Počet obetí prírodných katastrof sa v roku 2003 strojnásobil

Pri prírodných katastrofách zahynulo vlani 76.806 ľudí. Trojnásobné zvýšenie počtu obetí oproti roku 2002 možno sčasti pripísať extrémom globálneho podnebia, uviedla dnes Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Na zvýšení počtu obetí sa podľa výročnej správy o živelných pohromách na svete podieľalo zemetrasenie, pri ktorom v iránskom meste Bam zahynulo 31.000 ľudí, a vlna horúčav, ktorá si v Európe vyžiadala 35.000 ľudských životov.

Celosvetovo postihli suchá, záplavy a zemetrasenia v roku 2003 štvrť miliardy ľudí. Spôsobili škody za najmenej 56 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok škôd z predošlého roka.

"Celkovo sa počty ohlásených katastrof zvyšujú, čiastočne v dôsledku premenlivejšieho podnebia. Medzitým rýchly nárast populácie v chudobnejších častiach sveta vystavuje viac ľudí nebezpečenstvu," uvádza správa.

V posledných rokov zachraňovali životy presnejšie satelitné predpovede a systémy skorej výstrahy. Kurzy prvej pomoci, výcvik pre prípady núdze a bezpečné budovanie môžu podľa správy pomôcť znížiť ľudské a ekonomické straty v rizikových oblastiach.

Mnoho obyvateľov mesta Bam zahynulo pre nedostatočnú informovanosť verejnosti a slabé uplatňovanie stavebných predpisov. Zemetrasenie v sile 6,8 stupňa Richterovej škály odhalilo vážne nedostatky v reakcii na katastrofu v krajine, uvádza federácia.

"Bam nebude posledným veľkým zemetrasením v Iráne - krajinu križujú zlomové línie, mnohé z nich blízko veľkých populačných centier," konštatuje správa označujúca 12-miliónový Teherán za "časovanú bombu". Metropolu zasiahlo veľké zemetrasenie naposledy v roku 1830.

Správa dochádza k záveru, že miestni záchranári boli rýchlejší a často efektívnejší než medzinárodné tímy a zachránili sedemnásobne viac ľudí. Krajiny potrebujú viac financií od darcov, aby mohli zvyšovať vlastné kapacity pre reakcie na mimoriadne okolnosti, keďže medzinárodné tímy sú nákladnejšie.

Ako jeden z príkladov lepšej miestnej pripravenosti správa uvádza obyvateľov ostrova Tuti v sudánskej metropole Chartúm. Domy tu majú zvýšené vstupy a steny budované z nepremokavého bahna. Komisia pre záplavy organizuje 24-hodinové hliadky, zatiaľ čo dobrovoľníci bubnami a reproduktormi mešity varujú pred zvyšovaním hladiny. Výsledkom je, že 15.000 obyvateľov Tuti prekonalo záplavy bez väčších obetí alebo závislosti na vonkajšej pomoci.