Kritická štúdia predvstupových fondov EÚ
Finančné nástroje predvstupovej pomoci (ISPA, SAPARD a PHARE) majú kandidátskym
krajinám pomôcť zosúladiť domácu legislatívu s normami EÚ a zároveň pripraviť
štátnu správu na všetkých úrovniach a samosprávy na efektívne využívanie
verejných prostriedkov v budúcnosti. “Hoci predvstupové fondy mali v prvom rade
pripravovať kandidátske krajiny na budúce využívanie štrukturálnych a kohéznych
fondov, zdá sa, že najdôležitejším aspektom celého procesu sa stali investície
samotné,” vyhlásila Magda Stoczkiewicz, koordinátorka spoločného projektu
Bankwatch Network a Priateľov Zeme nazvaného “Miliardy pre udržateľnú
budúcnosť?”. Jednotlivé štúdie v tejto správe pripravili členské organizácie
Bankwatch Network z kandidátskych krajín. Poukazujú v nich na hlavné problémy
implementácie predvstupových fondov: nízku zainteresovanosť verejnosti na
rozhodovaní, netransparentnosť, pochybnú kvalitu časti podporených projektov,
úlohu západných konzultantov a napokon aj o potenciálne negatívne
environmentálne účinky projektov financovaných z fondov EÚ. “Zaznamenali sme
všeobecne nedostatočnú účasť verejnosti”, hovorí Peep Mardiste z estónskej
pobočky Priateľov Zeme. “Stáva sa, že úrady považujú účasť občanov za prekážku
plynulej a efektívnej prípravy plánov a projektov. Ak občianske organizácie
dostanú na pripomienkovanie tri týždne ako v Estónsku (včítane vianočných a
novoročných sviatkov), alebo tri dni ako v Litve (včítane víkendu), musíme
pochybovať o skutočnom záujme o naše názory.” Anelia Stefanova z organizácie Za
Zemiata z Bulharska spomína problémy so západnými konzultačnými firmami, ktoré
majú pomáhať pri príprave stratégií a projektov v kandidátskych krajinách. “Ani
jeden z projektov predložených bulharskou vládou na financovanie z fondu ISPA
nebol prijatý Európskou komisiou bez problémov. Nedostatočné kapacity
Ministerstva životného prostredia na tvorbu dobrých projektov sú jednou stránkou
problému. Na prípravu projektov však Bulharsko dostáva peniaze z programu PHARE.
Z týchto peňazí sa platia zahraniční konzultanti, ktorí pripravujú realizačné
štúdie a analýzy vplyvov projektov na životné prostredie. V takýchto prípadoch
by za nízku kvalitu projektu mala niesť zodpovednosť aj konzultačná firma a
Európska komisia, ktorá projekty technickej pomoci financuje.” Ďalším vážnym
problémom je konflikt medzi záujmami národných chránených území a vplyvom
projektov financovaných z predvstupových fondov. “Z hľadiska životného
prostredia je dôležité, aby predvstupové fondy boli v súlade so stratégiou
udržateľného rozvoja, prijatou v EÚ, a aby podporovali udržateľný rozvoj a
prístupy nepoškodzujúce a neohrozujúce životné prostredie,” zdôrazňuje M.
