Na rade sú lesy

Po Slovenských elektrárňach sa prioritnou témou slovenských politikov v hospodárskej oblasti stávajú štátne Lesy SR. Štyri vládne politické strany sa už začali dohadovať o budúcnosti lesov. Až s ich požehnaním by sa mala vláda definitívne rozhodnúť, či v polovici októbra posvätí materiál, ktorým by sa Lesy SR stali v budúcnosti silnou a prosperujúcou spoločnosťou. Nielen vplyvnou, tou už je dnes.

Manažérom blízkym maďarskej koalícii, ktorí pripravovali reformu, chcú vyhlásiť nedôveru najmä odborní reprezentanti SDKÚ. Aj preto, že práve najvplyvnejšia koaličná politická strana v tomto spore svojimi názormi zatiaľ reprezentuje najmä záujmy spracovateľov dreva.

Záujmy producentov a spracovateľov dreva sú pritom v prudkom rozpore už roky. Kým súčasný manažment lesov sa snaží obchod skoncentrovať a dostať pod plnú kontrolu, zástupcovia slovenských drevárskych fabrík chcú pochopiteľne opak. Ulahodilo by im úplné rozdelenie štátnych lesov na šesť nezávislých, vzájomne si konkurujúcich lesných podnikov. Vytvorili by si tak väčší priestor na obchodnú hru s jednotlivými podnikmi, ktorá by dokázala tlačiť ceny dreva nadol. Ani súčasný stav, v ktorom majú formálne právomoci riaditelia závodov, ktorí sú však vymenovaní riaditeľom z Banskej Bystrice, im nemôže vyhovovať.

Pri rozhodovaní, aký postup teda v lesoch zvoliť, by mali politici myslieť na to, že štátu by sa podstatne ťažšie kontrolovalo šesť podnikov ako jeden. Od lesov rozdelených na množstvo subjektov s množstvom šéfov a sekretariátov by bolo ťažké očakávať vyššiu efektívnosť a prehľadnosť.

Lobistom stojacim blízko politických strán však nelogická kombinácia nemusí byť cudzia. Naopak, môžu dúfať, že ak moc nad lesmi prejde do regiónov, cez politické sekretariáty budú mať možnosť obsadzovať viacej vysokých pozícií v rednúcom zozname štátnych podnikov či neskôr v stopercentných štátnych akciových spoločností.

Blížiaca sa reorganizácia lesov vzbudzuje nervozitu najmä u menších slovenských spracovateľov dreva. Tí vedia, že ak vláda rozhodne o reorganizácii, čoskoro sa začnú podpisovať meškajúce strednodobé a dlhodobé kontrakty s drevospracujúcimi podnikmi. Firmy na ne už čakajú viac ako dva roky. Napriek kvantu lesov, ktoré možno vidieť z auta prechádzajúc Slovensko, je pre veľké drevárske spoločnosti v skutočnosti dreva nedostatok. A tak kto dostane dlhodobý kontrakt, ten má oveľa väčšiu šancu prežiť.

Navyše odpoveď na otázku, komu dať výhodné kontrakty, je pre Lesy SR jednoduchá. Veľkým, ktorí zaručia napríklad aj pravidelné platby za surovinu. V čase, keď sa na Slovensko chystajú ďalšie veľké a efektívne drevárske firmy, sa preto obavám menších nemožno čudovať. Ich strach o budúcnosť môže tlmiť snáď len fakt, že ak nebudú Lesy SR veľkou lesníckou spoločnosťou, ktorá im vie byť svojím objemom dodávok a logistikou primeraným partnerom, ďalší „veľkí“ neprídu.

Dnešné politické zápasy o Lesy SR preto nie sú len o budúcnosti slovenských štátnych lesov a terajšieho drevospracujúceho priemyslu. Je to aj súboj o zväzok kľúčov k novým drevárskym investíciám.

Zdroj: www.etrend.sk