Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Ekologická cena rastu čínskeho obra

26.01.2006  |  123× přečteno      vytisknout článek

Ekologická cena rastu čínskeho obra

Máloktorá krajina sa stáva vďaka svojej horúčkovitej hospodárskej dynamike predmetom toľkého obdivu i obáv ako Čína. Tá sa mení na výrobnú dielňu globálnej ekonomiky a čínske tovary zaplavujú celý svet.

Z Číny sa však odplavuje aj niečo iné – priemyselné exhaláty. Niektoré v koncentrovanej forme do susedných štátov, iné rozptýlene po celej planéte. Je to vraj daň za mohutný rozmach.

Výroba nadovšetko

Ten sa stal v ostatnom štvrťstoročí v bývalej Ríši stredu dogmou, ktorá nahradila čínsku komunistickú ideológiu. Stranícke politbyro postupne vymenilo politické slogany za ekonomické a tie sa opierajú o jedinú prioritu – hospodársky rozvoj. Ešte donedávna by sa dalo dodať, že za akúkoľvek cenu vrátane devastácie životného prostredia.

 
Úroveň benzénu v rieke Sung-chua týždeň po výbuchu v petrochemickom závode 103-krát presiahla bezpečnú hranicu.
 

Čína je nesmierne rozľahlá krajina s územím približne vo veľkosti USA. Harmonický vzťah k životnému prostrediu tvoril súčasť hlavných tradičných čínskych filozofických a náboženských škôl.

Symbiózu roľníckej väčšiny populácie s prírodou začalo v druhej polovici 20. storočia rozbíjať spriemyselňovanie zavádzané komunistickým režimom.

Príroda sa menila na odduchovnené prostredie, ktoré sa prestalo uctievať. Zvádzali sa s ním víťazné boje a plnenie výrobných plánov si vyžadovalo nehľadieť na škody páchané na biotope.

Komparatívne výhody

Po zapojení sa čínskeho hospodárstva do súkolesia globálnej ekonomiky si nadnárodné korporácie pochvaľovali komparatívne výhody Číny. Patrili k nim ultranízke výrobné náklady. Popri lacnej pracovnej sile priťahovali chýbajúce alebo len minimálne predpisy na ochranu prírody.

Tú bezstarostne a beztrestne ničili domáce i zahraničné výrobné prevádzkarne. Ekologicky šetrná západná technológia, spĺňajúca najnovšie normy v USA, Japonsku a EÚ, sa neraz pri zavádzaní považovala za zbytočný luxus.

Podobný bezohľadný vzťah k prírode mali aj plánovači a národohospodári v susednom Sovietskom zväze a neskôr podnikatelia v Ruskej federácii. Aj oni brali ničenie životného prostredia ako nutné zlo a sprievodný znak spriemyselňovania. Environmentálne škody ich znepokojovali až vtedy, keď sa prejavili v katastrofických podobách a bezprostredne ohrozovali životy obyvateľstva.

Únik chemikálií

Typickou ukážkou sa stal v novembri minulého roku únik približne sto ton benzénu z haváriou postihnutej čínskej továrne v meste Ťi-lin, ktoré leží dvesto kilometrov od takmer štvormiliónového Charbinu na severovýchode Číny. Jedovatá chemikália vtiekla do rieky Sung-chua a vytvorila osemdesiatkilometrovú škvrnu plávajúcu smerom do Ruska.

Čínska vláda najprv tajila kontamináciu pred vlastným obyvateľstvom, ktoré, nič netušiac, pilo nevhodnú vodu z vodovodnej siete. Sung-chua sa vlieva do rieky Amur. Na ruskej strane hranice boli iba mierne postihnutí obyvatelia vyše polmiliónového mesta Chabarovsk. Koncentrácia benzénu u nich nedosiahla maximálnu povolenú úroveň a mestská vodovodná sieť nemusela zastaviť prevádzku.

V tejto fáze katastrofy už bola celá aféra podrobne medializovaná a Číne nezostávalo nič iné, ako priznať pravdu a ospravedlniť sa Ruskej federácii.

Patálie s únikmi chemikálií v Číne pokračovali aj v decembri. Šesťdesiat kilometrov dlhá naftová škvrna z prasknutého potrubia elektrárne v provincii Che-nan kontaminovala prítok Žltej rieky.

Iným prípadom nebezpečnej kontaminácie bola začiatkom tohto roku ekologická havária na rieke Siang-tiang v južnej provincii Chu-nan, kde sa do miestnych vôd dostalo jedovaté kadmium.

Sprievodným znakom rýchlej industrializácie Číny je zamorené ovzdušie, ktoré prechádza cez hranice do susedných štátov. Vyskytli sa už priame prenosy smogu cez Tichý oceán až na americké brehy. Exhaláty spôsobovali padanie kyslého dažďa v Japonsku a Južnej Kórei. Ohrozované sú ním údajne lesy až v Afrike.

Ekologické myslenie

Na rozdiel od minulosti si súčasné čínske politické vedenie viac uvedomuje, akú významnú úlohu môžu hrať ekologické otázky vo vzťahoch k okolitým štátom. Na čínskom území pramenia veľké ázijské rieky Indus a Mekong. V ich povodiach žijú stámilióny obyvateľov a Čína mnohých z nich dráždi zámermi na výstavbu priehrad.

