Čtvrtek, 28. března 2024

Environmentálne škodlivé dotácie a aktivity OECD

Environmentálne škodlivé dotácie a aktivity OECD
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je medzinárodne uznávanou autoritou pre meranie a analýzu dotácií, osobitne v sektoroch poľnohospodárstva, rybárstva a ťažby uhlia. V roku 2001 ministri členských krajín poverili OECD v rámci jej mandátu o trvalo udržateľnom rozvoji \"nájsť cesty ako prekonať prekážky reforiem politík, osobitne na lepšie využitie trhových nástrojov a zníženie environmentálne škodlivých dotácií\". Problémom pri meraní dotácií sú nejednotné definície a prístupy či nekompletné a neporovnateľné údaje medzi jednotlivými sektormi. A pretože dosahy mnohých dotácií na životné prostredie závisia od toho, ako sú dotácie navrhnuté a uplatňované a takisto, aké sú ich interakcie s ostatnými opatreniami politík, je tiež potrebné určiť okolnosti, pri ktorých dotácie pôsobia na životné prostredie nepriaznivo. Na riešenie týchto otázok OECD koncom minulého roku zorganizovala workshop za účasti popredných svetových odborníkov z tejto oblasti, medzinárodných organizácií (Svetová banka, FAO, UNEP), mimovládnych organizácií a, samozrejme, expertov zo sekretariátu OECD, ktorí sa zaoberajú meraním dotácií. Vplyv dotácií na ekonomické aktivity a životné prostredie O environmentálne škodlivých dotáciách existuje v súčasnosti objemná vedecká literatúra: napríklad o tom, prečo dotácie negatívne vplývajú na životné prostredie, ako sú dotácie definované, aká je ich výška, ako dotácie v jednotlivých hospodárskych sektoroch ovplyvňujú životné prostredie. Podstatne menšieho rozsahu je literatúra o tom, čo sa dá v praxi urobiť na ich zníženie. Problémy definície: Dotáciu nie je vždy jednoduché presne definovať. Napríklad palivá pre medzinárodnú leteckú dopravu nie sú explicitne dotované v zmysle hotovostných transferov z verejných zdrojov určených pre ropný či letecký priemysel, avšak nepodliehajú zdaňovaniu. Možno argumentovať, že ich nezdaňovanie fakticky znamená dotáciu, pretože nulová daň sa neuplatňuje pre ostatné konkurenčné druhy dopravy. Definícia, na ktorej by sa však mali zhodnúť členské krajiny OECD, je vymedzená v Dohode o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach (Agreement on Subsidies and Countervailing Measures) podpísanej na záver Uruguajského kola medzinárodných obchodných rokovaní v rámci WTO/GATT (rámček 1). Raster Rámček 1 Definícia dotácie z Dohody o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach 1.1 Na účely tejto dohody za dotáciu možno považovať ak: (a)(1) existuje finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej inštitúcie na území členské štátu (ďalej len \"vlády\"), keď: (i) vláda poskytuje priamy transfer fondov (napr. grantov, pôžičiek), potenciálny priamy transfer fondov alebo záväzkov (napr. úverových garancií) (ii) príjmy vlády, ktoré sú bežne považované za splatné, nie sú vyzbierané (napr. fiškálne stimuly ako daňové úvery) (iii) vláda poskytuje tovary a služby iné, ako všeobecnú infraštruktúru alebo nakupuje tovary (iv) vláda uskutoční platby do podporného mechanizmu alebo poverí súkromnú inštitúciu vykonávať jednu alebo viac funkcií uvedených v bodoch (i) až (iii), ktoré by za normálnych okolností prináležali vláde a táto prax sa neodlišuje od praxe bežne uskutočňovanej vládou Alebo (a)(2) existuje akákoľvek forma podpory príjmov alebo cien v zmysle článku XVI GATT 1994 A (b) a takto je získaný benefit Na získanie celkového obrazu je dôležité stanovenie všetkých efektov dotácií. Aj keď je možné demonštrovať, že daná dotácia má negatívny dosah na životné prostredie v porovnaní s prípadom, keď táto dotácia neexistuje, môže mať takáto podpora aj sociálne ciele. Niektoré krajiny OECD využívajú, napríklad, rozličné zdaňovanie spotreby energie v