Konkurovať prírode je dobrý biznis

Najväčší výrobca geneticky modifikovaných plodín, je na tom aj v kríze dobre

Niektoré slová nie je v čase trhových poklesov a ekonomických mínusových hodnôt zvyčajné počuť. Napríklad – nárast hospodárskeho výsledku o dvadsať percent v tomto roku, očakávaný zisk na akciu medzi desiatimi až dvanástimi percentami v dvoch kvartáloch za sebou a nárast hrubého zisku do roku 2012 o šesťdesiat percent. Ktože sa to takto rúha v časoch krízy?

Firma Monsanto

Odštartovala pred vyše sto rokmi a turbulentným časom odoláva znamenite. Ibaže je tu jedno veľké ale. Monsanto nepatrí medzi tie ukážkové podnikateľské príbehy, ktoré biznismeni čítajú s biblickým zanietením. Firma podniká v oblasti, ktorá je, mierne povedané, kontroverzná. Vyrába chemikálie pre poľnohospodárstvo a geneticky modifikované plodiny (GMO).

Napriek mnohým oponentom najväčší výrobca geneticky modifikovaných plodín je na tom dobre aj v čase krízy.

Ba čo viac, je ich najväčším svetovým výrobcom. O tom, akú má povesť, čosi napovie, ak jej meno napíšete do Googlu. Jediné pozitívne informácie, ktoré prvé výsledky internetové vyhľadávača vyhodia, sú tie z domovských stránok firmy. A ak si odmyslíme neutrálnu Wikipediu, odkazy z internetu spoja firmu s titulkami ako Monsantova žatva strachu alebo Monsanto – celosvetovo najneetickejšia a najškodlivejšia investícia.

Z chémie agro

História firmy sa začala už v roku 1901, hoci dnešná spoločnosť sa k svojim koreňom stavia opatrne. Storočie firmy bolo totiž spojené najmä s chemickou výrobou a s množstvom problémov a súdnych sporov. Za všetko stačí spomenúť Agenta Orange. Defoliant, ktorý Američania používali vo Vietname na „vyčistenie“ džungle od vegetácie, aby sa v nej nemohli ukrývať vojaci Vietkongu.

Agent Orange sa však ukázal byť nebezpečnou látkou nielen pre rastliny, ale aj pre ľudí, ktorí s chemikáliou prišli do styku. Potvrdilo sa jej spojenie s rakovinou, cukrovkou i s deťmi narodenými s vrodenými chybami. Veteráni vietnamskej vojny sa začali súdiť s firmami vyrábajúcimi Agenta Orange, medzi nimi aj s Monsantom. Spor na chvíľu utíchol. Práve koncom februára americký odvolací súd zamietol žiadosť Vietnamcov aj Američanov, ktorí chceli milióny ako náhradu za zdravotné problémy.

V každom prípade firme s takouto povesťou sa nežije dobre, preto Monsanto po roku 2000 začalo novú etapu a orientuje sa výhradne na biotechnológie a poľnohospodárstvo. Jej reputácii však zmena brandžovej orientácie z chémie na poľnohospodárstvo a investície do PR priveľmi nepomohli.

Na začiatku bol sacharín

Firmu Monsanto zakladal v roku 1901 Ír John Francis Queeny, ktorý veril výrobe umelého sladidla sacharínu. Dovtedy sa dovážal do Spojených štátov z Nemecka. John si však zaumienil vyrábať ho v Amerike. Založil firmu, dal jej rodné meno svojej manželky a Monsanto začalo v malom vyrábať sacharín.

J. Queeny do podnikania investoval celoživotné úspory – 1 500 dolárov a ďalšie tri a pol tisícky si požičal. Vyšlo to na prvý raz, pretože dopyt po sacharíne vzrastal, hoci už vtedy sa viedli debaty o jeho možnom negatívnom vplyve na zdravie. Medzi významných odberateľov tohto sacharínu patrila aj Coca-Cola.

Monsantu pomohla prvá svetová vojna, keď sa tovar z Európy nedovážal pravidelne. Sacharínový výrobca stratil nemeckého konkurenta. Portfólio firmy však už vtedy bolo širšie, keďže vyrábala aj vanilín, kofeín, aspirín, sedatíva a laxatíva. Po druhej svetovej vojne patrilo Monsanto medzi desiatku najväčších chemických firiem v USA.

V ponuke malo chemické výrobky rozličných druhov – od polystyrénu, plastov, syntetických tkanív až po chemikálie využiteľné v poľnohospodárstve, vrátane napríklad dnes už vo väčšine krajín zakázaného herbicídu DDT. Spoločnosť patrila aj k významným výrobcom polychlórovaných bifenylov (PCB), látok, ktorých toxicita sa preukázala až niekoľko rokov potom, ako boli zistené v tkanivách mnohých živých organizmov.

V osemdesiatych rokoch sa vedcom z americkej firmy podarilo ako prvým na svete klonovať rastlinnú bunku. Geneticky modifikované plodiny začali vedenie Monsanta zaujímať do takej miery, že dnes vo svete takmer nemá konkurenciu. Tento smer si ako prioritu vybralo okolo roku 2000, keď sa zmenilo na „poľnohospodársku spoločnosť“ a sériou delení sa vzdalo väčšiny dovtedajších biznisov.

Prispel k tomu aj fakt, že sa končil patent na jej herbicíd Roundup a konkurencia už pripravovala lacnejšie generiká. Roundup bol pre firmu najdôležitejší produkt – nielenže z jeho predaja mala podstatnú časť ziskov, ale aj geneticky modifikovaný biznis založila na predaji rastlín odolávajúcim Roundupu. Tak vzniklo nové Monsanto spájané dnes najmä s geneticky modifikovanými plodinami.

Terminátor v službách obra

Už od svojho vzniku mali predstavitelia spoločnosti dobrý nos na inovácie. A ak aj niečo nevynašli vedci zamestnaní vo firme, Monsanto kupovalo menších konkurentov, ktorí svojimi inováciami rozširovali portfólio. Keď vo firme napríklad vynašli herbicíd Roundup a vyvinuli geneticky modifikované odrody, ktoré mu odolávali, kúpili spoločnosť, ktorá vynašla „terminátorskú technológiu“.

Tá umožňovala zmeniť gény v rastlinách tak, že ich semená sú neplodné. Farmári pri pestovaní takto geneticky pozmenených plodín nemôžu odkladať semená z roka na rok, ale každoročne si kupovať nové. A tým sa stávajú závislými od dodávateľov. Firma Monsanto si pravidelné tržby zabezpečila aj patentmi na geneticky modifikované plodiny.

Monsanto spolu so semenami predáva licencie na ich použitie. Že si chce farmár zasadiť semená aj na budúci rok? Nedá sa, ak nemá licenciu. Ak tak urobí, pôjde pred súd. A čo ak vietor zaveje semená s patentovanou technológiou na susedov pozemok? Pôjde pred súd. Pestuje totiž semená, na ktoré nemá licenciu.

Mediálna investigatíva

Minulý rok v marci vyšla vo Francúzsku kniha Svet podľa Monsanta (Le Monde selon Monsanto) a v máji uverejnil časopis Vanity Fair rozsiahlu investigatívnu reportáž Monsantova žatva strachu (Monsanto‘s Harvest of Fear). Novinári v oboch materiáloch mapovali kontroverzné praktiky firmy a vyspovedali ľudí, ktorí s nimi mali problém.

Medzi nimi sa ocitli aj farmári, ktorí sa dostali na súd len preto, že pestovali semená (často nevedomky), na ktoré nemali licenciu. Magazín Vanity Fair informoval aj o súkromných detektívoch najatých firmou, ktorí chodia po poľnohospodárskych oblastiach Ameriky, tajne fotia farmárov a zisťujú, na čích poliach by sa mohli objaviť semená s genómom, na ktorý má patent Monsanto.

Geneticky modifikované plodiny majú podľa Monsanta pomôcť hladujúcim v chudobnejších krajinách. I keď informácie z nich hovoria o niečom inom. Farmári sa stávajú závislými od dodávok semien z Monsanta, keďže na ne treba licenciu. Musia preto každoročne rátať s finančnými vstupmi, ktoré dosiaľ nepoznali. Zvládajú to len tí, ktorí hospodária na veľkých plochách, pre malých roľníkov je prístup Monsanta likvidačný. V Indii to malo za následok zvýšený počet samovrážd medzi farmármi.

Foto - Bloomberg, SITA/AP