Aj ľahostajný postoj typický pre éru centrálneho plánovania, že prírodné zdroje sú tu na to, aby sa hospodársky využívali, sa mení. Čínska vláda sa v súčasnosti už hlási k záujmu o životné prostredie. Ekológia pomaly prestáva byť v Číne považovaná za rozmar bohatých západných krajín.

Vláda sľúbila pripravenosť zaoberať sa riešením zanedbávanej ochrany životného prostredia a zaviazala sa, že v budúcej päťročnici začne do hospodárskych plánov zahŕňať energetickú efektivitu a vyčísľovanie finančných následkov znečisťovania.

Napriek signálom o osvojovaní si ekologického myslenia sa čínska vláda zatiaľ plne neprepracovala k vedomiu o nadnárodnosti životného prostredia. Starostlivosť, ktorú začína prejavovať k životnému prostrediu na vlastnom území, ešte neprenáša na susedné štáty.

Možno dokonca povedať, že si na úkor susedných štátov chráni pred devastáciou vlastné územie. Keď pred niekoľkými rokmi prestala napriek vysokému dopytu na trhu ťažiť drevo v čínskych lesoch, domáce drevárske spoločnosti sa vydali za drevom do Barmy, Indonézie, Brazílie a Libérie. Odlesňovanie vlastného územia tak iba preniesli do iných končín Zeme.

Partnerstvo

Čína je podľa kjótskych kritérií považovaná za rozvojovú krajinu, na ktorú sa nevzťahujú záväzky protokolu, aj keď je jeho signatárom. Zbavená povinnosti znižovať emisné plyny sa nemusí obávať, že by ju mohlo niečo brzdiť v hospodárskom rozvoji. Odhadovanú výšku rastu HDP za rok 2005 Peking už druhýkrát korigoval smerom nahor a najnovší údaj hovorí o 9,8 percenta.

Čínska vláda odbíjala v minulosti návrhy Západu, aby prevzala záväzky šetrného zaobchádzania so životným prostredím, tvrdeniami, že má ako rozvojová krajina právo na maximálny rast bez ohľadu na environmentálne aspekty. Odôvodňovala to poukazovaním na obdobie industrializácie západných krajín. Tie sa správali koristnícky k prírode nielen pred sto či dvesto rokmi, ale aj v druhej polovici 20. storočia.

Hoci sú Čína a India signatármi Kjótskeho protokolu, neváhali sa pridať aj k iniciatíve Ázijsko-tichomorského partnerstva za čistý rozvoj a klímu. Toto voľné združenie zahŕňa popri nich USA, Japonsko, Austráliu a Južnú Kóreu. Šesť menovaných členov sa minulý týždeň v Sydney dohodlo na zmluve, ktorá má byť alternatívou ku Kjótu.

Namiesto záväzkov o redukcii skleníkových plynov chcú zabraňovať globálnemu otepľovaniu iným spôsobom. Signatárske štáty a ich korporácie majú spolupracovať v energetike a na vývoji technológií pre účinnejšie spaľovanie fosílnych palív.

Tie majú totiž naďalej poháňať moderné ekonomiky. Čínskej posadnutosti rastom HDP vyhovuje základná filozofie Ázijsko-tichomorského partnerstva, že boj proti globálnemu otepľovaniu je dôležitý, ale nie na úkor ekonomického rastu.

Obnoviteľné zdroje

Čínska energetika je stále do veľkej miery závislá od spaľovania uhlia. Má ho slušné zásoby a nové technológie by jej umožnili pokračovať v ťažbe a v čistejšom spaľovaní. Partnerstvo za čistý rozvoj a klímu nezahŕňa Rusko ani európske štáty, ale Číne vyhovuje. Sústreďuje sa na klasické zdroje energie, ale signatárskym štátom nebráni v rozvíjaní alternatívnych zdrojov.

Čína aj India si kladú ambiciózne plány na zavádzanie obnoviteľných zdrojov a v týchto snaženiach môžu spolupracovať aj s európskymi krajinami, ktoré do obnoviteľných zdrojov kladú veľké nádeje.

Mnohí vášniví zástancovia zavádzania alternatívnych zdrojov sa nevedia zmieriť s jadrovou energiou. Napriek známym problémom s riskantným uskladňovaním rádioaktívneho odpadu prikladajú Európania jadrovej energetike značný význam v mixe klasických a alternatívnych energetických zdrojov.

Ako lepšie chrániť?

Pri hľadaní východísk na zlepšenie ochrany životného prostredia v Číne sa Peking nechce zameriavať iba na sektor energetiky. Vodu, pôdu a vzduch otravujú exhaláty rôznych priemyselných odvetví.

Jedovaté odpady produkuje chemický priemysel, strojárstvo, ale aj poľnohospodárstvo vo svojej intenzívnej podobe závislej od chemických hnojív, herbicídov, insekticídov, pesticídov a ďalších chemikálií. Veľkou neznámou pre životné prostredie sa stávajú geneticky modifikované plodiny a „geneticky zlepšované“ a klonované zvieratá.

Pri úvahách o zaťažovaní životného prostredia odpadmi sa môže rastúci obor, akým je Čína, zamyslieť aj nad charakterom výrobkov, ktoré chce produkovať a vyvážať. Či to majú byť produkty na jednorazové alebo viacnásobné použitie. Či recyklovateľné, či nie. Viacrazové a recyklovateľné by požehnali ekológovia. Je však otázne, či by to stačilo na presvedčenie spotrebiteľskej verejnosti.

Autor je spolupracovník TRENDU.
http://www.etrend.sk


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist