Environmentálne záťaže prichádzajú na program až teraz

Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo urobiť poriadok s environmentálnymi záťažami. Podľa návrhu zákona o environmentálnych záťažiach, ktorý dalo ministerstvo životného prostredia na pripomienkovanie, obvodné úrady životného prostredia určia, kto je za záťaž zodpovedný a nariadia riešenie autorizovanými firmami.

Tie zostali v mnohých fabrikách a na dvoroch poľnohospodárskych podnikov. Má sa tak skončiť stav, keď majiteľ či nájomca podniká v kontaminovaných priestoroch a tvári sa, že sa ho to netýka. Ak ktokoľvek má podozrenie, že nejaká budova, pôda či horniny sú kontaminované, bude to musieť písomne ohlásiť obvodnému úradu životného prostredia. Inak môže dostať pokutu až 200-tisíc korún. Úrad ihneď vykoná obhliadku a vec oznámi ministerstvu. To zariadi prieskum záťaže - najme na to autorizovanú firmu. Vlastník nehnuteľnosti musí spolupracovať. Ak sa kontaminácia potvrdí, obvodný úrad začne konanie o zodpovednosti za ňu. Ak úrad nenájde pôvodcu záťaže, zodpovedným sa stane vlastník nehnuteľnosti, ale len vtedy, keď má z tohto majetku prospech. Zo zodpovednosti sa teda vyviní ten podnikateľ, ktorý preukáže, že jeho majetkový prospech z kontaminovej nehnuteľnosti je v zásadnom nepomere s predpokladanými nákladmi na sanáciu. Vtedy zodpovednosť prevezme štát. Kto bol určený ako zodpovedný, bude znášať náklady na sanáciu.

Priemyselníci sú proti
So zákonom nesúhlasí Združenie priemyselných zväzov. Uplatnením zákona by sa podľa listu združenia adresovaného šéfovi environmentálneho rezortu Lászlóovi Miklósovi zvýšili náklady mnohých podnikateľov a tak by sa zhoršila ich konkurencieschopnosť. Vyše 100 miliárd korún by mal predstavovať celkový dosah zákona na podnikateľov, píše sa v tomto liste. Upozorňuje sa v ňom, že je ešte čas na prijatie takéhoto zákona, vyplýva to z eurosmerníc. Preto priemyselníci neodporúčajú zákon posunúť na ďalšie legislatívne konanie. List podpísal predseda združenia Jozef Uhrík. "Občania by mali žiť v zdravom prostredí," zdôvodňuje zákon sekčný šéf geológie a prírodných zdrojov environmentálneho rezortu Jozef Franzen a doplnil, že tento problém sa už dlho odkladá.
Štát sa zodpovednosti a výdavkom aj tak nevyhne. Podľa navrhovaného zákona bude zodpovedný za sanáciu záťaží spôsobených vojnou a pobytom cudzích vojsk. V dôvodovej správe sa uvádza, že štátu pripadne zodpovednosť, ktorú možno vyčísliť na 10 miliárd korún. Jeden z cieľov zákona je zmapovať záťaže a vyznačiť ich v registri. Potom ministerstvo vypracuje štátny program sanácie s poradím podľa dôležitosti. Určí aj sumy predpokladaných nákladov. Program by mala schváliť vláda a podľa neho sa budú uvoľňovať peniaze zo štátneho rozpočtu. Na túto tému sa majú stretnúť ministri financií a životného prostredia, povedal Franzen a prezradil, že doterajšie konzultácie na úrovni referentov ho nenapĺňajú optimizmom.
Len čo začne zákon platiť, nebude možné zbaviť sa environmentálnej záťaže jednoduchým predajom takejto nehnuteľnosti. Ak by sa o to niekto pokúsil, môže dostať pokutu až 10 miliónov korún. Predať takýto majetok bude možné ak sa vypracuje environmentálny audit s vyčíslením nákladov na sanáciu a zloží sa kaucia vo výške 50 percent nákladov.

V SR je asi 1 600 lokalít s environmentálnymi záťažami a okrem toho osemtisíc divokých skládok, kde sa môžu vyskytovať nebezpečné látky.
Napríklad:
- Kontaminácia pozemkov a. s. Istrochem,
- kameňolom Srdce v katastri mestskej časti Bratislavy - Devínska Nová Ves - odpady zo Slovnaftu,
- skládka lúženca pri Seredi, pozostatok niklovej huty,
- miesta sústredenia sovietskych vojsk pred rokom 1991 najmä na Sliači a v Komárne
Istrochem tvorila rezervy na odstránenie ekologickej záťaže pozemkov a na rekultiváciu skládok chemického odpadu.

Ten môže zodpovednosť za záťaž prevziať aj v prípade ak ak ide kontamináciu v dôsledku vojny, pobytu cudzích vojsk alebo ak už o tom bola pred účinnosťou tohto zákona uzavretá zmluva. K zodpovednosti sa musí prihlásiť príslušné rezortné ministerstvo ak sa nedohodnú rezorty rozhodne vláda.

Keď budú všetky záťaže identifikované a zaregistrované, V zákone nie je uvedený kľúč podľa ktorého bude štát prispievať na sanáciu. Prieskum záťaží, spracovanie programu sanácie a vykonávanie sanácie, budú môcť robiť len osoby autorizované ministerstvom. .

Náklady na prieskum a riešenie všetkých záťaží sa odhadujú v dôvodovej správe na 10 miliárd korún.

V rámci konania o podozrení z kontaminácie sa prieskumom zisťuje, či pôda resp. horniny prekračujú limity anorganických či organických látok podľa prílohy k zákonu. Vypracuje sa o tom správa ktorú schváli ministerstvo.

Zákon uznáva právne nástupníctvo pri zodpovednosti za záťaž. Odvoláva sa aj na Zákon o veľkej privatizácie. V tomto zákone pochádzajúcom z federácie je od marca 1992 ustanovenie podľa ktorého podniky vstupujúce do privatizácie majú mať hodnotenie ich záväzkov z hľadiska životného prostredia. Ide nielen o platby a znečisťovanie, ale aj náklady ktoré treba do privatizovaného majetku vynaložiť, aby sa dosiahol súlad s platnými enviromentálnymi predpismi. §6a

Lesajová rada odpovie ako doterajšie vedenie FNM so správami o záväzkoch naložilo.

Situácia v ČR je diametrálne odlišná. FNM ČR pri každom predaji nariadil, koľko peňazí treby z výnosu za privatizáciu odložiť na sanáciu. Doteraz to spolu bolo 20 miliárd Kč.

Určite sa tomuto zákonu poteší Andrej Babiš (Istrochem, Duslo)

Má začať platiť od januára 2006. Na obvodných úradoch bude prijať pre agendu envirozáťaží 46 ľudí, na ministersve 8