Alternatívna doprava v meste je ekologická, dynamická a nezávislá

Najjednoduchším spôsobom prepravy v meste je chôdza. Nevyžaduje si nijaký dodatočný nákup technických prostriedkov a aj lekári ju označujú za zdravú. Jej využívanie však podmieňuje vzdialenosť bydliska od pracoviska či školy. Skejtbordy či rollery sa používajú ako jedna z mnohých možností na aktívne prežitie voľného času.

Na príchod na pracovisko sa popri mestskej hromadnej doprave (MHD) či individuálnej doprave autom najmä v západných štátoch využíva bicykel, v ostatných rokoch i kolobežka pre dospelých.

Alternatívna doprava v meste sa označuje za ekologickú, dynamickú a nezávislú - napríklad od spojov MHD.

Na používanie bicykla ako dopravného prostriedku na cestu do práce je vhodné, aby v meste boli vybudované cyklistické chodníky. Treba ich považovať za formu ochrany cyklistov pred motorizovanými účastníkmi dopravy. Pri používaní cestnej komunikácie musí cyklista dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky. Ak sa vyberie na chodník, mal by rešpektovať, že na ňom má prioritu chodec.

O využívaní bicykla ako bežného dopravného prostriedku aj v meste sa v Ázii, najmä však v Číne, vie už dávno. Za cyklistickú veľmoc možno označiť Holandsko, dokonca už aj v Rusku mnohí ľudia dávajú prednosť bicyklu ako spôsobu prepravy.

V mnohých mestách najmä západnej Európy nie je nevyhnutné vlastniť bicykel. Ponúkajú tam verejné na prenájom - funguje to napríklad vo francúzskych mestách Paríž, Lyon, Annecy, Rennes, Nice, Marseille, Aix-en-Provence, Mulhouse, Rouen a ďalších, ale i v španielskej Barcelone, aj v Nórsku a Švédsku. Podobný projekt spustili aj v americkom Washingtone či San Franciscu.

Vo Francúzsku tento systém funguje tak, že tisíce až desaťtisíce bicyklov sú na stovkách staniciach v meste k dispozícii 24 hodín denne 7 dní v týždni. Záujemca príde na stanicu, zaregistruje sa, vyberie si bicykel a používa ho. Na niektorej z ďalších staníc ho vráti, pričom zaplatí za prejazdený čas. V každom meste si tento systém nazvali inak a používajú inú farbu bicyklov. Avšak aj táto na prvý pohľad kladná iniciatíva má i druhú stránku - predstavuje ju tvrdý konkurenčný boj. Stanice, bicykle v stojanoch, systém platieb i s výhodami - napríklad nižším poplatkom za prvých 30 minút až hodinu jazdy - sú dielom spoločností, ktoré medzi sebou tvrdo súperia. Na bicykle si napríklad dávajú svoje reklamné tabuľky.

Vo Viedni mali milovníci cyklistiky k 1. júlu 2009 k dispozícii 1135 kilometrov trás. A tie sa ešte v priebehu tohto roka zvýšia o ďalších 25 kilometrov.

Maďarské ministerstvo hospodárstva a dopravy vyhlásilo v apríli 2008 druhý raz kampaň s názvom "Na bicykli do práce". Podujatie sa konalo od 22. apríla do 31. mája 2008 a stalo sa súčasťou programu "Maďarsko na bicykli".

Na Slovensku žilinské dobrovoľné nezávislé občianske združenie (OZ) Mulica na svojej stránke uvádza, že cyklistická doprava v SR predstavuje alternatívu k individuálnemu spôsobu dopravy. V súčasnosti je však zaznávaná, väčšina zodpovedných ju chápe ako šport. Cieľom OZ je vytvárať systematicky kvalitné podmienky pre rozvoj cyklistickej dopravy na Slovensku. Cyklistická doprava sa v súčasnosti vo väčšine krajín Európskej únie poníma ako ekonomický, environmentálne výhodný a zdraviu prospešný dopravný subsystém, ktorý predstavuje reálny spôsob prepravy pre každodenné kratšie cesty v obciach a mestách.

Združenie na podporu cyklistickej dopravy Bicyba so sídlom v Bratislave na svojej stránke konštatuje, že "veľké zmeny treba vykonať aj v dopravnej politike". Hluk, emisie škodlivín, zvyšujúci sa počet dopravných nehôd, spomaľovanie dopravy, strata mestských území neraz na úkor chodcov či zelene, zhoršovanie obytného prostredia - to sú znaky nesprávnej dopravnej politiky mesta. Podpora verejnej dopravy a jej alternatívnych druhov, vrátane cyklistickej i chôdze, ako aj tlmenie individuálnej automobilovej dopravy sú optimálnym riešením, ak má mesto vytvoriť kvalitné podmienky pre život svojich obyvateľov.

Aj septembrové podujatia - Svetový deň bez áut a Európsky týždeň mobility - majú podnecovať vodičov motorových vozidiel, aby aspoň raz v roku nechali auto stáť a na pohyb využili iné formy prepravy vrátane bicyklov, kolieskových korčúľ, skejtbordov či chôdze.

Podľa výsledkov výskumu Holandskej organizácie pre aplikovaný výskum (TNO), uverejnených v januári 2009, pracovníci, ktorí používajú na cestu do práce bicykel, bývajú zriedkavejšie chorí. TNO vykonala výskum na vzorke 1236 pracovníkov troch veľkých spoločností v Holandsku. Vyplynulo z neho, že tí zamestnanci, ktorí jazdia do práce na bicykli, chorľavejú v priemere 7,4 dňa za rok. Tí, ktorí dochádzajú do práce autom, bývajú chorí 8,7 dňa za rok. Podľa výpočtov TNO, ak sa počet ľudí dopravujúcich sa do práce na bicykli zvýši v Holandsku o 1 %, spoločnosti na tom ušetria 27 miliónov eur (813,4 milióna Sk). V Holandsku so 16,6 milióna obyvateľmi je vyše 16 miliónov bicyklov, zdôraznila agentúra RIA-Novosti.