Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Bioodpad ako kvalitné krmivo pre dojnice

05.03.2007  |  146× přečteno      vytisknout článek

Bioodpad ako kvalitné krmivo pre dojnice

Farmy dojníc a výkrmového dobytka v nemeckej spolkovej krajine Južné Brandeburgsko majú so slovenskými farmami veľa spoločných čŕt. Ide o územie bývalého východného Nemecka, v ktorom sa poľnohospodárstvo uberalo približne rovnakým smerom ako u nás. Svedčí o tom aj veľkosť miestnej farmy v obci Frauendorf. Tunajší majiteľ obhospodaruje 3 134 hektárov poľnohospodárskej pôdy vrátane pasienkov, chová 2000 kusov hovädzieho dobytka, z toho 430 dojníc a 450 dojčiacich kráv.

Poľnohospodárske družstvo Frauendorf - diverzifikácia

Družstvo sa skladá z troch prevádzok. Poľnohospodárske družstvo, Frauendorfer Dienstleistungs- und Transport GmbH a Frauendorfer Mutterkuh GmbH. Už zo štruktúry podniku je zrejmé, že majiteľ pán Andreas Kőpfer sa snaží o čo najväčšiu diverzifikáciu výroby. Poľnohospodárske družstvo realizuje rastlinnú výrobu, chov dojníc a výkrmového dobytka. Predmetom podnikania vo Frauendorfer Mutterkuh GmbH je chov dojčiacich kráv. Frauendorfer Dienstleistungs – und Transport GmbH zase ponúka služby ako je transport, stravovacie služby či dokonca pokladanie dlažby. V súčasnosti je tu zamestnaných 45 pracovníkov, v čase zvýšeného pracovného nasadenia tu pracuje až 60 zamestnancov. Aj družstvo prešlo silnou reštrukturalizáciou, podobne ako naše podniky. Kedysi v družstve pracovalo 500 zamestnancov, teda viac ako desaťnásobok dnešného počtu. Družstvo dnes disponuje 5 hospodárskymi dvormi, pričom v troch realizuje chov dojníc vrátane odchovu jalovíc, a v zvyšných dvoch výkrm a chov dojčiacich kráv. Andreas Kőpfer však uvažuje o zlúčení dvoch chovov dojníc, a teda aj o uzavretí ďalšieho hospodárskeho dvora.

Chov dojníc, odchov teliat

Slovenský CHOV® navštívil najväčšiu z prevádzok dojníc poľnohospodárskeho podniku, a to hospodársky dvor v obci Tettau. V troch ustajňovacích objektoch sa chová 220 dojníc, vrátane vysokoteľných kráv a svoje miesto tu našiel aj odchov teliat. Tie sú hneď po prvých troch napojeniach mledzivom odlúčené od matky a ustajnené v Steimanových búdach. Prechádzajú na mliečnu náhradku. Majiteľ Andreas Kőpfer si pri rozprave o kŕmení teliat nevedel vynachváliť náhradky od firmy Milkivit. Podľa jeho slov nemá pri teľatách žiadny problém s hnačkami. Od tretieho týždňa sú teľatá ustajňované v spoločnom koterci, pričom dochádza k zmene mliečnej náhradky. Tá tentoraz obsahuje 20% sušeného mlieka. S koncentráciou riedenia náhradky vodou majiteľ veľmi neexperimentuje, ale nie je problém, keď v priebehu letných mesiacov sa náhradka riedi nepatrne viac ako v zime. Po 50 až 60 dňoch dosahujú teľatá živú hmotnosť 70 až 80 kg. Ako tvrdí Andreas Kőpfer, nie je to veľa, ale cieľom nie je dosiahnuť čo najväčšie prírastky v tomto období, ale sústrediť sa hlavne na zdravie zvierat, čo neplatí len v odchove jalovičiek, ale aj vo výkrme. Teľatá sú kŕmené automatom, pričom prístup k štartéru, neskôr k senu a siláži majú adlibitný. Aj keď kŕmne automaty sú určené na kŕmenie až 60 zvierat, tu na každý pripadá 20 zvierat. Automat môže okrem iného dávkovať aj priamo nadojené čerstvé mlieko, v praxi sa to na tejto farme nerobí.

Chov dojníc

Chov dojníc je rozdelený do troch skupín. V jednej z maštalí sú ustajnené prvôstky a jalovice (1. skupina), pričom tu možno nájsť aj vysokoteľné kravy. Druhý ustajňovací objekt patrí produkčným dojniciam. Tie sú na základe dennej úžitkovosti rozdelené na skupinu vysokoprodukčných dojníc (2) a produkčných dojníc (3). Počas našej návštevy vysokoprodukčné dojnice dojili v priemere 36 litrov denne, tretia skupina o 10 litrov menej. Hranicou pre zaradenie do skupiny vysokoprodukčných dojníc je denný nádoj aspoň 30 l mlieka. Dojnice majú prístup k obmedzenému výbehu, maštaľ sa vyhŕňa trikrát denne, podstieľa sa raz.

Kŕmna dávka – kvalitná siláž i bioodpad

Každá zo skupín má zostavenú svoju vlastnú kŕmnu dávku. Miešanie kŕmnej dávky (TMR) farmár zabezpečuje prostredníctvom služieb. Každý mesiac dôjde na hospodársky dvor mobilný miešací voz a namieša jadrové krmivo pre všetky zvieratá na celý mesiac dopredu. Kŕmna dávka pozostáva zo siláže, jadrového krmiva, približne 5 kg pivovarníckeho mláta a 5 kg bioodpadu z miestnej bioplynovej stanice. Siláž pozostáva z kombinácie kvalitnej trávnej siláže s obsahom bielkovín 190 g na kg a taktiež kukuričnej siláže. Andreas Wűnsche, ktorý robí pre miestneho farmára komplexné poradenstvo v oblasti výživy, hovorí, že obidva druhy siláže sú miešané približne v pomere 50:50, pričom spravidla tu býva o niečo málo viac kukuričnej siláže. Vysokoprodukčná skupina prijíma denne 23 kg sušiny krmiva. Jadrové krmivo tvorí z 20 až 30% kukurica, 25% sóje, obilniny a schutňovadlo.

Bioodpad ako hodnotné krmivo

Nepochybne špecifikom miestneho družstva je kŕmenie odpadom z bioplynovej stanice, ktorá sa nachádza 14 km od farmy. O čo vlastne ide? Andreas Kőpfer pestuje okrem iného aj kukuricu, dovedna na 702 hektároch. Z tejto plochy je 600 hektárov vyčlenených na výrobu kombinovanej elektrickej energie a tepla v miestnej bioplynovej stanici. Majiteľ každoročne dodá surovinu, a na revanš je mu popri zárobku za plodinu poskytnutý aj odpad z výroby. Ten sa osobitne skladuje, pričom sa tu kladie vysoký dôraz na hygienu. Odpad po vysušení pripomína tmavý piesok a je hodnotným krmivom. Obsahuje 30% dusíkatých látok a 7,5 MJ energie. Podobne ako siláž sa balí do plastikových vriec. Majiteľ ním kŕmi v dávke 5 kg na dojnicu a deň.

Problémy

Samozrejme ani nemeckých farmárov neobchádzajú problémy. Jedným z hlavných sú nízke výkupné ceny mlieka. Táto problematika, napriek tomu, že je neoddeliteľnou súčasťou chovu, určite nesúvisí so zvieratami. Problémom je pomerne vysoký podiel brakovaných zvierat. Každoročne ide o 33 % stáda. Cieľom farmy je toto číslo znížiť, aj preto popri inseminácii nakupujú nový genetický materiál. „Hlavné faktory, ktoré prispievajú k brakovaniu sú problémy s ochorením vemena, plodnosťou a metabolické poruchy“, sťažuje si Andreas Kőpfer. Podľa jeho slov je potrebných v priemere 2,5 inseminačných dávok na oplodnenie dojníc, čo je vysoká hodnota. Taktiež priemerná doba udržania sa v produkcii nie je príliš vysoká. „Naším cieľom je získať od každej dojnice aspoň 30 tisíc kg mlieka za produkčné obdobie, dnes sme na hodnotách 26 až 27 tisíc, čo je v priemere 2,5 až 3 laktácie. Potom zvieratá vyraďujeme z chovu“.

Mastitída

Napriek tomu, že majiteľ označil problémy s ochoreniami vemena za jednu z príčin brakovania, v čase návštevy farmy mal relatívne malé problémy s mastitídou. Ako upresnil, momentálne je mastitída evidovaná v štyroch prípadoch z 220 dojníc na hospodárskom dvore. Aj počet somatických buniek v ml mlieka v súčasných rozboroch mu dával za pravdu - 170 tisíc. Iná situácia však bola v lete 2006, keď PSB v 1 ml mlieka dosiahol 300 tisíc. Zvýšený výskyt mastitíd vidí Andreas Kőpfer v horšej kvalite krmiva. Prácu dojičov ako možný problém vylúčil, nakoľko tí sú motivovaní dojiť s čo najväčšou precíznosťou, nakoľko sú platení od výkonu a taktiež od kvality mlieka. „V lete sme tu mali 40 stupňové horúčavy, čo spôsobilo, že krmivo rýchlejšie degradovalo, predovšetkým pivovarnícke mláto, ale aj siláž, a s tým prichádzajú potom aj problémy s ochoreniami vemena,“ upresnil farmár.

Plán modernizácie prostredníctvom dojacieho robota

K dispozícii je dojáreň so 16 stojiskami, pričom je umiestnená priamo v ustajňovacom priestore. Ide o prerobenú bývalú maštaľ pre výkrm býkov. Vysokoprodukčné kravy sa doja trikrát denne, ostatné dvakrát. Dojenie na tomto hospodárskom dvore trvá 2,5 až 3 hodiny. Ukazovatele úžitkovosti dojníc vrátane kvóty uvádza tabuľka 1. Andreas Kőpfer plánuje modernizovať. „Táto dojáreň má v súčasnosti už 13 rokov a v priebehu 2 až 3 rokov tu bude kruhová dojáreň, ktorá bude mať v sebe viac automatizovaných prvkov, čím zníži potrebu pracovnej sily na 1 až 2 ľudí.“ Okrem iného chce modernizovať aj v ostatných hospodárskych dvoroch. Nevylučuje aj kúpu dojacieho robota do ďalšieho hospodárskeho dvora. Vzhľadom na to, že aj táto farma je obmedzená kvótou, zvyšné dva hospodárske dvory má plné len na 50 % reálnej kapacity objektu. Kvóta „nepustí“ do rozširovania stavov a tak Andreas vedie úvahy o zlúčení obidvoch chovov a ich presune na jeden hospodársky dvor, pričom práve tu by potom mohol investovať do dojacieho robota.

Výkrm dobytka pre zisk i záľubu

Navštívili sme aj hospodársky dvor s odchovom jalovíc a výkrmom dobytka, ktorý sa robí prevažne extenzívnym spôsobom. Výkrm dobytka je založený na plemenách fleckvieh a charolais. Skôr ako záľuba sa tu chová aj niekoľko býčkov čierneho plemena (Schwarze Rasse). Tie sa odvážajú na bitúnok po dosiahnutí živej hmotnosti 350 kg. Ich chov momentálne nie je ekonomicky rentabilný. Časť býčkov spomínaných plemien je ustajnených v maštali, kde ostávajú až do zimy. Odtiaľ potom odchádzajú na bitúnok. Súčasne sa do uvoľnenej maštale z pasienkov nasťahuje 450 dojčiacich kráv. Kŕmnu dávku zvierat ustajnených v maštali tvorí len trávna siláž, pričom býkom sa pridáva aj 2 kg jadrového krmiva. Jalovice sú ustajnené na výbehových plochách maštale, celkovo ide o 300 kusov, z ktorých sa podstatná časť využije v ďalšom chove. Nadbytočné zvieratá sú predané. Andreas Kőpfer otvorene priznáva, že odchov holštajnských jalovíc je pre neho drahý a predaj po odchove sa veľmi neopláca. Úspory v chove prináša jednak skromnejšia kŕmna dávka, ktorá pozostáva len z kvalitnej trávnej siláže, ako aj menší počet zamestnancov, ktorí medzi dojeniami v prevádzke v Tettau prichádzajú sem postarať sa aj o jalovice. Iná je situácia pri dojčiacich kravách. Predovšetkým predaj mladých kráv je rentabilný, za jedno zviera je možné získať aj 1100 eur.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 14-15


Zdroj: Slovenskychov.sk


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
EKO-KOM a.s.EKOLAMP s.r.o.ELEKTROWIN a.s.Asekol s.r.o.Inisoft s.r.o.
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist