Na odstavovanie jadrových zdrojov a nakladanie s odpadom chýbajú peniaze

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR upozorňuje, že v budúcnosti bude mať Slovensko vážne problémy s financovaním vyraďovania jadrových zariadení a peniaze budú chýbať aj na bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Pri súčasnom tempe tvorby zdrojov v osobitnom Štátnom fonde likvidácie jadrových energetických zariadení sa totiž prostriedky potrebné na zabezpečovanie týchto úloh minú už v roku 2039 a potom sa už vo fonde začnú tvoriť len deficity, ktoré do roku 2100 postupne vzrastú až na zhruba 88 miliárd Sk.

MH na to upozorňuje vládu SR v aktualizovanej prognóze finančného zvládnutia týchto úloh s tým, že prichádza s niekoľkými návrhmi na zvýšenie príjmov spomenutého fondu. Nakoľko najväčší objem zdrojov fond získava od Slovenských elektrárni vo forme 11-% odvodu z predaja elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, MH upozorňuje na možnosť dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Deficity fondu by sa potom výrazne znížili. Pri aktuálnej výkonnosti slovenských jadrových elektrární totiž predmetné odvody z tržieb SE pokrývajú budúce nutné výdavky fondu likvidácie iba do úrovne 39 %.

Svoj význam by podľa MH malo aj to, keby výrobca elektriny odvádzal do fondu spomenuté príspevky aj po odstavení jadrových zdrojov z prevádzky, prípadne by krajina predĺžila životnosť svojich jadrových blokov. Zatiaľ ale platí to, že bohunická V-1 sa v zmysle záväzku voči Európskej únii začne odstavovať v roku 2006, ukončenie činnosti V-2 je naplánované na rok 2024 a zastavenie prevádzky prvých dvoch blokov v Mochovciach je naplánované na roky 2038 a 2040.

Fondu by však mohla podľa MH pomôcť aj daňová výnimka, kedy by sa z úročenia jeho zdrojov nemuseli do štátneho rozpočtu odvádzať dane. Podľa novej daňovej legislatívy totiž musí fond zo získaných úrokov, ktoré mu pripisuje NBS, odvádzať štátu 19 % a doteraz to bolo 15 %.

Vyššie spomenutý fond začal svoju činnosť začiatkom leta roku 1995 a koncom vlaňajška bolo v ňom viac ako 10,9 miliardy Sk. Jeho hlavnými príjmami sú už uvedené príspevky SE, úroky od NBS a v menšej miere aj príspevky zo štátneho rozpočtu a pokuty, ktoré udeľuje Úrad jadrového dozoru.

Pre najbližších takmer 130 rokov sa počíta s tým, že Slovensko bude na odstavovanie elektrárni či bezpečné uskladnenie vyhoreného paliva potrebovať viac ako 145 miliárd Sk, ale pokiaľ tvorba zdrojov fondu likvidácie zostane na terajšom tempe, štát doň získa iba asi 56 miliárd Sk. Najväčší objem financií pritom pohltí výstavba a prevádzkovanie hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva. Začiatok jeho prevádzky sa predpokladá v roku 2037 a podľa súčasných prepočtov to má stáť viac ako 71 miliárd Sk.

Zdroj: Openiazoch.sk