domácnostiach s cieľom ochrany sociálne slabších domácností. Neexistencia dane alebo nižšia daň môžu byť v tomto prípade považované za dotáciu. Meranie výšky dotácií je tiež dôležité. Nie je až také dôležité, či je globálna výška dotácií 1 alebo 1,2 trilióna USD, ich relatívna výška si však zaslúži pozornosť. Faktom je, že globálna hodnota dotácií je 20-krát vyššia ako ročná oficiálna rozvojová pomoc. Okrem celkovej výšky je zaujímavé, aké dotácie sa poskytujú v rozvinutých a rozvojových krajinách a v ktorých sektoroch ekonomiky sú sústredené. Tabuľka 1 sumarizuje odhad van Beersa a de Moora z roku 2001. Tabuľka 1 Odhad svetových dotácií v rokoch 1994 - 1998 (mld. USD) OECD Mimo OECD Svet OECD ako % sveta Sektory prírodných zdrojov: Poľnohospodárstvo Voda Lesníctvo Rybárstvo Baníctvo 335 15 5 10 25 65 45 30 10 5 400 60 35 20 30 84 25 4 50 83 Sektor energetiky a priemyslu: Energetika Cestná doprava Výroba 80 200 55 160 25 zanedbateľné 240 225 55 33 89 100 Súčet 725 340 1065 68 Súčet ako % HDP 3.4 6.3 4.0 Prameň: van Beers a de Moor (2001) Akokoľvek sú tieto odhady približné, všeobecné závery sú jasné. Globálne dotácie pravdepodobne dosahujú hodnotu vyše 1 trilióna USD ročne. Približne dve tretiny z tohto celkového objemu dotácií sa rozdeľujú v krajinách OECD. Dotácie v rámci OECD sú koncentrované v sektore poľnohospodárstva, baníctva, dopravy a výroby. Čo sa týka ich pomeru k výške HDP, dotácie sú dvakrát také veľké v nečlenských krajinách OECD. V pomere ku globálnemu HDP dosahujú globálne dotácie 4 percentá. Za povšimnutie stojí tiež fakt, že poľnohospodárske dotácie v krajinách OECD tvoria viac ako 30 percent z celkových globálnych dotácií. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že úroveň podpory slovenských poľnohospodárov meraná porovnateľným ukazovateľom subvencií OECD dosahovala v rokoch 1999 - 2001 zhruba dve tretiny priemeru krajín OECD. Potenciálne environmentálne dosahy dotácií uvedených v tabuľke 1 sú značné. V prvom rade prítomnosť dotácií znamená, že ekonomická aktivita v daných sektoroch bude vyššia ako by to bolo bez ich existencie. Keďže degradácia životného prostredia je lineárnou funkciou rozsahu ekonomickej aktivity, dotácie vyprodukujú takú úroveň environmentálnej degradácie, ktorá je vyššia ako \"optimálna\" úroveň. Povaha a druh dotácií Väčšina autorov zvykne rozlišovať medzi podporou trhových cien, platbami na zníženie nákladov a platbami na explicitné environmentálne účely. Štátom garantované ceny (podpora cien), ktoré zabezpečujú úroveň cien nad svetovými cenami, podporujú nadprodukciu, a tým aj environmentálnu degradáciu. Takisto dôležitá je povaha garantovaných cien. Dotácie, ktoré závisia od objemu produkcie, sú spravidla škodlivejšie pre životné prostredie ako tie, ktoré sú nejakým spôsobom od produkcie oddelené, t. j. priame platby bez závislosti od objemu produkcie. Environmentálne škodlivé dotácie, napríklad v poľnohospodárstve, vznikajú preto, že maximálne zisky z dotácií sú zabezpečené maximalizáciou produkcie, čo, naopak, potom znamená prechod na intenzívne metódy produkcie a rozšírenie produkcie aj na okrajových a menej úrodných pôdach a v environmentálne cenných oblastiach (lesy, pondy, remízky). Vyplácanie takýchto priamych platieb je preto často podmienené určitými podmienkami, ako to bolo, napríklad, v prípade MacSharryho reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ z roku 1992 (zavedenie maximálnych výmer, dodržiavanie environmentálnych podmienok). Podobné dosahy ako podpora cien majú aj platby na zníženie nákladov. Dotácie môžu byť priamymi platbami za environmentálne služby. Či si tieto platby zaslúžia názov dotácie, je diskutabilné. Je tiež potrebné zastaviť sa pri geografických dosahoch dotácií. Aj keď je mnoho dotácií koncentrovaných lokálne, geografický dosah dotácií uvedených v tabuľke 2 je globálny. V roku 2002 Svetová banka odhadla, že protekcionistické politiky bohatých krajín stoja ročne chudobné krajiny 100 mld. USD. Nie vždy sa však chápe a uznáva, že táto obrovská strata príjmov (zhruba dvakrát vyššia ako ročná zahraničná pomoc rozvojovým krajinám krajinami OECD) má dosahy na životné prostredie. Chudoba ako taká je previazaná s degradáciou životného prostredia, pretože zlá ekonomická situácia vedie chudobných k využívaniu zdrojov, ktoré sú v prírode \"zadarmo\" a k doplneniu si svojich nedostatočných príjmov týmto spôsobom. Sú environmentálne škodlivé dotácie brzdou trvalo udržateľného rozvoja? Dotácie vplývajú na trvalo udržateľný rozvoj niekoľkými spôsobmi. Je užitočné sa stručne zastaviť pri teórii trvalo udržateľného rozvoja. Podľa prvej a najznámejšej definície z roku 1987 Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj pod vedením vtedajšej nórskej premiérky Brundlandtovej, je trvalo udržateľný rozvoj taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií na uspokojovanie ich potrieb. V ekonomickej literatúre nájdeme variácie tejto definície, kde trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovanie súčasných potrieb ľudstva počas určitého, časovo ohraničeného obdobia. Termín rozvoj je možné vysvetľovať subjektívne, však v zásade o ňom hovoríme v prípade, keď priemerné uspokojovanie ľudských potrieb rastie v čase. V ideálnom prípade uspokojovanie potrieb najchudobnejších rastie oveľa rýchlejšie ako najbohatších. Schopnosť zvyšovať životnú úroveň je určovaná množstvom a kvalitou kapitálových aktív dostupných v danom čase. Čo tieto aktíva zahŕňajú, bolo podrobne rozpracované v literatúre o trvalo udržateľnom rozvoji (pozri rámček 2). Prepojení medzi dotáciami a trvalo udržateľným rozvojom je mnoho a sú komplexné. Na určité zjednodušenie je možné poukázať na škodlivé dosahy dotácií, čo neznamená, že niektoré dotácie nemôžu byť prínosom. Existuje, napríklad, dobrý dôvod na dotovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov či na zabezpečenie zníženia nákladov na rozvoj niektorých nových technológií alebo zvýšenie konkurencieschopnosti tohto druhu výroby energie oproti konvenčným zdrojom. Rámček 2 - Niektoré definície kapitálu Kapitálové imanie (zásoby) možno rozdeliť na kapitál vytvorený ľudskou aktivitou a prírodný kapitál. Na ilustráciu je možné uviesť niektoré z menej zaužívaných definícií vybraných foriem kapitálu. Prírodný kapitál je definovaný ako prírodné zdroje (napr. ropa, zemný plyn, lesy) a zásoby tvoriace asimilačnú kapacitu životného prostredia (napr. rieky, oceány a atmosféra plnia úlohu médií, ktoré prijímajú odpady vytvorené ekonomickými aktivitami, a preto sa považujú za kapitálové zásoby vytvárajúce asimilačné služby). Ľudský kapitál sa definuje ako zásoba vedomostí a zručností stelesnených v ľudskej populácii. Sociálny kapitál býva rôzne definovaný - sú to však vlastne medziľudské vzťahy vrátane inštitucionálnych vzťahov, ktoré držia spoločnosť pohromade. Spoločnosť s väčšou mierou dôvery medzi jednotlivcami je spoločnosťou s väčším sociálnym kapitálom (spoločnosť presiaknutá korupciou, kde sa nedodržiavajú zákony, má menej sociálneho kapitálu). Produktivita všetkých uvedených foriem kapitálu (a ich schopnosť vytvárať a zlepšovať životnú úroveň) môže byť zvýšená prostredníctvom rozvoja technológií. Škodlivé dotácie, t. j. také, ktoré budú mať pravdepodobne nepriaznivý dosah na trvalo udržateľný rozvoj, vplývajú negatívne na jeden alebo viac druhov kapitálových zásob alebo brzdia technologický rozvoj, podporujú populačný rast alebo zhoršujú problém chudoby. Vytváranie medzinárodnej chudoby a dosahy na životné prostredie Iróniou dotácií je, že sa často zavádzali na ochranu zraniteľných skupín spoločnosti. V praxi však mnohé dotácie tieto skupiny spoločnosti poškodzujú. Ako príklad možno uviesť dotácie v bohatých krajinách, ktoré poškodzujú obyvateľstvo v rozvojových krajinách. Anderson (2000) simuloval dosahy odstránenia colných taríf a netarifných prekážok na export z rozvojových krajín. Aj keď je pravdou, že rozvojové krajiny sú vystavené obchodným bariéram zo strany ostatných rozvojových krajín, tento autor odhaduje, že obchodná ochrana bohatých krajín stojí ročne rozvojové krajiny 100 mld. USD. Environmentálne dopady tejto straty príjmu je pravdepodobne nemožné kvantitatívne odhadnúť, sú však značné. Konkrétnym príkladom dotácií, ktoré poškodzujú chudobné krajiny, je rybárstvo. Millazzo (1998) odhaduje výšku globálnych dotácií do rybárstva medzi 14 až 21 mld. USD ročne. Iba 5 percent týchto dotácií je určených na ochranu a tvorbu prírodných zdrojov, 95 percent priamo alebo nepriamo podporuje nadmerný výlov. Mnoho druhov týchto dotácií v bohatých krajinách ma negatívny dosah na zásoby rýb priamo v týchto krajinách, niektoré z nich okrem toho podporujú nadmerný rybolov v rozvojových krajinách prostredníctvom rybárskych flotíl bohatých krajín. EÚ má dohody s početnými rozvojovými krajinami o možnosti rybolovu v ich pobrežných vodách. Platby za toto právo sú podhodnotené a fakticky znemožňujú miestnym rybárom plne využiť výhody týchto zdrojov rýb. Tieto dotácie \"značne narušujú obchod a majú cenové dosahy, ktoré zvýhodňujú rybárov industrializovaných krajín a upierajú obchodné príležitosti exportérom rýb z rozvojových krajín\" (Millazzo, 1998). Vytváranie chudoby vnútri krajiny a dosahy na životné prostredie Existujú dôkazy, že dotácie môžu vážne narušovať distribúciu blahobytu vnútri krajiny a prispievať k chudobe. Mnoho dotácií je v rozvojových krajinách zavedených ako prostriedok na ochranu skupín obyvateľstva s nízkymi príjmami pred trhovými cenami, ktoré si tieto skupiny nemôžu dovoliť. Pri takomto dotovaní sa uprednostňuje regulácia cien, pretože priame dotácie pre domácnosti s nízkym príjmom sú pre nedostatok verejných zdrojov zvyčajne nerealizovateľné. Takáto cenová regulácia nerozlišuje medzi jednotlivými príjmovými skupinami obyvateľstva a skupiny so strednými a s vysokými príjmami tiež získavajú. Výsledná renta, ktorá pripadne lepšie situovaným skupinám obyvateľstva, slúži ako stimul na lobovanie, aby boli tieto dotácie zachované aj naďalej. Politické protesty proti uvoľňovaniu regulovaných cien často pochádzajú práve od týchto skupín, a nie od chudobných. Výsledkom je, že raz zavedené dotácie sa veľmi ťažko reformujú. Ilustratívnym príkladom v rozvojovom svete je cenotvorba vody. Dotácie na dodávku a využívanie vody dosahujú v rozvojových krajinách najmenej 45 mld. USD ročne. To sa približne rovná hodnote svetovej oficiálnej rozvojovej pomoci. Ceny vody v mestách sú podhodnotené v dôsledku rýchlo rastúcich nákladov na dodávku vody, ktoré sú spôsobené zvyšujúcim sa dopytom. Cenové politiky sú zvyčajne založené na historických nákladoch a oveľa menej na súčasných prevádzkových a kapitálových nákladoch. Z tohto dôvodu existujú v tejto oblasti rozsiahle dotácie. Podobne využívanie vody na zavlažovanie je v rozvojových krajinách extrémne neefektívne preto, že táto voda sa dodáva za mimoriadne nízke ceny a tiež preto, že má vysoké oportunitné náklady (hodnota vody na druhé najlepšie využitie). Logickým dôsledkom týchto nízkych cien sú nízke príjmy vodárenských spoločností, a tým narastajúci nedostatok zdrojov na investície do budovania novej infraštruktúry. Preto nemôžu byť obrobené značné plochy potenciálne úrodnej poľnohospodárskej pôdy, čo z dlhodobého hľadiska ohrozuje trvalo udržateľný rozvoj. Navyše, aj z okamžitého hľadiska dotácie zhoršujú problém chudoby. Napríklad dotácie na zavlažovanie zvyčajne zvýhodňujú väčších farmárov voči menším, ktorí často nemajú k zavlažovacej infraštruktúre prístup. V prípade dotácií pre pitnú vodu je to podobné, keď chudobná časť populácie často nemá priame zásobovanie pitnou vodou a je odkázaná na nákup balenej vody v maloobchode. Tieto ekonomické dosahy sú spojené aj s environmentálnou degradáciou. Napríklad nízke ceny podporujú nadmerné využitie závlah, čoho výsledkom sú podmáčané pôdy a ich salinizácia, a tým zníženie produkčného potenciálu pôd. Znehodnocovanie prírodného kapitálu Je všeobecne známe, že dotácie prispievajú k znehodnocovaniu prírodného kapitálu, jedného z pilierov trvalo udržateľného rozvoja. Okrem spomenutej salinizácie je to znečistenie ovzdušia a emisie plynov spôsobujúcich klimatické zmeny, ku ktorým prispieva dotovanie produkcie energie a motorových palív, odlesňovanie následkom dotácií na ťažbu dreva či nadmerný rybolov v dôsledku dotácií rybárskym flotilám. Aj keď sú všeobecné dosahy týchto dotácií na životné prostredie relatívne známe, ich kvantifikácia je oveľa komplikovanejšia (problémy s definíciou a meraním dotácií, problém modelovania dosahov dotácií, pre vysoký počet premenných stanovenie environmentálnej zmeny). Znehodnocovanie sociálneho kapitálu Sociálny kapitál sa týka medziľudských vzťahov a vzťahov medzi inštitúciami. Podľa ekonomickej teórie, čím je tento vzťah lepší, tým sa miera dôvery v spoločnosti zvyšuje. Dôsledkom toho sú nižšie transakčné náklady akejkoľvek ekonomickej výmeny, z čoho nakoniec vyplýva vyššia pravdepodobnosť udržateľného rozvoja. Existujú početné ukazovatele na meranie sociálneho kapitálu, napr. prostredníctvom merania jeho narušenia (miera kriminality, miera korupcie) alebo na politickej úrovni - kvalita verejnej správy. Dotácie sú spojené s výhodami pre určité skupiny (vo forme renty) a výhody stimulujú tieto skupiny na snahu maximalizovať ich podiel. Takéto konanie zahŕňa lobovanie a často vedie ku korupcii. Korupcia narušuje dôveru k inštitúciám: ľudia neveria svojim vládam, ministerstvám, verejnej správe. Úplatky sa stávajú \"hlavnou pracovnou metódou\" ako získať rentu a navyše chudobnejšie vrstvy majú obmedzenú kapacitu tieto úplatky platiť. Týmto spôsobom vzniká ekonomická neefektívnosť (vkladanie zdrojov do neproduktívnej aktivity) a zakladá sa sociálna nerovnosť (chudobní sú spravidla vylúčení z procesu, ktorý určuje, ako budú zdroje alokované). Dotácie sú iba jedným zo zdrojov renty. Existujú ďalšie, napríklad centralizované povolenia a licencie. Avšak dotácie v takom rozsahu jasne poukazujú na značný priestor na korupciu. Brzda využívania nových technológií Dotácie môžu stimulovať rozvoj technológií s pozitívnych dosahom na životné prostredie, ako je to pri dotáciách pre obnoviteľné zdroje energie. Mnohé dotácie však majú opačný efekt, lebo konzervujú využívanie určitých technológií a tým brzdia rozvoj nových čistejších technológií. Možno uvažovať o dvoch druhoch dosahov. Dotácie do energetiky sú environmentálne škodlivé, pretože stimulujú vyššie využívanie energie, ako by to bolo bez týchto dotácií. Vo všeobecnosti existuje značné plytvanie energiou a dotácie toto plytvanie podporujú. Druhý negatívny dosah dotácií je, že konzervujú využívanie existujúcich technológií. Dotácie sú často špecifikované podľa zdroja energie alebo technológie, napríklad dotácie pre uhoľný priemysel v Nemecku či vo Veľkej Británii. Tieto dotácie potom brzdia prechod na obnoviteľné, prípadne čistejšie zdroje energie. Okrem toho neexistuje žiadny stimul na vývoj nových technológií, ktoré by znižovali obsah látok znečisťujúcich životné prostredie. Meranie environmentálne škodlivých dotácií v OECD Problém stanovenia výšky dotácií a ich dosahov na životné prostredie je komplexný. Prepojení medzi dotáciami a trvalo udržateľným rozvojom (čo je nepomerne širší termín ako kvalita životného prostredia) je mnoho a sú komplikované. Je jasné, že negatívne vplyvy dotácií na životné prostredie nie je možné zovšeobecňovať. Je tu pozitívny environmentálny dosah dotovania energie z obnoviteľných zdrojov. Výsledky štúdií v oblasti dotovania hromadnej dopravy naznačujú, že zrušenie dotácií do tohto odvetvia by viedlo k rastu osobnej dopravy na cestách, značnej redukcii hromadnej dopravy a k zvýšeniu tlaku na životné prostredie. Organizácia pravidelne dáva informácie o dotáciách v sektoroch poľnohospodárstva (vrátane zavlažovania), rybárstva a produkcie uhlia. Naopak, OECD nemeria dotácie pre výrobný priemysel, energetiku, dopravu, vodu a lesníctvo. Navyše existujú medzery aj v zavedených radoch dát, čo sa týka rozsahu, transparentnosti, úrovne detailov a dostupnosti. V ideálnom prípade by meranie environmentálne škodlivých dotácií malo mať podobu posudzovania vplyvov na životné prostredie a ekonomického modelu všeobecnej rovnováhy (general equilibrium model). Účastníci workshopu sa zhodli na tom, že nie je možné čakať, pokiaľ bude tento model vyvinutý a okrem toho nie je pravdepodobné, že by na tento účel boli vyčlenené vyššie finančné zdroje. Prvým konkrétnym výstupom workshopu, okrem zmapovania súčasnej úrovne poznania a skúseností, bol návrh schémy na identifikáciu najvýznamnejších prípadov environmentálne škodlivých dotácií. Táto schéma pozostáva zo série otázok, ktorých odpoveďami by malo byť možné zoradiť dotácie podľa ich možného dosahu na životné prostredie. Schému účastníci zhodnotili ako praktický nástroj pre prioritizáciu dotácií s negatívnym dosahom pri zvažovaní ich eliminácie. Práca na vývoji transparentného rámca pre klasifikáciu dotácií má pokračovať aj rozpracovaním systému národných účtov. Niektoré sektorálne výbory OECD vo svojich špecifických oblastiach koncept schémy otestujú. Konečným cieľom by malo byť odporučenie členským krajinám, ako postupovať pri znížení alebo reforme environmentálne škodlivých dotácií vrátane vypracovania niekoľkých prípadových štúdií hodnotiacich dosah dotácií na životné prostredie. Dotácie sa vnímajú ako citlivý politický, ekonomicko-sociálny či obchodný problém krajín OECD i rozvojového sveta. Diskusia o tomto probléme sa rozšírila aj o environmentálnu dimenziu. OECD, vzhľadom na svoj multidisciplinárny charakter, môže prispieť k objektívnej analýze všetkých súvislostí. Avšak rozhodnutie reformovať dotácie musia nakoniec urobiť krajiny svetového spoločenstva. Najbohatšie a najrozvinutejšie z nich sú združené práve v OECD. Odhad svetových dotácií v rokoch 1994 - 1998 (mld. USD) OECD Mimo OECD Svet OECD ako % sveta Sektory prírodných zdrojov: Poľnohospodárstvo 335 65 400 84 Voda 15 45 60 25 Lesníctvo 5 30 35 4 Rybárstvo 10 10 20 50 Baníctvo 25 5 30 83 Sektor energetiky a priemyslu: Energetika 80 160 240 33 Cestná doprava 200 25 225 89 Výroba 55 zanedbateľné 55 100 Súčet 725 340 1 065 68 Súčet ako % HDP 3,4 6,3 4,0 Prameň: van Beers a de Moor (2001) Zdroj: HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích

Partneři

Asekol - zpětný odběr vysloužilého elektrozařízení
Ekolamp - zpětný odběr světelných zdrojů
ELEKTROWIN - kolektivní systém svetelné zdroje, elektronická zařízení
EKO-KOM - systém sběru a recyklace obalových odpadů
INISOFT - software pro odpady a životní prostředí
ELKOPLAST CZ, s.r.o. - česká rodinná výrobní společnost která působí především v oblasti odpadového hospodářství a hospodaření s vodou
NEVAJGLUJ a.s. - kolektivní systém pro plnění povinností pro tabákové výrobky s filtry a filtry uváděné na trh pro použití v kombinaci s tabákovými výrobky
E.ON Energy Globe oceňuje projekty a nápady, které pomáhají šetřit přírodu a energii
Ukliďme Česko - dobrovolnické úklidy
Kam s ním? - snadné a rychlé vyhledání míst ve vašem okolí, kde se můžete legálně zbavit nechtěných věcí a odpadů