Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Geologie tzv. Gabčíkovské pánve a okolí

30.09.2012  |  40× přečteno      vytisknout článek 

Geologie tzv. Gabčíkovské pánve a okolí

Územie, ktorého sa dotýka nasledujúci popis, je ohraničené na SZ Bratislavou, odtiaľ smerom na východ pozdĺž úpätia svahov Malých Karpát až k údoliu rieky Váh, ďalej popri Váhu smerom na juh ku Komárnu a odtiaľ poza Dunaj za štátnou hranicou s Maďarskom smerom na Győr a Mosonmagyaróvár, na západe prechádza poza štátnu hranicu s Rakúskom po Bratislavu. Takto vymedzené územie sa rozkladá na Slovensku v Podunajskej rovine a v Maďarsku na Mošonskej rovine. Z geologického hľadiska zahŕňa celú Podunajskú a Mošonskú rovinu (Mosoni síkság), geologicky nazývanú Centrálna depresia Podunajskej nížiny -- Gabčíkovská panva.

Toto územie sa nachádza v Dunajskej panve, ktorú na území Slovenska zastupuje Podunajská nížina a v Maďarsku Malá uhorská nížina. Panva je na západnej strane ohraničená Východnými Alpami, Litavským pohorím a na severe Malými Karpatami. Na severe panva vybieha v podobe výbežkov - zálivov - medzi jadrové pohoria Malé Karpaty, Považský Inovec a Tribeč. Na severovýchode sú stredoslovenské neovulkanity a vulkanity pohoria Burda. Na juhovýchode spod panvy vystupujú horniny Zadunajského stredohoria.

Jadrom Dunajskej panvy je centrálna Gabčíkovská panva - depresia. Táto je na slovenskom území ohraničená približne obcami Čunovo - Rusovce - Podunajské Biskupice - tok Čiernej vody - Vlčany - Kolárovo - Kameničná (pri Váhu) - Kližská Nemá - a pokračuje ďalej hlboko cez maďarské územie, Gönyű, poza Mošonský Dunaj - naspäť k Čunovu,

Začiatok formovania sa vlastnej Dunajskej panvy siaha do spodného miocénu (pozri Tab. III.1.). Na báze (v centrálnej a východnej časti panvy - spodný báden) sú najmä terestrické a jazerno-riečne sedimenty prechádzajúce do morských sedimentov. V strednom a vrchnom bádene v morskom prostredí sedimentujú íly, uhoľné íly, slojky uhlia, vápnité íly, ílovce a prachovce s vrstvami pieskov a pieskovcov. V sarmatskom období sedimentovali v plytkom brakickom prostredí vápnité íly, prachovce a piesky, v príbrežných častiach zlepence, organodetritické vápence, pieskovce, íly i slojky uhlia.

Usadeniny panonu a pontu sedimentovali v plytkom brakickom jazernom prostredí, v centrálnej časti v hlbšom jazernom prostredí. Na západe sa vyzdvihovali Alpy a na severe Karpaty. Panva sa zapĺňala predovšetkým materiálom z dvíhajúcich sa Karpát, deltovým klastickým materiálom prinášaným pra-riekami. Vrchno-miocénne a pliocénne íly, prachy, a pieskovce dosahujú v centrálnej (gabčíkovskej) depresii hrúbku 2000 - 3500 m (Kováč, 2000). V západnej a severnej časti Gabčíkovskej depresie prevládajú piesky a prachy, vo východnej časti íly a prachy.

Pliocénne usadeniny v Gabčíkovskej depresii sú vekovo zaradené do dáku. Nad nimi je kolárovské súvrstvie zaradené do rumanu (romanu). Sedimenty pochádzajú z paleo riek (Hrona, Nitry, Váhu) a tvoria ich v okrajových častiach piesky, štrky, prechádzajúce smerom do panvy do vápnitých ílov až prachovcov.

Z hľadiska režimu povrchových a podzemných vôd nás zaujímajú hlavne kvartérne sedimenty. Systematickým výskumom kvartéru v Podunajskej nížine sa venovali hlavne na Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Výsledky výskumov sú zhrnuté v záverečných správach a v publikáciách. Súhrnný prehľad je uvedený napríklad vo "Vysvetlivkách ku geologickej mape JV časti Podunajskej nížiny 1:50000" (Vaškovský et al., 1982). K poznatkom prispelo i množstvo prác, vykonaných pri inžiniersko-geologickom a hydrogeologickom prieskume pre sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. V ostatnej dobe komplexný pohľad na geologické pomery z rôznych hľadísk a najnovšie poznatky podáva Záverečná správa "Podunajsko - DANREG" vypracovaná pod záštitou Ministerstva Životného prostredia SR v roku 1996 (Tkáčová, Kováčik et al.), stručne citovaná ako DANREG a Mapa a Vysvetlivky k neotektonickej mape Slovenska, Maglay, 1999. Z principiálneho hľadiska tvorby sedimentov je veľmi poučná publikácia Michalíka et al. 1999, Geológia stratigrafických sekvencií. Dále na: http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/zbornik_04/kapitola%203/kap3_text.htm

ZDROJ:http://www.gabcikovo.gov.sk


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist