Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Obchod s kvótami znečistenia

30.01.2003  |  128× přečteno      vytisknout článek

V obchode so skleníkovými plynmi má Slovensko svetové prvenstvo Transakcia s Japonskom vytvára náskok pred ostrým otvorením trhu

Slovensko sa ako prvá krajina na svete dohodla na medzinárodnej transakcii so skleníkovými plynmi. Obchodovanie s emisiami oxidu uhličitého umožňuje Kjótsky protokol. Princíp je jednoduchý – krajina, ktorá produkuje menej plynov ako stanovené kvóty, predá časť rezervy inému štátu. Ten bude môcť vďaka tomu prekročiť hranicu vlastnej produkcie plynov, ktorú mu stanovil protokol. Svetovú premiéru takéhoto obchodu má na svedomí slovenská inžinierska spoločnosť Menert, s.r.o., Šaľa. Rezervu na emisiu dvestotisíc ton CO2 predala prostredníctvom newyorského brokera Evolution Markets japonskej obchodnej spoločnosti Sumitomo. Tá by mala zaplatiť už v tomto roku. Podmienkou je, že Kjótsky protokol ratifikuje aj Rusko. Práve jeho podpis chýba k tomu, aby od roku 2008 vstúpil do platnosti. Praktickým výsledkom obchodu bude, že o päť rokov môže Japonsko emitovať kúpené množstvo skleníkových plynov, aj keby to znamenalo prekročenie dohodnutých kvót. Slovenské rezervy Predaj emisií japonskej firme garantovala slovenská vláda. „Keďže máme rezervy v produkcii skleníkových plynov, môžeme si to dovoliť a s »ušetrenými« emisiami obchodovať. Dokonca v tom vidím zaujímavú šancu,“ predpokladá riaditeľ odboru ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR Ivan Mojík. Vláda SR zatiaľ na predaj vyčlenila desať miliónov ton takzvaného ekvivalentu CO2, čiže všetkých druhov skleníkových plynov. Transakcia so Sumitomom teda tvorí dve percentá potenciálne obchodovateľných slovenských emisií. Podľa dohody z Kjóta má Slovensko v rokoch 2008 až 2012 znížiť produkciu skleníkových plynov o osem percent oproti hodnotám z roku 1990. Už v súčasnosti sa však odhaduje reálne zníženie emisií o dvadsať percent. Tým sa vytvorila rezerva a priestor na obchod s krajinami, ktoré záväzky z Kjótskeho protokolu v dohodnutom termíne nesplnia. Patria k nim takmer všetky členské krajiny EÚ, ale aj Kanada či Japonsko. Ako na to? Obchody s emisiami dovtedy, kým kvóty nebudú v platnosti, upravujú zásady rezortu životného prostredia. Firmy budú môcť obchodovať len s úsporami emisií skleníkových plynov. V praxi to znamená, že najskôr musí spoločnosť iniciovať projekt, ktorý bude znamenať redukciu plynov, a až potom bude môcť takto dosiahnutú rezervu predať. S transferom musí zároveň súhlasiť ministerstvo, ktoré overuje vierohodnosť výpočtu úspor. Menert má v súčasnosti k dispozícii 21 projektov. Päť z nich sám realizuje s hodnotou ušetrených emisií 50-tisíc ton. Pre pilotnú transakciu nakúpia ostatné ušetrené emisie od dohodnutých firiem, s ktorými na príprave projektov spolupracovali. O cene predaných kvót zástupcovia Menertu zatiaľ nechcú hovoriť. „Možno je o niečo nižšia, ako sú predpoklady v prípade rozvoja trhu v tejto oblasti. My len začíname,“ upozorňuje generálny riaditeľ Menertu Miroslav Wölner. Oceňuje však postup Slovenska, ktoré ukázalo, že obchod s emisiami je reálny, čím vzbudilo „mimoriadny záujem odborníkov a podnikateľov vo svete“. Neexistuje trh I. Mojík pripomína, že zatiaľ neexistuje prostredie, ktoré by vygenerovalo trhovú cenu nového produktu. Ide však o to, aby sa ekonomické nástroje na redukciu skleníkových plynov odskúšali v praxi. Odborné odhady ceny za tonu ekvivalentu CO2 sa pohybujú okolo troch dolárov. Ak je tento odhad správny, potom hodnota prvej transakcie dosiahla približne 600-tisíc dolárov (23,4 mil. Sk) Budúca trhová cena závisí od viacerých faktorov, najmä od schopnosti jednotlivých krajín dodržať záväzky Kjótskeho protokolu. „Myslíme si, že cena môže aj byť vyššia, ale už teraz sa ukazuje, že zorganizovať taký obchod si vyžaduje veľké úsilie a s ním spojené náklady,“ upozorňuje M. Wölner. Napríklad Deutsche Bank odhaduje, že po ostrom štarte po roku 2008 môže obchod s emisiami vo svete dosiahnuť ročný obrat 60 miliárd dolárov (2,3 bil. Sk). Záväzky z protokolu Kjótsky protokol predpisuje krajinám zníženie produkcie skleníkových plynov – štátom EÚ o osem percent, USA o sedem, Maďarsku, Poľsku či Japonsku o šesť percent. Podľa týchto záväzkov, ako aj produkcie skleníkových plynov každý štát, ktorý ratifikuje protokol, dostane emisné kvóty. Mnohé krajiny síce zavádzajú nové technológie, ale to je dlhodobé a nákladné opatrenie. „Viaceré z nich nebudú môcť dodržať záväzky, budú hľadať ďalšie možnosti a tie sú v nákupe emisných kvót, ktoré ušetria iné krajiny,“ poznamenáva I. Mojík. K nim patrí práve Slovensko. Obchod s emisiami môže navonok pôsobiť ako demotivujúci nástroj – kúpou emisií sa dá vyhnúť zavádzaniu nákladných, hoci perspektívnych technológií s nižšou produkciou skleníkových plynov. „To teda nie. Existuje tu celý rad opatrení a podmienok dodržiavania Kjótskeho protokolu. Tie bude stanovovať aj pripravovaná európska smernica o obchode s emisiami,“ upozorňuje I. Mojík. Náročné pravidlá Podľa pripravovanej smernice EÚ vlády členských krajín budú podnikom, ktoré produkujú skleníkové plyny, prideľovať emisné kvóty. Podľa toho, koľko budú potrebovať na dodržanie normy. Objem týchto kvót sa bude po ratifikácii Kjótskeho protokolu z roka na rok znižovať. To znamená, že firmy budú musieť znižovať produkciu emisií. „V snahe dodržať pravidlá hospodárskej súťaže vláda nebude môcť prideliť viac kvót, ako podnik potrebuje. V takom prípade by to bolo možné identifikovať ako štátnu pomoc,“ domnieva sa I. Mojík. EÚ najskôr nesúhlasila s obchodom s emisiami pri znižovaní produkcie skleníkových plynov. V súčasnosti príprava smernice vrcholí a komisárka EÚ pre životné prostredie Margot Wallström označila systém obchodu s emisiami za trhový nástroj par excellence. „Predpokladáme, že raz sa ponuka kvót naplní. Na trhu ich bude nedostatok a vtedy ich cena porastie,“ uvažuje M. Wölner. Poznamenáva, že pre firmy bude nevyhnutné zrealizovať isté opatrenia – nové technológie, ušetrenie energií, náhrada energeticky náročných výstupov a podobne. „Iba spoločnosť, ktorá má projekt s takýmto cieľom, môže obchodovať s emisiami. To je jedna z podmienok aj predpisov pripravovaných na Slovensku,“ ráta s nárokmi M. Wollner. Komu sa to oplatí Zástupcovia Menertu pripomínajú, že obchod je pre firmy, ktoré investujú do redukcie skleníkových plynov, výhodný. A to aj preto, že by sa im mohlo vrátiť zhruba 10 – 20 percent investičných nákladov. „Zatiaľ sprostredkúvame len veľké obchody, pretože je vždy záujem o väčší objem emisií,“ podotýka projektový manažér Menertu Daniel Domanovský. Ak napríklad v regióne pôsobí 10-15 malých teplární, ktoré prijmú opatrenia, nakúpia od nich emisie a budú ich ponúkať na trhu. Obchody budú sprostredkúvať brokerské firmy, ale zákonné normy stanovia, kto môže emisie ponúkať. „Nebudú to firmy, ktoré zastavili výrobu produkujúcu skleníkové plyny, ale tie, ktoré prijali nejaké opatrenia,“ zdôrazňuje I. Mojík. Zatiaľ tento priestor majú elektrárne, rafinérie ropy, cementárne, sklárne, zlievarne, papierne a celulózky. Predpokladom obchodu s emisiami je ich registrácia. Prevádzkovateľ zariadení musí vedieť údaje o emisiách monitorovať, evidovať a verifikovať. Každý štát musí na obchodovateľné obdobie vypracovať národný alokačný plán. Začiatočné obdobie obchodovania v Európe je predbežne stanovené na január 2005. Druhé obchodovateľné obdobie na celom svete začne plynúť v januári 2008, čo priamo vyplýva z Kjótskeho protokolu. Ratifikácia Kjóta Obchod s emisiami začne nadobúdať reálne črty po tom, čo Kjótsky protokol nadobudne účinnosť. Teda po tom, čo ho ratifikuje Ruská federácia. Protokol totiž bude platiť, ak ho ratifikuje 55 krajín, ktoré spolu produkujú minimálne 55 percent emisií oxidu uhličitého na úrovni z roku 1990. Zatiaľ ho podpísalo 186 krajín s objemom 43,7 percenta emisií CO2. Rusko ho má podpísať tento rok a jeho 17,4 percenta produkcie skleníkových plynov spraví z protokolu platný dokument. Vstup Ruskej federácie s jej obrovskými rezervami emisií do obchodov môže výrazne redukovať ceny. „Preto sa snažíme využiť toto obdobie, keď má Slovensko jedinečný náskok, na čo najväčšie presadenie sa na svetovom trhu,“ hovorí M. Wölner. Firma preto rokuje s ďalšími obchodnými partnermi z USA, Veľkej Británie, Kanady, Japonska, Holandska, Rakúska a Dánska. S oxidom siričitým sa obchoduje na domácom trhu Vlani nakúpili emisné kvóty Slovenské magnezitové závody aj Slovmag Na rozdiel od skleníkových plynov, obchod s emisiami oxidu siričitého bol predmetom Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN už v polovici 90. rokov. „Ibaže obchod zatiaľ prebieha a bude sa rozvíjať len vnútroštátne,“ upozorňuje riaditeľ odboru ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR Ivan Mojík. Po USA, ktoré obchodujú s emisiami SO2 už viac ako desať rokov, Slovensko sa stalo ďalšou krajinou, kde sa tento obchod dostal do praxe. Vlani prebehli prvé transakcie medzi domácimi výrobcami. Slovenské magnezitové závody (SMZ), a.s., Jelšava kúpili štyristo ton S02 od Želby, a.s., odštepný závod Siderit Nižná Slaná a 35 ton od Nemocnice s poliklinikou v Brezne. Slovmag Lubeník zasa kúpil 150 ton týchto emisií od Teplárne, a.s., Brezno. „Boli sme nútení nakupovať emisné kvóty aj preto, lebo množstvo spáleného vykurovacieho oleja vyprodukovalo oveľa viac emisií, ako sme predpokladali,“ zdôvodňuje nákup riaditeľ pre finálnu produkciu SMZ Peter Košinár. Filozofiou tohto obchodovania je zredukovať produkciu oxidov síry tam, kde je to najlacnejšie. „No aj pri týchto emisiách sú stanovené emisné kvóty, ktoré sme určili okresom. Tie ich zasa určujú jednotlivým firmám na základe bilancie ich produkcie a potreby ich znižovania,“ vysvetľuje model obchodovania I. Mojík. Ministerstvo životného prostredia vypracovalo emisné kvóty na základe environmentálnych protokolov a smerníc EÚ, pričom sa budú z roka na rok znižovať. „To znamená, že obchod s emisiami bude východiskom len do istej miery,“ spresňuje I. Mojík. Firma produkujúca SO2 ho nesmie emitovať viac, ako má pridelenú, prípadne nakúpenú kvótu. Ak ju prekročí, platí pokutu vo výške trojnásobku poplatku, ktorým je zaťažená za každoročné vypúšťanie oxidu do ovzdušia. Preto je motivovaná nakupovať emisné kvóty. P. Košinár však upozorňuje, že podľa neho stanovenie niektorých emisných kvót vychádzalo z nepresných údajov. Kvóty na tento rok považuje za realistickejšie. Na otázku, či sa ministerstvo neobáva pretrvávania nadmernej produkcie SO2 v najviac zaťažených oblastiach Slovenska, I. Mojík reaguje: „Toto je ošetrené zákonnou úpravou, ktorá zohľadňuje stav znečistenia regiónu.“ Napríklad Ružomberok patrí medzi environmentálne najviac zaťažené oblasti, a tak si už emisné kvóty nebude môcť nakúpiť. Podobnou oblasťou je Bratislava, Prievidza, Martin, Zvolen či Michalovce. Zákaz nákupu emisných kvót do oblastí, kde sa musia prijať opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, bude platiť podľa zákona o ochrane ovzdušia až od začiatku roka 2005. „Chceli sme dať firmám šancu, ak majú problémy s výškou kvót, aby sa aspoň pokúsili o možné riešenia,“ vysvetľuje I. Mojík. Zdôrazňuje však, že firmy budú nútené znižovať oxid siričitý, ak budú chcieť dodržať zákonom stanovené limity, inak ich čakajú nepríjemné pokuty. Zdroj: eTREND.sk


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
Regitas s.r.o.
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist