Až tretina Slovákov čelí nadmernému hluku

Hluk pritom najviac vytvárajú automobily, ale aj kotolne, strojovne vzduchotechniky a ďalšie prevádzky. \"Závažné je, že tieto zdroje pôsobia v podstate nepretržite počas celého dňa,\" varuje správa hygienikov, ktorí prišli aj na to, že hluk silnie nielen v mestách, ale už aj na vidieku. Aj tu je príčinou najmä doprava. Mnohé obce nemajú napríklad vybudované zvukové bariéry, ktoré majú hluk tlmiť. \"Nepretržitý hluk pritom vytvára podráždenosť, ale aj poruchy sluchu, spánku, narušenie krvného obehu alebo trávenia, bolesti hlavy,\" hovoria odborníci. Zistilo sa napríklad, že ľudia žijúci v blízkosti letísk sú náchylní na rôzne ochorenia o 20 percent viac než ostatní ľudia. Hluku sa pritom podľa lekára Andreja Janca nevenuje dostatočná pozornosť. \"A to aj napriek tomu, že je to jeden z najrušivejších znakov dnešnej civilizácie.\" Človeku, ktorý je dlhodobo vystavený hluku nad 85 decibelov, hrozí úplná strata sluchu. \"Na hluk si pritom človek postupne zvykne,\" povedal Janco. Stretávajú sa s tým najmä mestskí ľudia, ktorí ho po čase úplne prestávajú vnímať. Dokonca sa u nich môže prejaviť aj strach z ticha. Takýto človek neneznesie napríklad mať v byte ticho a musí si hneď zapnúť televízor alebo rádio. Hluk je prípustný, ak sa pohybuje v rozpätí od 40 do 65 decibelov, podľa typu prostredia. Napríklad na sídliskách je prípustný hluk do 50 decibelov, v osídlených priemyselných oblastiach a mestských štvrtiach do 60 decibelov. Tieto hodnoty sa často prekračujú aj o 20 decibelov. V mestách je potom napríklad taký hluk ako v električke, ktorá má 90 decibelov. Slovákov však môže napriek tomu tešiť, že nežijú vo veľmi znečistenom prostredí. Podľa správy hygienikov patríme ku krajinám s menším stupňom poškodenia ovzdušia. Na znečisťovaní má však čoraz väčší podiel prevádzka vozidiel.