Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Elektronický odpad - odvrátená tvár využívania IT

17.02.2005  |  zdroj: HN.sk  |  125× přečteno      vytisknout článek

Elektronický odpad - odvrátená tvár využívania IT

V súčasnosti počítače zastarávajú rýchlejšie ako minuloročný šatník, pričom na rozdiel od promočných šiat starej mamy už nikdy neprídu znovu do módy. A tak zostáva jediná cesta - zbaviť sa ich. Uplatnilo sa už viacero možností. Napríklad darovať ich rozvojovým krajinám alebo charitatívnym organizáciám či školám.

Zoširoka, najmä v USA, sa staré počítače a ďalšie zariadenia z oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) odvážali prevažne do Číny, Indie a ďalších ázijských krajín, kde ich primitívne, neekologicky spracovávali a skladovali. Ani jeden z takýchto postupov však problém, čo s elektronickým odpadom, nevyriešil.
Problém je totiž v tom, že počítače a ďalšie zariadenia z oblasti IKT patria medzi výrobky veľmi nepriaznivé pre životné prostredie. Obsahujú totiž príliš veľa škodlivých materiálov. V katódových trubiciach monitorov je napríklad veľa olova a kadmia, bróm číha v doskách plošných a integrovaných spojov, laptopové batérie obsahujú lítium, protipožiarnu odolnosť umelohmotných skríň sa zvyšuje pridaním ťažkých kovov. A tak by sme pohli pokračovať selénom, chrómom, kobaltom, ortuťou a ďalšími prvkami a kovmi. Napokon bežný kompletný počítač obsahuje až tisíc rôznych látok. Pri nechránenom skladovaní alebo pri spaľovaní dochádza k devastovaniu pôdy, vody či vzduchu. A nie k nezanedbateľnému.
Kontaminácia z elektronického odpadu
Podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) až 70 percent kontaminácie amerických skládok odpadu ťažkými kovmi, ako sú olovo, ortuť či kadmium, pochádza práve z elektronického odpadu. Napokon od roku 1981, keď sa objavili prvé osobné počítače, začali postupne obsadzovať nielen pracovné stoly v úradoch, ale prenikli aj do domácností, kaviarní a všade tam, kde si ich človek dnes už v prenosnej laptopovej podobe môže zobrať. Minulý rok celosvetová produkcia len samotných osobných počítačov dosiahla podľa výskumnej spoločnosti Gartner Inc 186 miliónov kusov. Tento rok sa má vyrobiť 205 miliónov a budúci rok 217 miliónov kusov. A navyše nám pribudli mobilné telefóny, digitálne kamery, osobní digitálni asistenti (PDA), digitálne prehrávače hudby a ďalšie produkty.
Nejde pritom len o to, že ďalšie krajiny, podniky, inštitúcie a ľudia majú nové elektronické a komunikačné zariadenia, ale súčasne, vzhľadom na ich výrazný rozvoj, rastie aj ich obmena. Napríklad mnohé americké firmy menili svoje počítače už každé dva - tri roky. Americkí tínedžeri menia svoje mobily každých 11 mesiacov, dospelí každých 18 mesiacov, pričom každý rok spolu vymenia asi 15 miliónov handsetových súprav.
Likvidácia ako schodná cesta
A tak rastie aj množstvo elektronického odpadu. Podľa spoločnosti Gartner americkí zákazníci nahradia denne 133 000 osobných počítačov, čiže vyše 48 miliónov ročne. Americká National Safety Council predpovedá, že v najbližších niekoľkých rokoch zastará 315 miliónov až 680 miliónov počítačov len v USA. Pre zaujímavosť a porovnanie s našimi pomermi, americké federálne inštitúcie z toho vyradia 10 000 počítačov týždenne, teda vyše pol milióna ročne. Nečudo, veď v tomto roku vydá federálna vláda a ďalšie federálne úrady na kúpu nových informačných technológií 60 miliárd dolárov. Kde sa však hrabú na Kaliforniu, kde je vyradených denne 6 000 počítačov. K tomu pridajme ešte napríklad 130 miliónov zlikvidovaných mobilných telefónov, takže podľa International Association of Electronics Recyclers so sídlom v Albany spolu zlikvidujú vyše 2,1 milióna ton elektrických a elektronických výrobkov, teda asi 7,5 kg na jedného amerického obyvateľa. Z toho elektronický odpad tvorí 750 000 ton, čo je nepochybne málo. V Európe rastú hory elektrického a elektronického odpadu ešte výraznejšie. V Európskej únii je to asi 6 miliónov ton ročne, čo znamená asi 16 kilogramov na obyvateľa. V Nemecku sa pritom takýto odpad odhaduje v tomto roku na 1,089 milióna ton, teda 13,41 kilogramu na obyvateľa. Vo Veľkej Británii je to viac než jeden milión ton, teda 13,5 kilogramu na obyvateľa. Na celom svete podľa spoločnosti Gartner "odišlo do výslužby" v minulom roku 118,3 milióna počítačov, v tomto roku to bude 140,1 milióna a v budúcom 153,9 milióna kusov.
Problém povážlivých rozmerov
Výsledkom je, že e-waste, ako sa označuje elektronický odpad, sa stal jedným z najzávažnejších problémov čo do množstva, ale aj čo do ekologického a zdravotného nebezpečenstva. USA, ktoré ako jediná vyspelá krajina neratifikovali Bazilejskú konvenciu, ktorá od roku 1992 upravuje a kontroluje export nebezpečného odpadu, sa zatiaľ spoliehajú na jeho vývoz do rozvojových štátov, najmä do Číny, kde smeruje až 80 percent amerického elektronického odpadu a 23 000 ton ročne ilegálne dovezeného z Veľkej Británie. Je to preto, že rozobratie a skladovanie jedného počítača tam stojí menej ako desatinu ceny v USA. Strediskom dovozu elektronického odpadu do Číny je mesto Guiyu asi 350 kilometrov severovýchodne od Hongkongu. O rozsahu tam spracovávaného elektronického odpadu z USA, ale aj z Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie, svedčia dva fakty. Len cez Hongkong sa tam dostane väčšinou ilegálne asi 10 miliónov kontajnerov s elektronickým odpadom ročne. Ten potom v Guiyu spracováva v primitívnych podmienkach bez ochranných prostriedkov vyše stotisíc ľudí. Pravda, aj Čína a ďalšie ázijské krajiny si začali uvedomovať škodlivosť tohto odpadu a preto možnosti jeho vývozu sú čoraz obmedzenejšie. A tak zostáva jediná cesta, ktorou je úplná recyklácia elektronického odpadu.
Kroky Európskej únie
Najdôraznejšie kroky na ceste k recyklácii elektronického a elektrického odpadu urobila Európska únia, v ktorej síce nebezpečný elektronický odpad predstavuje len štyri percentá z dvoch miliónov ton celkového odpadu, no rastie 2- až 3-krát rýchlejšie než akýkoľvek iný druh odpadu. Európska únia ihneď prijala Bazilejskú konvenciu a zakázala vývoz nebezpečného odpadu, hoci k ilegálnej preprave dochádza stále. Potom sériou svojich direktív zásadným spôsobom mení spôsob, akým technologické spoločnosti vyrábajú svoje produkty a zodpovedajú za ne až "do konca ich života". V dôsledku toho možno povedať, že elektronické výrobky sa stávajú "zelenšími". Európsky parlament a Európska rada prijali 27. januára 2003 direktívu 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení (WEEE), ktorú upravila direktíva 2003/108/EC. Na ich základe budú musieť výrobcovia elektrických a elektronických zariadení od 13. augusta tohto roku odobrať a znovu využiť separátne vyzbieraný elektrický a elektronický odpad. Inými slovami, budú ho musieť ekologicky recyklovať. Koncom roku 2006 by členské štáty Európskej únie mali vyzbierať v priemere ročne štyri kilogramy takéhoto odpadu na obyvateľa. Ďalšia direktíva Európskeho parlamentu a Európskej rady 2002/95/EC, prijatá taktiež 27. januára 2003, zakazuje používanie niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (ROHS). Konkrétne ide o zákaz používania olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu a dvoch typov brómovaných spomaľovačov horenia PBB a PBDE v spotrebných a technologických výrobkoch, ktorých postupná realizácia sa začína od 1. júla 2006 a skompletizuje sa o dva roky neskôr. Navyše sa dokončuje príprava direktívy o registrácii, ohodnotení a schvaľovaní chemikálií (REACH), za základe ktorej budú musieť výrobcovia tiež testovať ich bezpečnosť.
Tlak legislatívy
Zákon podobný direktíve Európskej únie o zákaze niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach prijala minulý rok aj Čína, čím sa znemožňuje dovoz najnebezpečnejších elektronických výrobkov a ich častí a pripravuje zákonnú úpravu elektronickej recyklácie. V Japonsku taktiež pripravujú podobné zákony, pričom už od roku 2001 majú dva programy na navrátenie a recyklovanie televízorov, práčok, chladničiek, klimatizácií a počítačov. Za počítače predané pred októbrom 2001 sa platí poplatok od 25 do 37 dolárov, v novších je už zahrnutý v cene. V roku 2003 sa preto recyklovalo už 87 percent všetkých elektronických a komunikačných zariadení vyhodených z domácností. Iná situácia je v USA, kde sa počet zastaraných elektrických a elektronických výrobkov do roku 2010 zvýši na 400 miliónov kusov. Federálna vláda si je síce vedomá problému vyplývajúceho z toho, ale dosiaľ neiniciovala prijatie príslušného zákona. Už vyše troch rokov však rokuje s výrobcami elektronických zariadení o tom, ako sa ekologicky zbaviť zastaraných výrobkov. Americkí producenti elektroniky, vrátane najväčších gigantov, boli najskôr proti akýmkoľvek svojim záväzkom podieľať sa na recyklácii elektronického odpadu. Argumentovali najmä hrozbou straty konkurencie schopnosti. V tom im dávali za pravdu aj analytici. Paul Jackson z Forrester Research síce priznal, že špičkoví výrobcovia ako Apple a producenti laptopov majú z každého výrobku zisk až 10 percent. Priznal však, že výrobcovia štandardného stolového hardvéru mali zisk len jedno až dve percentá. Podľa spoločnosti Gartner budú musieť výrobcovia na krytie nákladov na recykláciu jedného stolového osobného počítača vydať 50 dolárov a ďalších 10 dolárov ich bude stáť nahradenie nebezpečných látok v každom novom počítači. Americkí výrobcovia, dokonca za pomoci Washingtonu a hrozieb, že podajú žalobu Svetovej obchodnej organizácii (WTO), nedokázali presvedčiť Európsku úniu, aby svoje direktívy zjemnila. Naopak, Európsky parlament pritvrdil návrh Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o jednoznačné označovanie výrobcov elektrotechniky a elektroniky, aby bolo jasné, kto za konkrétny výrobok ponesie náklady na recykláciu. Preto výrobcovia prišli na to, že im nezostáva nič iné, len sa prispôsobiť. Najmä, ak podobný tlak na recykláciu elektronického odpadu začal aj v USA.
Postoj výrobcov
Americkí ochrancovia životného prostredia vyvinuli silný tlak, na ktorý museli výrobcovia elektroniky odpovedať. Hewlett-Packard Development Co. sa zaviazala, že nebude posielať elektronický odpad do zahraničia. Dell súhlasil, že nebude staré počítače exportovať, nebude využívať väzňov na rozoberanie starých počítačov a nebude ich dávať na skládky odpadu. HP a IBM neskôr prijali rozhodnutie, že budú recyklovať každý počítač za poplatok 13 až 34 dolárov, za čo ich však niektoré recyklačné firmy kritizovali, lebo podľa nich sa to dalo urobiť v rozpätí 4 až 20 dolárov. Posledný významný krok urobili už spomínaný elektronický aukčný dom eBay spolu so spoločnosťami Apple Computer, Gateway, Hewlett-Packard, IBM a Ingram Micro, ktorý na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas vyhlásili recyklačný program Rethink, ktorý má Američanov motivovať k bezpečnému odstráneniu zastaraných počítačov a ďalšej elektroniky. Podľa štúdie environmentálnej organizácie Silicon Valley Toxics Coalition v kalifornskom San Jose totiž približne polovica amerických domácností má fungujúce, ale nepoužívané výrobky spotrebnej elektroniky. Ak k tomu pripočítame aj podniky a úrady, potom podľa Gartnera viac než 75 percent všetkých vyrobených počítačov zostáva v suterénoch, garážach, nepoužívaných spálňach, v skladoch či úradoch. Dôvody sú najmä dva. Prvým je, že väčšina Američanov nechce platiť za recykláciu týchto výrobkov. Druhým, že sa obávajú zneužitia osobných dát, ktoré majú uložené na pevných počítačových diskoch. Preto program Rethink ponúka na webovej stránke zoznam zberných miest, kde možno zastaranú elektroniku odviezť a dokonca aj stiahnuteľný program na bezpečné vymazanie všetkých údajov z pevného disku. K pohybu však dochádza aj v oblasti zákonodarstva. Kalifornia ako prvý štát americkej únie prijala komplexný zákon o elektronickom odpade, na základe ktorého tamojší obchodníci musia účtovať likvidačný poplatok v rozmedzí 6 až 10 dolárov na recykláciu výrobku, keď sa už nebude používať. Kaliforniu nasledoval štát Maine, v ktorom od konca tohto roku budú výrobcovia zodpovední za spätné prevzatie a bezpečné zlikvidovanie zastaranej elektroniky. Koncom minulého roku dokonca federálna Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) podpísala prvé kontrakty na ekologickú likvidáciu zastaraných elektronických zariadení, ktoré majú federálne úrady, vo výške 9 miliónov dolárov.
Reakcia trhu EÚ
Z európskeho a celosvetového pohľadu však dôležitejšie je, že americkí výrobcovia si uvedomili, že na trh Európskej únie a postupne aj ďalších krajín sa dostanú vtedy, keď ich výrobky nebudú obsahovať zakázané nebezpečné materiály. Šéfka HP Carly Fiorina už v lete 2003 dala firemným laboratóriám príkaz, aby navrhli osobné počítače, ktoré budú oveľa "prívetivejšie" k životnému prostrediu. Pravda, to nie je celkom jednoduchý proces. David Lear, riaditeľ HP pre environmentálnu stratégiu, pripomenul, že ich spoločnosť má viac než 7 000 dodávateľov. Niektorí už urobili prvé významné kroky. Koncern Philips oznámil, že do leta bude spĺňať všetky požiadavky direktívy o zákaze niektorých nebezpečných látok. Niektoré japonské firmy už začali vyrábať svoje prvé výrobky bez olova, ktoré sa vo veľkom rozsahu používa na spájkovanie v zliatine s cínom. Olovo by v nej mali nahradiť zinok, striebro alebo meď, čo však tiež vyvoláva technologické a ekologické otázky. Najznámejší výrobca čipov Intel síce za Japoncami zaostal, ale termín 1. júl 2006 stanovený direktívou EÚ dodrží. Už pred rokom začal pracovať v Japonsku na výrobe bezolovnatej pamäte a na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas už predstavil niektoré základné dosky a čipy, ktoré neobsahovali žiadne olovo.
Aj keď Európska komisia prijala razantné kroky, všetko len tak ľahko nejde. Napokon realizácia oboch direktív si vyžiada podľa odhadov za najbližšie desaťročie asi 20 miliárd eur. Členské štáty Európskej únie mali najneskôr rok pred vstupom direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta 2004, ju implementovať do svojho zákonodarstva. Do stanoveného termínu to stihlo urobiť jedine Grécko. Preto Európske združenie spracovateľov elektroniky (EERA) vyjadrilo obavy nad dôsledkami tohto zaostávania. "Spracovatelia elektronického odpadu sú veľmi opatrní v investovaní do kapitálovo náročných zariadení na spracovanie v čase, keď presné podmienky zberu a spracovania sú stále nejasné," uviedla EERA a vyjadrila obavy, že ak to bude pokračovať, bude to mať negatívne dôsledky. Navyše, do popredia vystupuje aj ďalší problém, ktorým podľa EERA je, že členské štáty majú rozdielne interpretácie direktívy, čo sa prejavuje rozdielnou prísnosťou noriem na spracovanie elektronického odpadu. Ešte ostrejšie to formuloval Hewlett-Packard. "Niektoré členské štáty používajú slobodu na zmenu ducha direktívy," vyhlásil hovorca HP a objasnil, v čom sa to najviac prejavuje: "Žiaden členský štát EÚ sa vo svojom národnom zákonodarstve nezmieňuje o tom, že ide o monopol, ale v skutočnosti je veľmi málo konkurencie." To výrobcov počítačov a ďalšej elektroniky, ako je HP, najviac znepokojuje, lebo náklady na počítače vyrobené do začatia vstupu direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta tohto roku, musia znášať oni, a preto chcú nižšie ceny. A to sa dá zabezpečiť jedine konkurenciou. Hewlett-Packard pritom uviedol ako príklad náklady na recykláciu digitálnej kamery. V Belgicku za to spracovatelia elektronického odpadu požadovali najprv 6 eur. Napokon na nátlak výrobcov cenu znížili na 1,50 eura. Ak by však bolo v Belgicku také konkurenčné prostredie ako v Nemecku, kde je najlepšie v celej EÚ, potom by recyklácia digitálnej kamery stále len 0,20 eura. Spoločnosť Electrolux, ktorá vyrába bielu elektrotechniku, platí za recykláciu niektorých svojich výrobkov vo Švédsku 5 eur. V Nemecku však môžu byť tieto náklady nulové a v niektorých prípadoch dokonca spracovatelia elektronického odpadu platia za odpadové výrobky. Preto výrobcovia vyzývajú Európsku komisiu, aby vypracovala záväznú interpretáciu direktívy WEEE a aby odporučila vládam členských krajín vytvoriť regulačné úrady na zabezpečenie konkurenčného prostredia v tejto oblasti. A tak je zrejmé, že cesta k úplne zelenej elektronike bude musieť prekonať ešte mnohé prekážky.


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
ELEKTROWIN a.s.EKO-KOM a.s.EKOLAMP s.r.o.Asekol s.r.o.Inisoft s.r.o.
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist