto sa označujú aj ako šperkové kamene. V článku sa budeme zaoberať najmä dekoračnými a málo stavebnými kameňmi.Pri prechádzaní centrom Bratislavy zisťujeme, že neustále pribúdajú budovy s novými dekoračnými kameňmi. Ich pestrosť za posledných desať rokov vzrástla štvornásobne. Dnes môžeme narátať vyše stopäťdesiat druhov hornín. Pred desiatimi rokmi sa dovážali horniny najmä z východného bloku, napr. žuly z Čiech, mramory a vápence z Čiech, Maďarska, Bulharska, Juhoslávie i Kuby, pieskovce a opuky z Čiech. Z domácich sa využívali andezity, čadiče, ryolity a travertíny. Dnes sa používajú horniny, ktoré pochádzajú najmä z Talianska, Fínska, Nórska, Grécka, Brazílie, Indie a južnej Afriky.Veľká variabilita typov dekoračných kameňov v centre mesta a dobrá viditeľnosť textúr, minerálov a skamenelín na naleštených plochách dovoľujú robiť časovo a finančne nenáročné geologické exkurzie. V práci je predložený exkurzný sprievodca stredom mesta s čo najväčším počtom dekoračných kameňov. Exkurzia je určená pre učiteľov základných a stredných škôl i pre geologickú verejnosť.Zameriame sa hlavne na vonkajšie obklady, lebo tie sú prístupnejšie väčšej skupine. Na trase exkurzie možno vidieť vyše 60 druhov hornín. Pre jednotlivcov a malé skupiny sú vo vyznačených odstavcoch uvedené aj niektoré obklady a dlažby interiérov budov. Tu možno vidieť ďalších 25 druhov dekoračných kameňov.Na obkladoch budov môžeme sledovať rozmanité horniny odlišujúce sa pôvodom, sfarbením a štruktúrou. Z magmatických hlbinných hornín sú to granity, granodiority, diority, syenity a gabrá, z výlevných bazalty, andezity a ryolity, z metamorfovaných fylity, ruly, migmatity a mramory, z klastických sedimentárnych hornín zlepence, pieskovce, opuky a ílovité bridlice, z neklastických riasové, brekciovité, hľuznaté a krinoidové vápence.Dekoračné kamene sa málokedy označujú svojim petrografickým názvom. Kamenári v podstate rozlišujú len žulu, tvrdú horninu väčšinou s kremeňom a živcami, a mramor, mäkšiu horninu s obsahom kalcitu. Čo znamenajú obchodné názvy kameňov? Mnohé skrývajú pomenovania farieb v taliančine (či v angličtine), napr. bianco (white) je biely, nero (black) čierny, rosso (red) červený, rosa (pink) ružový, giallo (yellow) žltý, verde (green) zelený alebo vyjadrujú presnejší opis vzhľadu, napr. farby a lesku, blue pearl (modrá perla), emerald pearl (smaragdová perla). V mnohých názvoch je skrytá lokalita kameňolomu.Informácie o pôvode a využití dekoračných kameňov na konkrétnych budovách boli čerpané od pracovníkov firiem zaoberajúcich sa spracovaním dekoračných kameňov, ktorí poskytli aj vzorky hornín s názvami. Početné stránky firiem v Internete a ich katalógy s vyobrazeniami hornín, charakteristikou i pôvodom boli cenným zdrojom informácií. Na základe získaných informácií boli identifikované dekoračné kamene na ďalších budovách. Petrografický názov niektorých hornín bol určený aj z výbrusov.2. Exkurzný sprievodca po dekoračných kameňoch v centre BratislavyPre lepšiu čitateľnosť textu sú bratislavské lokality písané kurzívou. Ich lokalizácia je uvedená v mapke. Ak je daná hornina spomenutá v texte prvý- krát, je zvyčajne na tom mieste podrobnejšie opísaná a jej obchodný názov je zvýraznený veľkými písme- nami.Údaje o veku a jednotke dekoračných kameňov sú zhrnuté v kapitole na konci práce. Usporiadanie hornín podľa spôsobu vzniku a zafarbenia je sumarizované v tabuľke. Do nej sú pridané ešte ďalšie významné dekoračné kamene mimo trasy exkurzie.2.1. Mýtna ulica a Námestie slobodyNárodná banka Slovenska (1) na rohu Vazovovej a Mýtnej ulice má priečelie vyložené červeným migmatitom s čiernymi pruhmi MULTICOLOR dovezeným z južnej Indie. Migmatit vzniká čiastočným roztavením ruly pri vysokých teplotách a tlakoch pod zemským povrchom. Kombinovaný je s veľmi pôsobivou sivočiernou ortorulou SUCURU z Brazílie s ružovými vyrastlicami živcov a menšími zrnami modrosivého kremeňa. Sivočiernu farbu dodáva biotit. Pred vchodom banky je dlažba z kociek z andezitu TRI KAMENE (TK) z lokality Dobrá Niva pri Krupine. Nová budova Národnej banky (2) na Mýtnej ulici je obložená svetlosivým granitom NEW DALLAS WHITE z Portugalska.Vo vnútri pôvodnej budovy NBS (1) sa nachádza biely mramor BIANCO CARRARA zo severného Talianska, nórsky alkalický syenit Blue pearl a červený granit z Indie NEW RUBY RED (rubín). V novej budove NBS (2) bude použitý svetlý granit z Číny.Míňame Slovenský rozhlas (3), ktorý je obložený špinavobielym piesčitým vápencom VRAČAN zo severného Bulharska (Poubová, 1975). Vznikol v plytkom mori, čoho dôkazom sú aj oválne prierezy v hornine, ktoré predstavujú chodbičky po kraboch. Na niektorých miestach je vápenec poškodený exhalátmi. Prichádzame na Námestie Slobody. Zahneme doprava k vstupu do budovy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (4). Schody a zábradlie pred vchodom sú z ružového pórovitého ryolitu asi z Hliníku nad Hronom. Ryolit, i keď je veľmi pórovitý, je odolný voči zvetrávaniu. Kedysi sa z neho robili mlynské kamene, neskôr i piliére mostov. V Bratislave sú z ryolitu tiež oba vstupy a výstuž do tunela pod hradom. Dlažba pred vchodom do budovy Ministerstva je vytvorená z červeného alkalického granitu typu rapakivi BALMORAL z južného Fínska (Müller, 1985). Ročne sa tu vyťaží vyše 10 tisíc m3 tejto horniny, jednej z najpoužívanejších dekoračných kameňov na svete. Portál Ministerstva je obložený pôsobivým zeleno-červeným migmatitom s vrásovou štruktúrou VERDE TROPICAL z Brazílie.Námestie Slobody (5) je pokryté dlažbou z ružovej porfýrickej libereckej žuly, sivých českých žúl (asi hudčickej a sedlčanskej) s hojnými vyrastlicami živcov a tmavými uzavreninami - xenolitmi. Ide o útržky bázických hornín vynesené z hĺbky magmou. Okrem českých granitov a granodioritov je tu i sivočierny ŠLUKNOVSKÝ SYENIT, v skutočnosti dolerit gabrového zloženia, ktorý vznikol v podpovrchových magmatických telesách, napr. v žilách. Ťaží sa v severozápadných Čechách. Fontána je obložená pórovitým travertínom. Všimneme si, čím sú obložené nízke budovy pri ceste (6). Ide o zelené tabulky vyrobené z bridličnato-štiepateľných slabometamorfovaných prvohorných fylitov zo severných Čiech - ŽELEZNOBRODSKÝCH BRIDLÍC. Táto hornina sa používala aj na pokrývanie striech (Kraus - Kužvart, 1987).Pred Strojníckou fakultou STU (7) obloženou pórovitým žltkastým lastúrnikovým vápencom MUSCHELKALK z Bulharska (Poubová, 1975) sú obrubníky z už spomínaného ryolitu a sivonazelenalého andezitu s granátmi zo Šiatorskej Bukovinky, južne od Fiľakova. Vo vestibule si možno všimnúť červené hľuznaté vápence MONEASA z Rumunska vzniknuté v jure (Müller, 1985), v ktorých vidno sivé lúčovité prierezy belemnitov, organizmov podobných dnešným sépiám, a biele okruhlé články ľalioviek (krinoidov). Vápence sú často preťaté sieťou žiliek, ktoré vznikli vyplnením puklín kalcitom. Dlažba je tvorená svetlou porfýrickou SEDLČANSKOU ŽULOU a tmavou TISKOU ŽULOU z Čiech. Podstavec Stodolovho pomníka je zo žuly Balmoral. Prechádzame popri Fakulte architektúry (8) obloženej najčastejším slovenským dekoračným kameňom SPIŠSKÝM TRAVERTÍNOM z Dreveníka. Vznikol z minerálnych prameňov v štvrtohorách a prakticky sa tvorí v blízkom okolí dodnes. V 60-ych až 80-ych rokoch sa ťažilo až niekoľko tisíc metrov kubických tejto bielej pórovitej horniny. Travertín sa nehodí na vonkajšie použitie, lebo nie je dosť odolný voči vplyvom atmosféry a exhalátov a v jeho póroch sa hromadí prach.2.2. Kolárovo námestie, Námestie 1. mája a Hodžovo námestieBudova Novej scény (9) je obložená hrubozrnným granitom s vyrastlicami červených živcov často so zonálnou stavbou. Ide o JEMELIANOVSKÚ ŽULU z Ukrajiny (Semenčenko et al., 1974; Müller, 1985) s dnešným obchodným názvom ROSSO TOLEDO. Prejdeme na druhú stranu cesty k novopostavenej budove Regus Business Centrum (10) na Námestí 1. mája, obloženej ružovo-sivým granitom ROSA BETA, pochádzajúcim zo Sardínie. Ružové zrná sú vyrastlice draselného živca. Rosa Beta je v Európe veľmi často používaná hornina. U nás nahradila predtým využívanú podobnú libereckú žulu, ktorá má horšiu farebnú stálosť.Vedľa je kino Hviezda (11) obložené čiernou bázickou vyvretou horninou s modrou farebnou hrou živcov, ktorá pochádza z Ukrajiny (Mísař, 1987 a Dudek et al., 1984). Hornina je zložená hlavne z vápenato-sodného živca labradoritu, podľa ktorého horninu nesprávne nazývajú labradoritom alebo labradorom. Správny názov je anortozit. Z podobnej horniny sú vytvorené pevniny na Mesiaci. Vrchná časť obkladu kina Hviezda je z čierneho doleritu NERO ZIMBABWE, bázickej horniny stuhnutej pod povrchom v žilách, ktorej pôvod prezrádza názov. V pasáži sa nachádza niekoľko typov mramorov. Biely so svetlosivými žilkami je známy carrarský mramor jurského veku BIANCO CARRARA (Müller, 1985), z ktorého vytvoril Michelangelo svoje známe sochy. V čiernom obložení kina Hviezda sa nachádza obchodík Casucci s prahom vytvoreným zo zaujímavej vápencovej brekcie pestrých farieb z Grécka (KOKINOVRA- CHOS). Veľká plocha z tohoto zaujímavého vápenca je na dlažbe IRB na rohu Grösslingovej a Klemensovej ulice. V pasáži kina Tatra (12) je dlažba z červeného granitu Balmoral a svetlého sardínskeho granitu BIANCO SARDO.Vo vestibule hotela Tatra (12) sa nachádza mramor Bianco Carrara a zelený mramor so serpentínom. Je to pravdepodobne VERDE GUATEMALA, pôvodne ťažený v Guatemale, dnes sú lomy obdobnej horniny v Indii. Oproti kinu Tatra je budova Ľudovej banky (13) obložená ružovým granitom Rosa Beta. Vo vnútri je použitý alkalický syenit Blue pearl a bielo - čierny migmatit SILVER CLOUD z USA.Prejdeme na Hodžovo námestie (14). V strede je fontána, na prvý pohľad kovová zemeguľa, v skutočnosti pokovená guľa z českej žuly (Syrový et al., 1984). Na dlažbu sú použité čierne čadičové kocky pleistocénneho veku z okolia Fiľakova. Petrograficky sú to presnejšie alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanity (čadič s väčším obsahom alkálií; Biely et al., 1996). V podchode pod námestím (15) môžeme vidieť na stenách špinavobiely vápenec Vračan, na schodoch a dlažbe ružovú libereckú žulu a šluknovský "syenit".Z podchodu prechádzame popri hoteli Forum (16). Vonkajší obklad je z nelešteného hnedého travertínu MATKA z Macedónska a zo svetlého riasového vápenca KANFANAR z poloostrova Istria (Müller, 1985), ktorý sa tvoril v pokojnom mori v období kriedy. Kamenný kváder zelenej farby vedľa hotela Forum od Obchodnej ulice (17) je zhotovený z bloku serpentinitu pravdepodobne z Kuby VERDE SERRANO. Premenené horniny - serpentinity prezrádzajú svoj vznik v zemskom plášti pod oceánskou kôrou. Odtiaľ sa neskôr dostali na zemský povrch pri vyvrásňovaní pohoria, keď došlo k uzavretiu oceánu. Fontánka na pitie pri Forume (17) je z andezitu Tri kamene.2.3. Obchodná ulica, Poštová ulica a Drevená ulicaNa Obchodnej ulici č.32 sa pristavíme pri obchodoch Bisacu a Tomy (18). Obložené sú krásnou usmernenou KAPUSTINSKOU ŽULOU s veľkými vyrastlicami mäsovočervených živcov a bordovými granátmi. Granit pochádza z Ukrajinského štítu od Kirovogradu (Semenčenko et al., 1974). Vo svete je známy pod neslovansko znejúcim obchodným názvom ROSSO SANTIAGO. Veľmi pôsobivým a drahým materiálom je obložená budova VÚB na Poštovej ulici (19). Sivá hrubozrnná hornina s modrou farebnou hrou živcov pripomína anortozit použitý na kine Hviezda. V skutočnosti ide o larvikit (alkalický syenit) BLUE PEARL z lokality Larvik pri Oslo v Nórsku (Müller, 1985). Pochádza z kontinentálneho riftu z obdobia permu. Pri 1. vchode VÚB je schodík zo sivého andezitu s fluidálnou textúrou tečenia lávy z Brezín južne od Zvolena. Pred 2. a 3. vchodom je červený granit Balmoral.Pre menšiu skupinu alebo jednotlivca je zaujímavé si pozrieť pestrú paletu hornín vo vnútri VÚB (19). Nie vždy sa to stretne s pochopením strážnej služby, keď si niekto prezerá steny a dlažbu. Za 1. vchodom do banky od Obchodnej ulice sa nachádza biely mramor so sivými zhlukmi Bianco Carrara. Vo vestibule za 2. vchodom je sivočierne jemnozrnné gabro (presnejšie norit) z Juhoafrickej republiky NERO AFRICA IMPALA (Müller, 1985). Pochádza z obrovského magmatického telesa bushweldského komplexu, ktorý vznikol pravdepodobne po dopade asteroidu pred 2 miliardami rokov (Mísař, 1987). Ďalšou horninou vo vestibule je sivo-ružová ortorula Sucuru a červený leukokrátny granit typu rapakivi z južného Fínska CARMEN RED, vyznačujúci sa veľkými červenými oválnymi draselnými živcami často lemovanými zelenkastým plagioklasom. Carmen red sa dá nerušene pozorovať na stĺpoch budovy VÚB na Mlynských nivách alebo na stĺpoch Slovenskej poisťovne na Dostojevského rade. Za 3. vchodom sa skrýva okrová hrubozrnná usmernená žula GIALLO VENEZIANO. Je pomenovaná podľa mesta Nova Venécia v Brazílii. Lepšie si ju môžno pozrieť na vonkajšom obklade VÚB Wüstenrot na Karadžičovej ulici. Podobného vzhľadu a pôvodu ako Carmen red, ale hnedej farby je granit BALTIC BROWN, tiež za 3. vchodom VÚB na Poštovej ulici. Baltic brown spolu s podobným ale zeleným Baltic green môžno vidieť na VÚB na Krížnej ulici. Od Carmen red, cez Baltic brown ku Baltic green klesá obsah kremeňa, čo znamená, že Carmen red je leukokrátny granit, Baltic brown je granit a Baltic green možno zaradiť ku kremenným syenitom.Na rohu Poštovej a Obchodnej ulice je klenotníctvo Juwell (20) obložené červeným migmatitom Multicolor s nádhernými výrazne skľukatenými vrásami, ktoré sa vytvorili, keď bola hornina v plastickom stave v hĺbke pod zemským povrchom. Pokračujeme smerom k Hurbanovmu námestiu. Vchod OD Junior (21) je obložený granitom ROSA LIMBARA zo Sardínie s hnedoružovými vyrastlicami živcov. Vraciame sa druhou stranou Obchodnej ulice. Obchodný dom Hasso (22) je pokrytý krémovým riasovým vápencom BRECCIA SARDA zo Sardínie (Müller, 1985). Okrem riasových hľúzok v ňom vidno aj prierezy ulitníkov, lastúrnikov i neptunické dajky. Pred obchodom je stĺpik obložený hnedou umelou brekciou, ktorú kamenári nazývajú konglomerovaným kameňom. Obchod Alexandra Silva - Obchodná 7 (23) má sokel z okrového riasového vápenca JURA GELB z platformnej jury z Bavorska (Müller, 1985), v ktorom vidno i prierezy amonitov.Drevenou ulicou prejdeme popri hoteli Forum na Suché mýto. Míňame budovu Slovenského plynárenského priemyslu (24) obloženú pôsobivou veľmi hrubozrnnou zelenosivou ortorulou s granátmi a pyroxénmi VERDE VENEZIANO (Mehling et al., 1993) z lokality Nova Venécia v Brazílii.2.4. Suché mýto, Hurbanovo námestie a Župné námestiePred nami je dominanta Slovenskej sporiteľne (25). Už z diaľky vidno horný červenohnedý a dolný hnedý obklad. Z bližšia si všimneme hnedú vápencovú brekciu BRECCIA PARADISO z lokality jv. od Ríma. Jednotlivé klasty brekcie sú husto žilkované, v niektorých vidno jemné vrstvičky, ktoré sa vytvorili v plytkomorskom prostredí činnosťou siníc (stromatolity). Na banke nájdeme aj zelený migmatit s tmavšími pruhmi VERDE MARITACA z Brazílie.Vo vnútri Slovenskej sporiteľne (25) sa nachádza nádherná žula s obrovskými až 10 cm veľkými žltými živcami pravdepodobne GIALLO FIORITO z Brazílie. V kaviarni sa na sĺpoch nachádzajú grécke kamene, serpentinitová brekcia s kalcitovým tmelom KRISTA a svetlosivý mramor so zelenými a sivými šmuhami FANTASY.Ďalšia trasa vedie na Hurbanovo a Župné námestie. Prechádzame popri bytoch Slovenskej sporiteľne (26). Rožný vchod je obložený pôsobivým okrovým pieskovcom s výraznými hrdzavými pruhmi PIETRA DORATA z Talianska. Pruhy vznikli pri zvetrávacích procesoch, keď cez pórovitú horninu presakovala zrážková voda. Vyluhovala minerály s obsahom železa a tieto roztoky difúzne prenikali cez horninu. Periodicky sa z nich vylučoval limonit v podobe Liesegangových pruhov. Susedný dom - kresťanské stredisko Quo Vadis (27) je obložené špinavobielym riasovým vápencom z obdobia jury zo severného Talianska BOTTICINO používaným už v antike (Müller, 1985). V ňom sú nápadné hnedé kľukaté čiary stylolity pripomínajúce švy na lebke, ktoré vznikajú tlakovým rozpúšťaním vápenca. Na druhej strane cesty je banka Austria - Creditanstalt (28) obložená sivonazelenalým dvojsľudným granitom z Talianska VERDE GMC.Na Župnom námestí prejdeme okolo bieleho obkladu Najvyššieho súdu (29), tvoreného z drobnoklastického vápenca s fosíliami (rudistami?) MALJAT z Čiernej Hory. Podrobne si všimneme obloženie Národného úradu práce (30). Na prvej budove je zelený granodiorit s vyrastlicami živcov, ktorý pochádza z Južnej Afriky a nazýva sa VERDE FONTAIN. Na vedľajšej budove sa striedajú pásy zeleného migmatitu Verde Maritaca s peknými ptygmatitickými vrásami a zelenej diaftorizovanej ruly VERDE GLORIA z Brazílie so šošovkovitou štruktúrou. Diaftorit je viacnásobne metamorfovaná hornina, pričom posledná premena bola nižšieho stupňa než predošlé. Zelená farba je spôsobená novotvoreným chloritom. Pred Kapucínskym kostolom (31) je dlažba "mačacie hlavy" tvorená z čadičových kociek pochádzajúcich z južného Slovenska.2.5. Michalská ulica, Biela ulica a Františkánske námestieZídeme po Klariskej ulici na Michalskú ulicu. Pristavíme sa pri sokli obchodu Oscar - Michalská 3 (34), ktorý je z horniny EMERALD PEARL podobnej zložením na Blue pearl, s tým rozdielom, že je trochu tmavší s nádychom do zelena (Müller, 1985). Pokračujeme po Bielej ulici na Františkánske námestie. Všimneme si novú dlažbu ulíc. Je vytvorená zo sivých žulových platní prvohorného veku. Prevažne boli použité strednozrnný granodiorit s vyrastlicami živcov zvetrávajúci do okrova, ktorý pochádza od Čierneho Balogu (typ Sihla; Kraus - Kužvart, 1987), jemnozrnný svetlosivomodrý a okrový biotitický granit z okolia Jeseníka SVETLÁ SLIEZSKA ŽULA a strednozrnný sivomodrý granit s ojedinelými vyrastlicami živcov MRÁKOTINSKÁ ŽULA (Kraus - Kužvart, 1987; Syrový et al., 1984; Československý kamenoprůmysl, 1967). Obchádzame vchod Devín banky (35), pred ktorým je dlažba z hnedočerveného andezitu z Dobrej Nivy a sivého andezitu z Brezín.Pristavíme sa pri zreštaurovanej fontáne so sv. Floriánom (37). Vytvorená je zo sivého paleogénneho KRÁLICKÉHO PIESKOVCA z Králik pri Banskej Bystrici (Kraus, Kužvart, 1987; Syrový et al., 1984). Medzi pieskovcovými stĺpmi sú vsadené dosky z jurského červeného hľuznatého vápenca, v ktorom možno nájsť i špirálovité prierezy amonitov. Pôvodne bol dodaný materiál zo severného Talianska ROSSO VERONA (Müller, 1985). Pri montáži sa však dve dosky poškodili. Firme sa nepodarilo rýchlo zaobstarať ten istý materiál, preto zvolili TARDOS z neďalekej lokality v Maďarsku, ktorý je na nerozoznanie od prvého (Müller, 1985). Predošlý prípad je dobrým príkladom toho, že v rôznych častiach sveta sa nachádzajú takmer identické horniny, ktoré vznikali v tom istom období. Tatra banka (38) na Františkánskom námestí je obložená už spomínaným alkalickým syenitom Blue pearl a svetlosivonazelenalým porfýrickým granitom z Poľska, v ktorom vidno i tmavšie xenolity.V pasáži na Michalskej ulici 2 (33) sa nachádza konglomerovaný kameň - benátska dlažba a červený vápenec Rosso Verona. Benátska dlažba je umelý kameň, vyrobený z kúskov mramorov spojených cementom alebo živicou. Konkrétne táto dlažba je z kúskov TUHÁRSKEHO MRAMORU od Lučenca. Ak sa zastavíme v Univerzitnej knižnici (32), pri výdaji kníh je zaujímavý tmavý mramor pravdepodobne TMAVÝ LIPOVSKÝ MRAMOR od kúpe- ľov Jeseník (Československý kamenoprůmysl, 1967). Na prvom poschodí je dlažba z bordového hľuznatého a krinoidového vápenca z Barrandiénu - SLIVENECKÝ MRAMOR devónskeho veku (Havlíček et al., 1958; Československý kamenoprůmysl, 1967). Z podobného vápenca sú aj schody v Mirbachovom paláci (36) na Františkánskom námestí, kde je okrem toho dlažba z rôznych typov tuhárskeho mramoru ružovej, sivofialovej i nažltlej farby so sieťou žiliek. Pôvodne to bol jurský vápenec metamorfovaný počas alpínskeho vrásnenia. Ťažbu tuhárskeho mramoru začala firma Baťa počas prvej Československej republiky.2.6. Primaciálne námestie, Klobučnícka ulica a Nedbalova ulicaPokračujeme na Primaciálne námestie (39), ktorého dlažba je z rôznych českých žúl. Na okrajoch je sedlčanská žula s veľkými vyrastlicami živcov. V strede sa nachádza sivá HUDČICKÁ ŽULA ťažená pri Příbrami, v ktorej sú hojné xenolity najmä metamorfovaných hornín a tmavé žilky. Okrem nej je tu prítomný sivočierny dioritový porfyrit s bielymi vyrastlicami z okolia Klatov - POHORSKÝ SYENIT (Březinová et al., 1996; Kužvart et al., 1992). Budova Magistrátu hlavného mesta SR (40) je obložená kremenným HOŘICKÝM PIESKOVCOM s kaolinitovým tmelom kriedového veku pochádzajúcim z Českej kriedovej tabule (Březinová et al., 1996). Hořický pieskovec je na prvý pohľad podobný na jemnejšiu sedimentárnu horninu opuku, ktorá je piesčitým až prachovitým spongolitovým slieňovcom (Březinová et al., 1996; Kraus - Kužvart, 1987; Mísař et al., 1983). Petrografický názov horniny prezrádza, že obsahuje ihlice hubiek (starší názov hubiek Spongiozoa). Opuka je použitá na viacerých starších budovách v Bratislave.Na rohu Klobučníckej a Nedbalovej ulice je zrekonštruovaná Stará tržnica (43) obložená svetlou sliezskou žulou. Na Nedbalovej ulici si všimneme obklad na zadnej časti budovy Československej obchodnej banky (44) zo svetlého granitu Bianco Sardo. Prevažujú v ňom nažltlé živce nad sivými kremeňmi a čiernymi sľudami. Hneď vedľa je zvyšok mestského opevnenia vytvoreného z blokov sivej BRATISLAVSKEJ ŽULY. Hornina dnes ťažená v lomoch blízko Devína nie je vhodná na výrobu rezaných dosiek, lebo je silne rozpukaná. Petrograficky ju možno zaradiť ku granitom až granodioritom (Biely et al., 1996). V múre vidno i sprievodné, veľmi hrubozrnné horniny, pegmatity, ktoré sa vytvorili v podobe žíl v granitoch.Ak zájdeme do vnútra Primaciálneho paláca (41), nájdeme tu dlažbu z neopracovaných platní béžového kalového vápenca SOLNHOFENER (Müller, 1985). Ťaží sa v Bavorsku na rovnomennej svetoznámej lokalite. V týchto vápencoch sa našli unikátne nálezy vrchnojurských skamenelín, napr. Archaeopteryx. Podobné dlažby nájdeme aj v niektorých bratislavských kostoloch. Na Klobučníckej ulici v BIS (42) je dlažba z ružového kubánskeho vápenca s prierezmi ulitníkov ORCHIDEA SIERRA (?) (Belikov et al., 1981).2.7. Námestie SNPPo Nedbalovej ulici sme došli na Námestie SNP. Hlavná pošta (45) je obložená nelešteným červeným hľuznatým vápencom z Maďarska (Mišík, 1998), pravdepodobne TARDOS, v ktorom vidno ojedinelé prierezy amonitov. Vedľajšia budova Ministerstva kultúry (46) má stĺpy z červenej hrubozrnnej švédskej žuly (GOTENROT?), spodný obklad je zo sivej českej žuly a vrchný obklad z hořického pieskovca, v ktorej vidno Liesegangove pruhy. Možno sa pristaviť pri Pamätníku SNP (47), kde je použitý nazelenalý granit z Poľska a na dlažbe sivý brekciovitý mramor VENČAC PLAVY zo Srbska. Obchodný dom Dunaj - bývalý Dom odievania (48) je obložený hrdzavo- až žltohnedým sladkovodným riasovým vápencom neogénu pod názvom KLÍŽSKY TRAVERTÍN z Klížskeho Hradišťa pri Partizánskom (Syrový et al., 1984; Kraus - Kužvart, 1987). Druhá budova OD Dunaj (49) má sokel z granitu Balmoral a neleštenú vonkajšiu dlážbu z nazelenalého granulitu (?) s bordovými granátmi z Brazílie VERDE REAL. V leštenom vyhotovení si ho môžete pozrieť na budove VÚB na Mlynských nivách.Na Hlavnej pošte (45) v novom finančnom oddelení je dlažba z granitu Bianco Sardo kombinovaná s tmavosivým gabrom z Južnej Afriky Nero Africa Impala. Obklady stien sú zo špinavobieleho granitu BLANCO CRISTAL z okolia Madridu v Španielsku. Ministerstvo kultúry (46) má veľmi pekný interiér s dlažbami vo vstupných halách zo sivého vápenca s oválnymi prierezmi kriedových lastúrnikov - rudistov a v dvorane z tuhárskeho mramoru. Spodky stien sú obložené v prvej hale tmavočerveným hľuznatým vápencom s bielymi prierezmi koralov podobný na francúzsky karbónsky vápenec ROUGE ANTIQUE. V druhej hale a v dvorane sú spodky stien a stĺpy pokryté sliveneckým mramorom z Čiech. V prvej hale sú schodíky vytvorené z usmernenej červenofialovej TOKOVSKEJ ŽULY z Ukrajiny a pamätná doska z ortoruly Verde Veneziano z Brazílie. V OD Dunaj (48) je benátska dlažba s kúskami tuhárskeho mramoru. Vo vnútri pôvodnej budovy OD Dunaj (49) najdeme dlažbu z granitu Bianco Sardo so znakom vytvoreným z červeného granitu z južnej Indie NEW IMPERIAL RED. Prívlastok "new" podobne ako u New ruby znamená, že sú to horniny z novonájdených lokalít v Indii podobné na pôvodné zo Švédska. Schodište je obložené sivým kalovým vápencom s prierezmi rudistov z bývalej Juhoslávie (Mišík, 1998).Vedľa OD Dunaj je budova Československej obchodnej banky (50) obložená gabrom Nero Africa Impala, granitom Bianco Sardo a nafialovelým migmatitom s granátmi so zalomemenými vrásami BENGAL BLUE z Indie. Presnejšie to je migmatitizovaný charnockit - granit s obsahom pyroxénov. Pravdepodobne je to najstarší druh horniny použitý na obklad v Bratislave. Vznikla pred viac ako 3 miliardami rokov v prahorách (porovnaj Mísař, 1987). Poľské informačné stredisko (51) je pokryté bielym spišským travertínom, podobne aj Národné osvetové centrum (52), Ľudová banka (54) a OD Tesco (55). Prejdeme na druhú stranu Námestia SNP a pokračujeme smerom k OD Tesco. Slovenská kreditná banka (53) je obložená tmavosivou jemnozrnnou hlbinnou bázickou horninou podobnou na Nero Africa Impala. Pravdepodobne je to gabro pochádzajúce z Jablanice v Bosne - Hercegovine (Müller, 1985).Pokračujeme v dolnej časti námestia pri obchode Baťa (56), ktorý je obložený červeným granitom CAPAO BONITO z Brazílie. Na vchode do pasáže Slovenskej sporiteľne (57) sú platne z gabra Nero Africa Impala. V pasáži sú použité umelé konglomerované kamene zelenočiernej a sivej farby. Tmavé materiály tu boli zvolené nevhodne, lebo ešte viac stmavujú už aj tak tmavú pasáž. Na bankových úradníkov i klientov pôsobia určite depresívne. Vedľa hlavného vchodu do banky sa nachádzajú priesvitné platne z okrového páskovaného LEVICKÉHO ZLATÉHO ÓNYXU. Je to sladkovodný vápenec - ónyxový mramor - vykryš- talizovaný z minerálnych prameňov. Na boku banky smerom na Štúrovu ulicu sa nachádza obklad z bieleho mramoru so sivými zhlukmi pravdepodobne KOELGA z Uralu. Na druhej strane ulice sú stĺpy Manderlovho domu (58) obložené libereckou žulou, predajňa Globtel (59) srbským sivým mramorom Venčac plavy a lekáreň (60) klížskym travertínom.V Poľskom informačnom stredisku (51) na Námestí SNP sú stĺpy výstavnej siene pokryté dekoratívnym brekciovitým mramorom ARABESCATO z Talianska. Oproti v Národnom osvetovom centre (52) v chodbe za vchodovými dverami nájdeme obklad z tmavočerveného vápenca (sliveneckého mramoru - spomínaného už pri Univerzitnej knižnici) s krinoidmi, hľuzami a ojedinelými prierezmi ortocerasov - vyhynutých hlavonožcov s kornútkovitou schránkou, ktoré zaraďujú vápence do starších prvohôr. Dobre viditeľný prierez je vpravo pri vypínači. V Ľudovej banke (54) je dlažba z ukrajinskych hornín, z červenej kapustinskej žuly a sivočierneho anortozitu s modrou farebnou hrou živcou. V Slovenskej sporiteľni (57) sa nachádza dlažba z lipovského tmavého mramoru, obklady sú z okrového lumachelového vápenca z Bulharska a parapetné dosky zo sivonazelenalého granitu z Poľska.2.8. Štúrova ulicaTrasa exkurzie pokračuje smerom na Šafárikovo námestie. Predajňa Knihy - bývalá jedáleň Luxor (61) je obložená umelým sivým konglomerátom. Na druhej strane ulice vidíme budovu VÚB (62) pokrytú libereckou žulou. Národná banka Slovenska (63) je obložena spišským travertínom a okolo vchodu zeleným dioritom neznámeho pôvodu. Na rohu Šturovej a Grösslingovej ulice sa nachádza Eximbanka (64) obložená sivým riasovým vápencom JURA GRAU-BLAU z Bavorska s hniezdami pyritu, prierezmi belemnitov a amonitov (Perisphinctes z vrchnej jury - oxfordu) (Müller, 1985). Pyrit je málo odolný minerál voči chemickému zvetrávaniu. Časom sa mení na hrdzavý limonit účinkom vlhkosti, kyslíka a exhalátov. Oproti cez cestu je budova IRB (65) obložená pravdepodobne hořickým pieskovcom z Čiech a sokel neogénnym pieskovcom až zlepencom, ktorý sa usadzoval v plytkom mori, o čom svedčí veľké šikmé zvrstvenie a chodbičky krabov. Na druhej strane Štúrovej ulice je budova Danubia printu (66) pokrytá jemnozrnnou dvojsľudnou DOLNOBŘEZINECKOU ŽULOU (Syrový ed al., 1984; Československý kamenoprůmysl, 1967).Keď vojdeme do IRB (65), na stenách haly nájdeme zelený serpentinit, carrarský mramor a svetlohnedý hľuznatý vápenec pravdepodobne všetky z Talianska. Schody vo vstupnej hale sú z najdrahšieho z bežných dekoračných kameňov, z bieleho alkalického syenitu BETHEL WHITE s obsahom kremeňa zo severovýchodu USA (Müller, 1985). V druhej hale je syenit kombinovaný s ružovým migmatitom až ortorulou JUPARANA CLASSICO z Brazílie (Müller, 1985). Zábradlie schodov je z hnedočerveného sliveneckého mramoru.2.9. Šafárikovo námestie, Medená ulica, Vajanského nábrežie, Námestie Ľ. Štura, Rázusovo nábrežie, Hviezdoslavovo námestieNa Šafárikovom námestí si pozrieme sokel Prvej komunálnej banky a Komunálnej poisťovne (67), ktorý je zo svetlohnedého sladkovodného vápenca s veľkými riasovými hľuzkami, pravdepodobne klížsky travertín. Portál hotela Krym (68) oproti je obložený SEDMOHRADSKÝM MRAMOROM s ružovými a zelenkastými vráskami z Rumunska (Mišík, 1998), sokel je z lumachelového vápenca z Bulharska a schodíky pred vchodmi z ružovo - oranžovej metamorfovanej horniny pravdepodobne SHIVAKASHI YELLOW z Indie. Budovu Univerzity Komenského (69) pokrýva hnedý prúžkovaný BEŠEŇOVSKÝ TRAVERTÍN. Dnes sa už neťaží. Počas rozmachu ťažby pred 2. svetovou vojnou sa vyvážal do západnej Európy i USA. Pred budovou UK sú kocky z andezitov z Dobrej Nivy a Brezín. Ďalej prejdeme Tobruckou a Medenou ulicou popri Komerčnej banke k Slovenskému národnému múzeu (72), ktoré má vchod obložený ružovosivým pórovitým ryolitom. Podstavec Pamätníka 1. ČSR (73) je z libereckej žuly, podobne aj Pamätník Ľ. Štúra (74). Na Mostovej ulici si všimnene obklad banky Austria (75) z bordového migmatitu pravdepodobne PARADISO z južnej Indie.Vo vnútri budovy Univerzity Komenského (69) sa nachádza obklad z levického zlatého ónyxu, bešeňovského travertínu, tuhárskeho mramoru, červenohnedého sliveneckého mramoru so sivými kalcitovými výplňami a prierezmi článkov krinoidov. V budove Rektorátu UK - v novšej prístavbe (70) obloženej spišským travertínom sa nachadzajú steny a stĺpy pokryté mramorom Koelga, dlažby sú z ružovej libereckej žuly a schody zo sivej sedlčanskej žuly s vyrastlicami živcov (Kužvart et al., 1992). Na Medenej ulici vo vestibule Komerčnej banky (71) sa nachádza nazelenalý mramor Fantasy z Grécka. Vnútorné obklady a zábradlie budovy SNM (72) sú zo spišského travertínu, schody z mrákotinskej žuly a dlažby z viacerých druhov mramorov a vápencov. Vo vnútri banky Austria (75) na Mostovej ulici je nádherná dlažba z brazílskeho migmatitu Maracana. Z tejto veľmi krásnej horniny sú zhotovené aj mnohé nové pomníky v Slávičom údolí. Pôsobia znepokojujúcim, dynamickým dojmom nevhodným na cintorín.Vydáme sa opäť na nábrežie. Slovenská národná galéria (76) je obložená platničkami ílovitých TĚCHANOVICKÝCH BRIDLÍC z Nízkeho Jeseníka (Kraus, Kužvart, 1987; Müller, 1985). Usadzovali sa v hlbokom mori v období karbónu. Míňame hotel Devín (77) pokrytý spišským travertínom. Z toho istého materiálu je i zábradlie na dunajskom nábreží, ktoré siaha od Nového mosta až po Lafranconi. Zahneme smerom k Hviezdoslavovmu námestiu. Míňame hotel Danube (78) obložený bielym riasovým vápencom (MOLEANOS?) a sivým bioturbovaným pieskovcom s chodbičkami krabov, obidva z Portugalska. Na Hviezdoslavovom námestí sa nachádzajú fontánky na pitie (81) vytvorené zo zeleného serpentinitu s bielymi kalcitovými žilkami (Verde Serrano?). Socha Hviezdoslava (82) je na podstavci obloženom tmavou tiskou žulou. Rekonštruovaný hotel Carlton (83) by mal byť pokrytý neleštenými platňami fínskeho granitu Balmoral. V parčíku pred kostolíkom Notre Dame je socha Víťazstva (85) na podstavci pokrytom pravdepodobne švédskou žulou. Pred SND je dlažba z čadičových kociek (86).Ak si urobíme zachádzku na Rybné námestie, vedľa hotela Danube je fontánka na pitie a lavička (79) z andezitu z Brezín. Socha Najsvätejšej Trojice (80) má zábradlie z neogénneho zlepenca. Samotné obnovené sochy sú z okrového umelého pieskovca, ktorý namiešali na Stavebnej fakulte STU, aby vydržal vplyvy prostredia. V kníhkupectve Alfa (84) v budove Slovenskej filharmónie je dlažba zo sivého šmuhovitého SLIEZSKEHO MRAMORU ťaženého pri mestečku Jeseník.2.10. Gorkého ulica a Laurinská ulicaPrejdeme na Gorkého ulicu. Míňame budovu SND (87) obklopenú dlažbou zo sivého a bordového andezitu TRI KAMENE, nová prístavba je obložená bielym spišským travertínom, podobne aj viacere budovy na Gorkého ulici. Na Laurinskú ulicu prejdeme pasážou (90), v ktorej sa nachádza kuželová fontána a dlažba z ružového granitu s obrovskými vyrastlicami živcov KUZVER z Ruska, z Karélie. Budova VÚB na Laurinskej ulici (91) je obložená pestrofarebnou karbonátovou brekciou ROD z Grécka. Vidno v nej prie-rezy koralov a iných organizmov. Na druhej strane ulice smerom ku korzu je sokel obchodu Aski (92) pokrytý podobnou karbonátovou brekciou Kokinovrachos. Na začiatku pasáže Poštovej banky (93) vidno leštené i neleštené štvorce z výrazne ružového granitu ROSA PORRINO zo sz. Španielska (Müller, 1985). Okolo predajne Slovenský spisovateľ (94) je dlažba zo sivej hudčickej žuly. Na rohu Laurinskej ulice a Rybárskej brány je obchod Europa Juwell (95) obložený červeným kapustinským granitom z Ukrajiny.Vo vnútri VÚB (88) na Gorkého ulici (prvý vchod od SND) sa nachádza veľmi pekný interiér vytvorený z kombinácie bieleho mramoru Bianco Carrara a zelenej serpentinitovej brekcie s kalcitovým tmelom z talianskych Álp VERDE ISSORIE (Müller, 1985). Vo VÚB (2. a 3. vchod od SND) (89) sa nachádza sivočierny vápenec až mramor so sieťou svetlých žiliek KREZ a hnedý brekciovitý vápenec ELPIDA, oba s prierezmi rudistov sú z Grécka. Medzi obomi vchodmi je vstup do Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, kde je vo vnútri grécky svetlohnedý vrstevnatý až brekciovitý riasový vápenec KARNEZEIKA. Vstupná hala Poštovej banky (93) na Laurinskej ulici je obložená usmerneným svetlosivým granitom Bianco cristal.2.11. Panská ulica, Ventúrska ulica, Zelená ulica a Hlavné námestiePokračujeme Panskou ulicou. Pasáž v Esterháziho paláci (96), podobne aj dlažba vo vestibule Galérie mesta Bratislavy (97), je vydláždená červenohnedým organogénnym vápencom s prierezmi dierkavcov a veľkých ulitníkov z Kuby TERRA-COTA YUMURI (alebo ROJO CAMPINA - Belikov et al., 1981). Na križovaní Panskej a Ventúrskej ulice si všimneme sokel reštaurovaného domu žltej farby (98) zo sivých zlepencov neogénu zo severu Malých Karpát. Na obnovu historických pamiatok sa používajú aj rôzne pieskovce. Napr. sokel budovy Rakúskeho veľvyslanectva na Ventúrskej ulici (99) je obložený sivým pravdepodobne TĚŠÍNSKYM PIESKOVCOM od Frýdku - Místku (Syrový et al., 1984; Československý kamenoprůmysl, 1967). Cez Zelenú ulicu prejdeme na Hlavné námestie. Míňame hotel Perugia (100) pokrytý nádherným červeným kapustinským granitom. Stĺpy sú zo sivočerveného andezitu z Dobrej Nivy.Vo vnútri hotela Perugia (100) sa nachádza brekciovitý vápenec z talianskej Verony BRECCIA PERNICE. V Prvej stavebnej sporiteľni (101) je svetlý granit Bianco Sardo a zvláštna sivá rula z talianskych Álp SERIZZO (Müller, 1985). Rôzne rezy tejto horniny, ktorá svojím výzorom pôsobí dynamickým znepokojujúcim dojmom, si môžete lepšie pozrieť na Pošte na Vlasteneckom námestí v Petržalke.Na Hlavnom námestí sa pristavíme pri vchode do Slovenskej sporiteľne (102), kde je schodík i vnútorná dlažba zo zeleného migmatitu Verde Maritaca. Na budove Kooperatívy (Roland café) (103) je sivá žula pravdepodobne z Čiech. Z českej žuly sú dlažobné kocky na Hlavnom námestí. Kvôli pohodliu sa budú vymieňať za rovnú žulovú dlažbu. Obnovené domy na jv. strane Námestia (napr. Café Mayer) (104) majú sokel z BOŽANOVSKÉHO PIESKOVCA od Trutnova z Českej kriedovej tabule (Syrový et al., 1984). Vidno v ňom i drobnozlepencové šmuhy. Poslednou zastávkou je Rolandova fontána (105), vytvorená z LITAVSKÉHO VÁPENCA. Je to neogénny bádenský riasový (litotamniový) vápenec, ktorý sa ťažil na druhej rakúskej strane Dunaja v pohorí Leithagebirge. Z tohoto stavebného kameňa je postavený napr. Dóm Sv. Martina a Stará radnica.Exkurziu končíme oddychom na lavičkách Hlavného námestia, v blízkych kostoloch alebo v neďalekých kaviarňach, či reštauráciach.3. Vekové a tektonické zaradenie dekoračných kameňovDekoračné kamene sú z rôznych geologických období i geologických jednotiek, do ktorých boli zaradené na základe geografickej polohy ich nálezísk.3.1. Predprvohorné jednotkyNajstaršie horniny použité v Bratislave pochádzajú s prahorných a starohorných štítov. Sú to jadrá kontinentov, ktoré sa vytvorili pred prvohorami. Zložené sú najmä z magmatických a metamorfovaných hornín.Najstaršie horniny pochádzajú z Indického štítu, z gondwanského megabloku. Úplne najstarší je pravdepodobne migmatitizovaný charnockit Bengal blue blízky zložením prahorným rulám khondalitovej série s granátom a sillimanitom. Jeho vek je viac než 3 miliardy rokov. Z rozhrania prahôr a starohôr pochádzajú migmatity Paradiso a Multicolor a červené granity New ruby a New imperial (Mísař, 1987).Z Afrického štítu, z konžsko - kalaharského kratónu sú niektoré dekoračné kamene. Dolerit Nero Zimbabwe vznikol v spojitosti z Great dyke na rozhraní prahôr a starohôr (vek asi 2,6 miliardy rokov) a gabro Nero Africa Impala v spojitosti so starohorným bushwelským komplexom (vek asi 2 miliardy rokov). Granodiorit Verde Fontain je starohorný (Mísař, 1987; Geological Map of Africa, 1963; Provisional Geological Map of Rhodesia, 1971).Na Baltskom štíte po svekokarelskom vrásnení v starohorách vznikli granity typu rapakivi (1,7 miliardy rokov) Carmen red, Baltic brown, Balmoral a snáď i ružový granit Kuzver (Mísař, 1987, Šatskij et al., 1962, Müller, 1985).Z blízkeho Ukrajinského štítu, približne z toho istého obdobia ako v Škandinávií zo starohôr (?1,7 miliardy rokov), pochádzajú červená kapustinská, jemelianovská a tokovská žula. Anortozity sú mladšie (Šatskij et al., 1962; Semenčenko et al., 1974; Mísař, 1987).Najviac predprvohorných dekoračných kameňov pochádza z Brazílskeho štítu, pobrežného brazílskeho bloku. Granity Giallo Veneziano, Capao Bonito a ortorula Verde Veneziano vznikli v najmladších starohorách (okolo 600 miliónov rokov). Starohorného veku sú pravdepodobne i metamorfity Verde Maritaca, Verde tropical, Maracana, Juparana, Verde real, Verde gloria a Sucuru (Mísař, 1987 a Müller, 1985).Výsledkom kadómskej horotvornej fázy v Čechách na rozhraní starohôr a prvohôr je tiská žula z tisko - jesenického masívu (Kužvart, 1983). 3.2. Prvohorné jednotkyMnohé horniny sú výsledkom hercýnskeho geotektonického cyklu, u nás najčastejšie z Českého masívu. Z moravskosliezskej oblasti pochádza sliezsky mramor (lipovský a supíkovický) vzniknutý metamorfózou na hranici devónu a karbónu z pôvodných prvohorných alebo mladostarohorných vápencov, karbónska svetlá sliezska žula a čierne těchanovické bridlice (visén). Z lugickej oblasti (severné Čechy) sú železnobrodské bridlice ordovického veku metamorfované v devóne, liberecká žula karbónskeho veku a permský šluknovský "syenit". Zo stredočeskej oblasti z Barrandiénu pochádza slivenecký mramor devónskeho veku (stupeň prag). Moldanubická oblasť je zastúpená pohorským "syenitom", silúrsko - devónskou sedlčanskou a hudčickou žulou zo stredočeského plutónu a karbónskou mrákotínskou žulou z moldanubického plutónu (Mísař et al., 1983; Klomínsky - Dudek, 1978).Zo slovenských hercyníd včlenených do alpínskej stavby pochádza bratislavská žula (tatrikum) z vrchného devónu a granodiorit typu Sihla (veporikum) z vrchného karbónu (Biely et al., 1996). Z hercyníd zapojených do štruktúry Západných Álp je ortorula Serizzo z peninského antigoríjskeho príkrovu a snáď i granit Verde GMC.Hercýnske pásmo v Španielsku a Portugalsku - iberidy zastupujú granity Blanco cristal, Rosa Porrino a New Dallas white vzniknuté na rozhraní karbónu a permu (Mísař, 1987; Müller, 1985). Hercýnskeho veku sú aj granity v predpolí apeninského orogénu zo Sardínie Rosa Beta, Bianco Sardo a Rosa Limbara (Mísař, 1987).Západoeurópske hercynidy boli po vyvrásnení rozlomené niekoľkými riftovými štruktúrami. K ním prináleží i Rýnsky prielom končiaci na severe priekopou Oslo, z ktorej pochádzajú alkalické syenity - larvikity permského veku Blue pearl a Emerald pearl (Mísař, 1987; Müller, 1985).Z prvohorného pohoria Uralu je mramor Koelga. Z hercyníd - apalačíd pochádza alkalický syenit Bethel white, vzniknutý na konci devónu pri akadskom orogéne (Mísař, 1987; Van Diver, 1987) a migmatit Silver cloud.3.3. Druhohorné jednotkyNa hercýnskych jednotkách sedimentovali platformné sedimenty. Z juhonemeckej panvy pochádzajú vrchnojurské vápence Jura gelb a Jura grau-blau (oxford) a Solnhofener (titón) (Müller, 1985). Z Českej kriedovej tabule sú božanovský pieskovec a kopaninská opuka (turón) (Mísař et al., 1983).Z oblasti Západných Álp sú zastúpené serpentinity, napr. Verde Issorie - relikty oceánskej litosféry v piemontskej jednotke. Z dinaríd južných Álp pochádzajú spodnojurské (liasové) vápence Botticino a Rosso Verona a snáď i Breccia Pernice. Dinaridy bývalej Juhoslávie reprezentujú rudistové a riasové kriedové vápence Kanfanar, Maljat a mramor Venčac plavy. Zo severného Bulharska je svetlý vápenec Vračan a z heleníd vápencové brekcie Rod a Koki- novrachos.V oblasti apeníd sedimentovali v jure svetlé vápence, ktoré boli počas alpínskeho vrásnenia metamorfované na biele mramory Bianco Carrara a Arabescato. Druhohorné sú pravdepodobne i pieskovce Pietra dorata a vápencová brekcia Breccia paradiso (Mísař, 1987; Müller, 1985).Z oblasti Maďarska pochádzajú z villanskej jednotky sivé triasové vápence Siklos, z transdanubickej jednotky červené hľuznaté liasové vápence Tardos. Z rumunskej apusénskej jednotky sú červené hľuznaté vápence Moneasa liasového veku (Plašienka et al., 1997; Mísař, 1987; Müller, 1985).V jure v oblasti veporika Západných Karpát sa tvorili rôzne vápence, ktoré boli počas vrchnokriedového vrásnenia premenené na tuhársky mramor. Z flyšového pásma zo sliezskej jednotky pochádza kriedový těšínsky pieskovec.Mezozoického pôvodu je serpentinit Verde Serrano a červený kriedový vápenec Terra-cota Yumuri z Kuby (Mísař, 1987).3.4. Treťohorné horninyZo starších treťohôr, z jednotky centrálno - karpatského paleogénu, ktorá sa vytvorila po vyvrásnení centrálnych Karpát, pochádza flyšový králický pieskovec. V neogénnych potektonických panvách sa usadili zlepence a pieskovce na severe Malých Karpát (egenburg), napr. pri Dobrej Vode, litavský vápenec (báden) i neogénny sladkovodný vápenec označovaný ako klížsky travertín. Sedimentáciu doprevádzala intenzívna vulkanická činnosť. Jej pozostatkom sú vulkanické horniny z bádenu, napr. z Javoria, andezity Dobrá Niva a Breziny a od Fiľakova andezit Šiatorská Bukovinka. V sarmate až panóne vznikali ryolity, napr. pri Hliníku nad Hronom (Konečný - Lexa, 1984; Biely et al., 1996).Treťohorného veku je taliansky riasový vápenec Breccia Sarda (Mísař, 1987), grécky riasový vápenec Karnezeika a bulharský vápenec Muschelkalk (Poubová, 1975).3.5. Štvrtohorné horninySvedectvom dozvukov vulkanickej činnosti sú čadiče v okolí Fiľakova (Konečný et al., 1995). Z minerálnych prameňov sa vytvorili spišský a bešeňovský travertín, levický zlatý ónyx i macedónsky travertín Matka.4. Poznámky k exkurziiExkurzia po dekoračných kameňoch Bratislavy nie je viazaná na dobré počasie a teplo. Pre lepší zážitok účastníkov sa odporúča nedať exkurziu v čase dopravnej špičky, keď je veľký hluk, exhaláty i preplnené chodníky. Najvhodnejšia doba je v sobotu, poprípade cez týždeň doobeda alebo podvečer. Nevýhodou exkurzie je to, že časom budú niektoré budovy prestavané, a preto sa niektoré informácie stávajú nepresnými, a navyše pribúdajú aj nové budovy.Opis trasy s jednotlivými dekoračnými kameňmi môže priamo slúžiť ako sprievodca exkurzie. Trasa je však dosť preplnená kvôli maximálnemu množstvu informácií. Z didaktického hľadiska je príliš dlhá, vyčerpávajúca, a preto treba konkrétnu exkurziu podľa potreby zjednodušiť alebo rozdeliť na viac dní. Napr. kratšia trasa by začínala na Kollárovom námestí, odtiaľ by viedla na Hodžovo námestie, Obchodnú ulicu, Drevenú ulicu, Suché mýto, Hurbanovo námestie, Župné námestie, Námestie SNP, Štúrovú ulicu, Gorkého ulicu, Laurinskú ulicu, Rybársku bránu, Hlavné námestie a Františkánske námestie.5. ZáverV Bratislave za posledných desať rokov vzrástol počet použitých dekoračných kameňov štvornásobne. Predtým sa dekoračné kamene dovážali z východného bloku, dnes z celého sveta. Na veľkých plochách obkladov možno vidieť rozmanité petrografické typy hlbinných i výlevných vyvretých hornín od kyslých, cez intermediárne až k bázickým, rôzne metamorfity predovšetkým mramory a migmatity, menej fylity, ruly, granulity a serpentinity a veľa druhov vápencov. Dekoračné kamene pochádzajú z rôznych geologických štruktúrnych jednotiek od prahorných a starohorných štítov, cez orogénne pásma prvohôr až treťohôr až po platformné pokryvy. Sústredenie rozmanitých dekoračných kameňov na malej ploche centra Bratislavy, dovoľuje robiť finančne nenáročné geologické exkurzie, počas ktorých možno za krátky čas ukázať veľa typov hornín s dobre viditeľnými textúrami, minerálmi a skamenelinami na naleštených plochách. Exkurzie po dekoračných kameňoch prinášajú poznatky zo všeobecnej geológie, petrografie, tektoniky, paleontológie, geológie sveta i o spracovaní nerastných surovín. Okrem toho horniny poskytujú i estetický zážitok.V práci je predložený exkurzný sprievodca stredom mesta s čo najväčším počtom dekoračných kameňov (od 60 po 80). Exkurzia je určená pre učiteľov základných a stredných škôl i pre geologickú verejnosť.

ZDROJ:http://www.fns.uniba.sk/prifuk/casopisy/geol/199954/pivko.htm


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist