Devínske geologické múzeum v prírode

Problém je len v tom, že tu nájdeme Slovenské banské múzeum, Banské múzeum v prírode a Mineralogicko-ložiskovú expozíciu. Nie geologické múzeum! To nájdeme v blízkosti jednej z najkrajších slovenských zrúcanín, blízko hradu Devín pri Bratislave.



Geologické múzeum v Starom kameňolome v Devíne vzniklo tak trochu paradoxne vďaka nevhodnému zásahu do masívu Devínskej Kobyly. Desiatky rokov sa na tomto mieste ťažili ľahko prístupné nerasty. Tak prišlo k odkrytiu zmien, ktoré prebiehali milióny rokov v zemskej kôre. Dnes je Devínska Kobyla Národnou prírodnou rezerváciou. Jej vyhlásenie bolo spojené s výsledkami vedeckých prieskumov, ktoré len na lokalite Sandberg, známej ako paleontologické nálezisko, potvrdili nález viac ako 250 druhov fosílnych organizmov. Ak by sme k tomuto číslu pripočítali ešte tie, ktoré sa našli v okolí Devínskej Novej Vsi, počet sa priblíži k štyrom stovkám druhov.



Teraz si stačí už len predstaviť, čo sa tu dialo v čase intenzívnej ťažby piesku alebo vápenca, čo pri tom bolo nájdené a čo je nenávratne stratené. Dôvod tvrdenia, že šlo o nevhodný zásah, je jasný.

Vo všetkom zlom sa dá nájsť aj niečo dobré. Tým dobrým je spomenutý odkryv geologických vrstiev. Z tejto situácie vychádzal inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE, ktorý v spolupráci s Povodím Dunaja Bratislava a za finančnej podpory Európskej únie z programu Phare vybudoval v Starom kameňolome geologické múzeum. Je pravda, že má skôr podobu krátkeho náučného chodníka, ktorý na piatich tabuliach oboznámi návštevníka v krátkosti s geologickou a paleontologickou minulosťou tohto miesta, ale stále je to múzeum, v ktorom sa neplatí vstupné a je otvorené celoročne dvadsaťštyri hodín denne.

To najzaujímavejšie sa tu odohrávalo pred 14 až 16 miliónmi rokov. Devínska Kobyla vytŕčala z plytkých pobrežných vôd prehistorického mora a Starý devínsky kameňolom striedal svoju úlohu dna mora, pláže a pobrežného útesu. Vďaka tomu v jeho okolí došlo k hromadeniu riasového vápenca, s ktorým sa bežne stretávajú návštevníci Starého Mesta v Bratislave. Ako obkladový materiál ho použili pri stavbe Rolandovej studne, Starej radnice, ale aj na Dóme sv. Martina. Mimochodom, na Dóme na jeho pravom rohu (pokiaľ sa k nemu približujete z Rudnayovho námestia) býval viditeľný nález parohu jeleňa obrovského, skameneného vo vápenci.

Ku geologickému múzeu sa viaže ešte jedna zaujímavosť. Na tomto mieste vznikol Medzinárodný sochársky park Sympózium Devín. Autorské diela sochárov, ktorí tu tvorili, sú rozmiestnené v priestore pod hradom Devín. Nedokončené diela zarastajú burinou v sochárskom parku.

Zdroj: http://www.inzine.sk