Stoczkiewicz. “Realita je však často celkom iná. Projekty, akými sú diaľnica cez
roklinu Kresna v Bulharsku alebo diaľnica D8 v Čechách, sú jasnými príkladmi
presadzovania infraštruktúrnych projektov za každú cenu.” Správa obsahuje
všeobecné aj konkrétne odporúčania na zlepšenie správy predvstupových fondov a
navrhuje, čo treba zmeniť, aby sa udržateľný rozvoj, skvalitňovanie manažmentu
verejných fondov a budovanie demokratických inštitúcií stali ich hlavnými
prioritami. Správa “Sustainable Theory – Unsustainable Practice? Billions for
Sustainability? Third Briefing” je k dispozícii na internetovej stránke ve
formatu PDF - www.bankwatch.org
[http://www.bankwatch.org/downloads/billions3-susttheory.pdf] Juraj Zamkovský -
Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA)
Finančné nástroje predvstupovej pomoci (ISPA, SAPARD a PHARE) majú kandidátskym krajinám pomôcť zosúladiť domácu legislatívu s normami EÚ a zároveň pripraviť štátnu správu na všetkých úrovniach a samosprávy na efektívne využívanie verejných prostriedkov v budúcnosti. “Hoci predvstupové fondy mali v prvom rade pripravovať kandidátske krajiny na budúce využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov, zdá sa, že najdôležitejším aspektom celého procesu sa stali investície samotné,” vyhlásila Magda Stoczkiewicz, koordinátorka spoločného projektu Bankwatch Network a Priateľov Zeme nazvaného “Miliardy pre udržateľnú budúcnosť?”.
Jednotlivé štúdie v tejto správe pripravili členské organizácie Bankwatch Network z kandidátskych krajín. Poukazujú v nich na hlavné problémy implementácie predvstupových fondov: nízku zainteresovanosť verejnosti na rozhodovaní, netransparentnosť, pochybnú kvalitu časti podporených projektov, úlohu západných konzultantov a napokon aj o potenciálne negatívne environmentálne účinky projektov financovaných z fondov EÚ.
“Zaznamenali sme všeobecne nedostatočnú účasť verejnosti”, hovorí Peep Mardiste z estónskej pobočky Priateľov Zeme. “Stáva sa, že úrady považujú účasť občanov za prekážku plynulej a efektívnej prípravy plánov a projektov. Ak občianske organizácie dostanú na pripomienkovanie tri týždne ako v Estónsku (včítane vianočných a novoročných sviatkov), alebo tri dni ako v Litve (včítane víkendu), musíme pochybovať o skutočnom záujme o naše názory.”
Anelia Stefanova z organizácie Za Zemiata z Bulharska spomína problémy so západnými konzultačnými firmami, ktoré majú pomáhať pri príprave stratégií a projektov v kandidátskych krajinách. “Ani jeden z projektov predložených bulharskou vládou na financovanie z fondu ISPA nebol prijatý Európskou komisiou bez problémov. Nedostatočné kapacity Ministerstva životného prostredia na tvorbu dobrých projektov sú jednou stránkou problému. Na prípravu projektov však Bulharsko dostáva peniaze z programu PHARE. Z týchto peňazí sa platia zahraniční konzultanti, ktorí pripravujú realizačné štúdie a analýzy vplyvov projektov na životné prostredie. V takýchto prípadoch by za nízku kvalitu projektu mala niesť zodpovednosť aj konzultačná firma a Európska komisia, ktorá projekty technickej pomoci financuje.”
Ďalším vážnym problémom je konflikt medzi záujmami národných chránených území a vplyvom projektov financovaných z predvstupových fondov. “Z hľadiska životného prostredia je dôležité, aby predvstupové fondy boli v súlade so stratégiou udržateľného rozvoja, prijatou v EÚ, a aby podporovali udržateľný rozvoj a prístupy nepoškodzujúce a neohrozujúce životné prostredie,” zdôrazňuje M. Stoczkiewicz. “Realita je však často celkom iná. Projekty, akými sú diaľnica cez roklinu Kresna v Bulharsku alebo diaľnica D8 v Čechách, sú jasnými príkladmi presadzovania infraštruktúrnych projektov za každú cenu.”
Správa obsahuje všeobecné aj konkrétne odporúčania na zlepšenie správy predvstupových fondov a navrhuje, čo treba zmeniť, aby sa udržateľný rozvoj, skvalitňovanie manažmentu verejných fondov a budovanie demokratických inštitúcií stali ich hlavnými prioritami.
Správa “Sustainable Theory – Unsustainable Practice? Billions for Sustainability? Third Briefing” je k dispozícii na internetovej stránke ve formatu PDF - www.bankwatch.org
Juraj Zamkovský - Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA)
Sdílet článek na sociálních sítích