Slovenské lesy sú viac poškodené ako je európsky priemer

Krajiny EÚ dohodli na vzniku Paneurópskeho programu intenzívneho monitoringu lesných ekosystémov, do ktorého sa zapojila aj Slovenská republika. Ako sa zisťuje zdravotný stav lesov a funkčnosť lesných ekosystémov na Slovensku? - Krajiny EÚ sa dohodli na vzniku Paneurópskeho programu intenzívneho monitoringu lesných ekosystémov, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko. Pred piatimi rokmi vznikla národná sieť intenzívneho monitoringu pozostávajúca z ôsmich monitorovacích plôch. V súčasnosti sa na plnení tohto programu zúčastňuje 38 krajín. Údaje a výsledky monitorovacích programov sa využívajú pri strategických rozhodnutiach týkajúcich sa zlepšenia kvality ovzdušia, obmedzenia procesov vedúcich k zakysľovaniu prírodných ekosystémov, eutrofizácie (prebytok výživových látok v prírode, najmä dusíka a fosforu), znížení koncentrácie troposférického ozónu, zabezpečení trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, klimatických zmenách, ako aj biodiverzity (rozmanitosti rastlín a živočíchov) v lesných porastoch. Výsledky programu boli podkladom na vypracovanie viacerých rezolúcií ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe (Štrasburg, Helsinki, Lisabon, Viedeň). K monitorovacím činnostiam a metódam patrí hodnotenie stavu koruny stromov, rôzne analýzy pôdy, vody, listov, drevných prírastkov, znečisťujúcich látok, ale aj kvalita ovzdušia, meteorologické parametre, fytocenologické hodnotenia, fenologické pozorovania (pučanie a kvitnutie stromov) a diaľkový prieskum Zeme. V rámci projektu sa dopracovala fotografická dokumentácia, fenologické pozorovania, ako aj vizuálne hodnotenie poškodenia lesov ozónom. Za paneurópske kritériá a ukazovatele na posúdenie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov boli zvolené: 1. Zmeny v stave olistenia stromov podľa klasifikácie UN-ECE a EÚ za ostatných 5 rokov, 2. zmeny v rovnováhe živín a kyslosti pôd (pH) za ostatných 10 rokov, 3. celkové množstvo a zmeny depozícií imisií za ostatných 5 rokov. Z celoeurópskeho hľadiska je zdravotný stav lesov na Slovensku (subatlantická oblasť) horší ako európsky priemer. Poškodenie predstavuje 40 percent (Nemecko 23 percent a Poľsko 32 percent poškodených stromov). Európsky priemer je 25 percent. Dôsledkom defoliácie stromov nastáva zníženie hrúbkového prírastku drevín, a tým aj zásob dreva. V regiónoch s výrazným vplyvom imisií pretrváva nepriaznivý stav pôd so zvýšenou koncentráciou ťažkých kovov a kyslosti. Aký je súčasný stav ovzdušia? - Oxidy síry a dusíka reprezentujú klasické škodlivé plyny, ktoré sa dostávajú do ovzdušia spaľovaním fosilných palív, priemyselnou činnosťou a dopravou. Všetky európske monitorovacie stanice v rámci programu EMEP vykazujú pokles koncentrácie oxidov síry, pričom pokles predstavuje hodnotu 30 až 60 percent v porovnaní s rokom 1980. Pri dusíku vykazuje väčšina európskych monitorovacích staníc iba mierny pokles koncentrácií do 20 percent. Priemerné koncentrácie oxidu siričitého na Slovensku sa na regionálnej úrovni pohybovali v rokoch 1995 až 2000 od 1 do 10#181#/m3 s ekologickým ročným priemerom 20#181#/m3, pričom koncentrácie oxidov dusíka mali ročný priemer 30 #181#/m3 . V súčasnosti nedochádza k ich prekračovaniu. Kritická záťaž pre síru a dusík predstavuje depozičný ekologický limit, ktorý nám hovorí, aké množstvo depozície síry a dusíka je daný ekosystém schopný prijať bez negatívnych následkov. Pripúšťa sa 5-percentné poškodenie. Možno predpokladať, že počas najbližších 10 až 15 rokov budú prevládať depozície dusíka nad sírou a účinky dusíka budú mať hlavnú úlohu vo vzťahu k zdravotnému stavu lesov. Plošné percento prekročenia kritickej záťaže na Slovensku sa pohybuje od 25 do 39 percent. Asi tretina plochy slovenských lesov je dlhodobo ohrozená pôsobením kyslej záťaže. Ďalším znečisťovateľom ovzdušia je troposférický ozón. Ide o toxický plyn fotochemického pôvodu, ktorý sa považuje za jednu z najvýznamnejších zložiek znečisťovania ovzdušia. Ozón má výrazne škodlivé účinky na lesné ekosystémy a má podiel na novodobom odumieraní lesov. Poškodzuje asimilačné orgány a dlhodobými koncentráciami ozónu môže dôjsť k rozpadu lesných porastov. Na posúdenie jeho účinkov boli prijaté imisné limity. Dlhodobý vplyv ozónu sa v poľnohospodárstve a lesníctve posudzuje podľa Indexu AOT 40. Jeho kritická úroveň pre lesné hospodárstvo je 10 000 ppb (denné hodiny apríl - september). Podľa výsledkov z monitorovacej siete EMEP patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším prekračovaním kritickej úrovne AOT 40 pre lesné ekosystémy v Európe. Aké sú osobitné ukazovatele pre hodnotenie znečistenia ovzdušia? - Celkové hodnotenie znečistenia ovzdušia vo vzťahu k lesným ekosystémom sa uskutočňuje pomocou Indexu regionálneho znečistenia ovzdušia pre tri hlavné komponenty: oxidy síry, dusíka a ozónu s použitím kritických úrovní pre lesné ekosystémy. Z výsledkov vyplýva, že asi polovica územia lesov Slovenska sa nachádza v oblasti silného až veľmi silného regionálneho znečistenia ovzdušia, ktoré je spojené predovšetkým s vysokými hodnotami Indexu AOT 40 pre ozón. Pri hodnotení vplyvu znečistenia ovzdušia na lesy sme vytvorili tzv. podporný rozhodovací systém, ktorého hlavnou úlohou je reálne zhodnotiť mieru ohrozenia lesných ekosystémov s využitím informácií o biotických a abiotických zložkách lesov. Výsledkom je určenie stupňa záťaže lesných ekosystémov stupňami 0 - 4. Ako možno využiť výsledky intenzívneho monitoringu v praxi? - Pri hodnotení abiotických škodlivých činiteľov (sucho, záplavy, teploty) a proti antropogénnym činiteľom (znečistené ovzdušie a zrážky). Kritériá záťaže škodlivín v ovzduší uplatňujeme pri melioračných a ozdravných opatreniach v lesoch, hospodárskej úprave lesov, v činnostiach Lesoprojektu vo Zvolene a pri určovaní pásiem ohrozenia imisiami. V budúcnosti sa treba zamerať na klimatické zmeny a bilanciu uhlíka v lesných ekosystémoch, reagovať na európsky vývoj, rozvíjať aktivity v oblasti biodivezity (rozmanitosti organizmov), zamerať sa na objektívny a diaľkový prieskum Zeme pre celoplošné uplatnenie výsledkov. S ktorými zahraničnými organizáciami spolupracujete? - V oblasti európskych monitorovacích aktivít zameraných na lesné ekosystémy spolupracujeme predovšetkým s európskym koordinačným centrom programu Forest v Hamburgu a centrom pre intenzívny monitoring v Holandsku. V súčasnosti sa pripravuje nový program pre monitorovanie lesov v Európe Forest Focus. Tento program bude financovať Európska komisia a od roku 2005 sa bude týkať aj Slovenska. Finančný príspevok z EÚ bude možné čerpať až do výšky 50 percent nákladov na monitorovacie aktivity. Program zahŕňa aj monitorovanie zásob uhlíka, biodiverzity a problematiku lesných požiarov. Na druhej strane, ak chce Slovensko byť úspešné, musí v rámci tohto programu počas roka 2004 dobudovať monitorovací systém na úroveň akceptovateľnú v Európskej únii. Ide predovšetkým o investície do chemických analytických laboratórií a terénnych meracích prístrojov na monitorovacích plochách. Veľmi dobre sa nám spolupracuje s kolegami z okolitých krajín, najmä Česka a Maďarska, s ktorými sa pravidelne stretávame. Zdroj: HN.sk