Hluk nás ničí psychicky i fyzicky

Ekologické výskumy potvrdili, že hladina hluku sa každoročne zvyšuje, iste preto každý štvrtý Európan má problémy so sluchom. Podľa lekárov aj to je dôvod, že počujeme horšie ako naši rodičia.

Sluch je prvý ľudský zmysel, ktorý je funkčný ešte pred narodením a pokračuje bez prestávky vo dne i v noci až do smrti. Uši nemôžeme len tak \"vypnúť\". Oči zavrieť môžeme, ale uši nie. Napriek tomu, že sluch a vzájomná komunikácia nás začleňujú do spoločnosti (zaznamenáva zvuky neuveriteľného rozsahu - od sotva počuteľného až po najsilnejšie), s výnimkou hudobníkov, spevákov a iných profesionálov, nevenujeme mu dostatočnú pozornosť.
Orgán sluchu je uložený v slimáku vnútorného ucha, ktorý má asi 20-tisíc vláskových buniek. Nadmerný hluk môže bunky poškodiť, ale i úplne zničiť. Ak ich opakovane vystavujeme decibelovej smršti, jemné bunky stratia regeneračnú schopnosť a človeku hrozí porucha sluchu i hluchota. \"Pri krátkodobom hlukovom zaťažení sa organizmus bráni ochrannými mechanizmami - stredoušnými svalmi. Ak sa stihnú stiahnuť, hluk nemá takú razanciu, bunky sa nepoškodia natoľko, aby sa nemohli regenerovať. Znížená schopnosť počutia sa časom upraví. Z posledných výskumov však vyplýva, že pri náhlej traume (pri výbuchu, tresku, často i počas diskotéky...), keď sa ochranné svaly nestačia stiahnuť, vláskové bunky sa nedostatkom kyslíka vyčerpajú, už sa neregenerujú, nedelia sa, ale natrvalo a definitívne odumierajú. Tento varujúci poznatok je nový, pred niekoľkými rokmi sme ho nepoznali,\" povedal doc. MUDr. Milan Krošlák, CSc., prednosta ORL kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave (zaoberá sa chorobami ucha, nosa a krku).

V lavíne hluku
Podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie má hladina hluku presahujúca 50 decibelov (dB) na ľudí mierne rušivý účinok. Ak dosahuje 55 a viac dB, pôsobí rušivo. Dlhotrvajúci hluk nad 80 decibelov môže natrvalo poškodiť vláskové bunky vnútorného ucha. Dotýka sa to najmä vyznávačov diskoték, športového motorizmu, poľovníkov i pracovníkov v hlučnom prostredí.
Zdravotné riziká z nadmernej hlučnosti sa objavili s nástupom rocku a heavy metalu. Ušetrení nie sú ani hudobníci veľkých symfonických orchestrov (hlavne hráči sediaci pred plechovými nástrojmi), ale ani menšie kapely s elektronicky zosilneným zvukom. Pri bítových koncertoch dosahuje v hľadisku hluk 95 a viac decibelov. Pri počúvaní symfonického orchestra o 10 dB menej. Orchester však nehrá tak dlho, navyše mení aj intenzitu zvuku a robí prestávky. Po niekoľkohodinovom rockovom koncerte však trpia pôvodcovia hluku (hudobníci) i jeho obete (poslucháči). \"Nedávno sme ošetrili dvoch pacientov z diskotéky, ktorí dlhé hodiny mali pocit, že uši majú zapchaté vatou. Prišli včas, našťastie, vedeli sme im pomôcť. Problém je často v tom, že zvuk z reproduktorov by mal kvadraticky klesať, ale v malej a uzavretej miestnosti sa odráža od stien, dlážky, stropu, takže dva metre od reproduktora môže dosiahnuť 120 až 140 decibelov. Ak sa ľudia citliví na hluk dlhodobo zdržujú v takomto prostredí, natrvalo si môžu poškodiť sluch.\"

Čo si všímať?
Kritériom dobrého sluchu je schopnosť rozoznať zvuk s intenzitou jedného decibelu - to sa rovná kvapkajúcemu kohútiku v susednej miestnosti. \"Pacient s poškodeným sluchom nepočuje šepot a iné zvuky do 30 dB. Kto počuje nad 40 dB, obyčajne nemá medziľudské komunikačné problémy. Čiastočná hluchota sa nevzťahuje iba na silu zvuku, ale aj na jeho frekvenciu. Preto mnohí pacienti nepočujú sykavky a vysoké tóny. Máme však spoľahlivé laboratórne metódy, podľa ktorých vieme presne zmerať, či ide o nahluchlosť ľahkú (počuteľnosť do 4 m), strednú (do 2 m) alebo ťažkú (iba pri uchu),\" vysvetľoval MUDr. Krošlák.
Príznaky choroby sa vyvíjajú pomaly a postihnutý si nahluchlosť uvedomí až vtedy, keď nerozozná šepot, sykavky, vysoké tóny a okolie ho upozorňuje, aby hovoril tichšie, stíšil rádio či televízor. Vtedy by mal navštíviť lekára, pretože začiatočné poruchy vieme úspešne liečiť. Podľa slov doc. Krošláka sluch začína slabnúť už po 20. roku života, výraznejšie po päťdesiatke. Sedemdesiatročný človek má už len 15-percentnú porovnateľnú funkciu sluchu oproti 20-ročnému. Príčinou môžu byť degeneratívne zmeny vo vnútornom uchu. \"Ale to nie je jediný dôvod stareckej nahluchlosti. Býva aj znakom iných chorôb - ochorení krvného obehu, cukrovky, zúženia ciev, ochorenia chrbtice, nesprávnej výživy... Na ochorení vnútorného ucha sa môže \"podpísať\" aj nevyležaná chrípka, rôzne vírusy i stres, rubeola matky počas tehotenstva, nedostatok kyslíka pri narodení, ale predovšetkým hluk, infekcie, fajčenie, alkohol i určité lieky. Niektorí jedinci sú geneticky lepšie vybavení a dobre počujú aj v osemdesiatke, iní, precitlivení na hluk, zápasia s nahluchlosťou už v štyridsiatke.

Nebezpečné decibely
Hluk a paľba decibelov môže doma i na pracovisku u mnohých zhoršiť mieru tolerancie k iným, zvyšovať nervozitu, ba uvoľniť aj skrytú agresivitu. Organizmus totiž na nepríjemný vonkajší podnet zareaguje vylučovaním stresových hormónov. Časté prerušovanie spánku pre hluk zvyšuje aj riziko infarktu, arytmie srdca, hluk môže spôsobiť aj žalúdočné ťažkosti, bolesti hlavy, závraty, neistú chôdzu, zvýšiť krvný tlak a v období tehotenstva zvýšiť riziko predčasného pôrodu. Docent Krošlák pripomenul, že sú postupy, ktorými možno určiť príčiny poruchy sluchu. Existuje však aj náhla porucha sluchu bez zjavnej príčiny (cievny kŕč, ušný infarkt...). Ak sa nelieči hneď, najneskôr do týždňa, jemné vláskové bunky môžu odumrieť a pacient stratí sluch. Liečba je síce zložitá, ale účinná.

Volkmenový hit
Mladých so \"štupľami\" v ušiach stretneme na ulici, v autobuse, v škole cez prestávku, ba aj v lese a mnohí s walkmanom na ušiach aj zaspávajú. Keďže walkmany sa stali hitom, do akej miery môžu poškodiť sluch? \"Výrobcovia walkmanov sú zaviazaní predpismi, ktoré pripúšťajú hornú hranicu hlučnosti (zvuku) 80 decibelov. Sluch by to nemalo poškodiť. Vyššia intenzita však áno. No tým, že si dajú do uší vkladacie slúchadla, uzatvoria zvukovod a intenzita pôsobenia hluku sa zvýši. Tieto hodnoty sú pri dlhšom a silnejšom počúvaní walkmanov škodlivé. Vhodnejšie sú mušľové slúchadlá.\"

Dobre vedieť, že:
- Zvuk vzniká chvením telies. Šíri sa vzduchom ako vzduchová vlna (rýchlosťou 340 m/sek).
- Jednoduché čisté zvuky (harmonické) sa nazývajú tóny. Triedime ich podľa výšky a sily.
- Sila tónov sa vyjadruje v decibeloch (dB).
- Normálna ľudská reč sa pohybuje okolo 60 dB. Intenzita holiaceho strojčeka pri uchu je až 90 dB. U ľudí so zvýšenou citlivosťou na hluk je prah nepríjemného hluku už 65 dB.
- Pri práci v hluku sa majú robiť oddychové prestávky, aby sa bunky mohli spamätať z únavy.
- Poškodiť ucho môže tlaková vlna pri výbuchu, tresku, pri silvestrovských oslavách a ohňostrojoch, pri čistení zvukovodu, skoku do vody, pri údere (facke)...
- Šumenie v ušiach - šelest, syčanie, hvízdanie až rachot, ktoré počuje iba postihnutý, nemožno označiť za psychickú poruchu. Ak šumenie pretrváva viac ako 6 mesiacov, ide o chronické ochorenie.

Pri poškodenom sluchu s pískaním:
- Vyvarujte sa tichu, vychutnávajte zvuk a počúvajte svoje okolie, naučte sa relaxovať a žiť sebavedome.
- Ak ste v hlučnom prostredí, noste ochranu na uši.
- Alkohol pite iba s mierou, vystríhajte sa nikotínu - poškodzuje cievy zásobujúce ucho kyslíkom.
- Vyvarujte sa hluku a tresku v bežnom živote.

Z histórie:
- Najstaršie písomné správy o poškodenom sluchu pochádzajú zo starého Egypta spred 3 500 rokov. Známe sú liečebné metódy hluchoty z Babylonu, Perzie, Grécka i Ríma.
- Paracelzus už okolo roku 1500 potvrdil, že poškodiť sluch môže extrémny hluk - rachot z pušiek.
- Medzi slávnymi ľuďmi, ktorých trápila porucha sluchu bol Martin Luther, Jean-Jacques Russeau, Ludwig van Beethoven, Bedřich Smetana, v súčasnosti Barbra Streisand. Beethoven už takmer hluchý sa spočiatku veľmi intenzívne zaujímal o liečenie hluchoty. Keď výsledky liečby nepriniesli očakávaný výsledok, jeho nadšenie veľmi rýchlo opadlo. Napokon prehlásil: \"Deň a noc mi hučí a bzučí v ušiach. Môžem povedať, že trávim život v utrpení.\"

Hlukové hladiny v decibeloch:
Prah počuteľnosti (0), sotva počuteľné (10), šepot (30), tichý rozhovor (50), mierne hlučné - odvoz smetí, vysávač, práčka, uličný ruch (cca 80), veľmi hlučné - výroba kotlov, motocykel (100), nepríjemne hlučné - diskotéka, textilné stroje, prúdové lietadlo (120), bolestivo hlučné (120).