Tam, kde umierajú lode...

 Šrot za milióny Na konci svojej životnej dráhy je každá loď predaná do šrotu, aby mohla byť hodnotná oceľ z nej znovu použitá. V závislosti od veľkosti a váhy je cena kovového šrotu až niekoľko miliónov dolárov. Ešte začiatkom 70. rokov bola činnosť zvaná “shipbraking” alebo rozoberanie lodí vysoko mechanizovaným procesom, ktorý sa uskutočňoval v lodeniciach vo Veľkej Británii, na Taiwane, v Mexiku, Španielsku a Brazílii. Vo vyspelých krajinách sa však zvýšili environmentálne štandardy a zdravotné a bezpečnostné požiadavky, a tak s a rozoberanie lodí presunulo do najchudobnejších ázijských krajín. Kvôli maximalizácii zisku dnes posielajú spoločnosti svoje lode “umrieť” do šrotovacích dokov v Indii, Číne, Pakistane, Bangladéši, Vietname a na Filipínach, kde sa zdravotné a bezpečnostné štandardy úplne ignorujú. Odhaduje sa, že rozoberaním lodí sa dnes živí najmenej 100 000 ľudí. Plávajúce skládky Všetky staré lode obsahujú toxické a rizikové látky, ako napríklad azbest a farby s obsahom olova, ťažkých kovov a PCB. Ak sa lode rozoberajú ručne, je pre robotníkov prakticky nemožné vyhnúť sa kontaktu s jedovatými látkami. Väčšina lodí, ktoré sa v súčasnosti rozoberajú, bol a postavená v 70. rokoch, teda ešte predtým, ako bolo používanie nebezpečných toxických látok zakázané. Vtedy sa bežne používali obrovské množstvá azbestu a farieb obsahujúcich toxické látky. V závislosti od ich veľkosti a funkcie tvorí hmotnosť nenaložených lodí spravidla niečo medzi 5000 a 40 000 tonami (priemer je 13 000 ton). Celých 95 % tejto váhy tvorí oceľ natretá približne 10 až 100 tonami farieb obsahujúcich olovo, kadmium, arzén, zinok, chróm a organické látky. Lode okrem toho obsahujú ďalšie nebezpečné odpady ako tesniace látky s PCB, až 7,5 tony rôznych typov azbestov a niekoľko tisíc litrov olejov a mazív. Tankery navyše obsahujú až 1000 kubických m etrov zvyškov ropy. Väčšina z týchto materiálov sa dnes hodnotí ako nebezpečný odpad a spadá pod Bazilejskú konvenciu.Jedy alebo chudobu?Desaťtisíce migrujúcich nádenníkov znášajú ťažkú fyzickú prácu a neustále nebezpečenstvo za mzdu jedného alebo dvoch dolárov denne. Ich mená nie sú nikde registrované, a preto je ťažké ich identifikovať. Pracujú väčšinou bez akéhokoľvek bezpečnostného vybavenia. Len v indickom Alangu doch ádza približne k 360 smrteľným úrazom ročne. Príčinou smrteľných úrazov sú väčšinou explózie, požiare, udusenie a úrazy spôsobené pádom oceľových plátov a konštrukcií lodí. Mŕtvoly pracovníkov sú spálené priamo na pra covisku, anonymne a ďaleko od ich rodín. Nádenníci nevedia nič o zákernom nebezpečenstve, ktoré číha v toxických splodinách a v azbestovom prachu, ktorému sú vystavení nielen v práci, ale dokonca aj v chudobných príbytko ch postavených neďaleko dokov. Záhadné ochorenia, ktoré sa tu v poslednej dobe objavujú, sú vnímané ako vec osudu.Súčasná prax posielania lodí na rozoberanie do krajín tretieho sveta však nie je iba nemorálna, ale aj nelegálna. Bazilejská konvencia prijatá OSN zakazuje export nebezpečného odpadu vrátane kontaminovaného šrotu z krajín OECD do nečlenských krajín. Tento zákaz vstúpil do platnosti 1. januára 1998 a platí aj pre vš etkých 15 krajín Európskej únie. Cintorín lodí v AlanguCelá polovica všetkých lodí brázdiacich svetové oceány končí svoju pozemskú púť v indickom Alangu. Každý deň pripláva na alangské pláže jedna vyslúžilá loď určená na rozobratie. Touto prácou sa tu živí 40 000 tých najchudobnejších nádenníkov, ktorí si takto zarobia jeden až dva doláre denne. Najprv sa čaká na veľký príliv, ktorý umožní loď doslova vytlačiť až na pláž. Kedysi pyšný koráb potom obsypú tisícky mužov a žien, ktorí nemajú k dispozícii nič viac, ako len holé ruky, kladivá či píly. Oblečení v chatrných handrách a teniskách sa púšťajú do tej najhoršej práce. Len málokto z nich má helmu alebo pracovné r ukavice. V roku 1998 poslala organizácia Greenpeace svojich ľudí, aby toto najväčšie svetové šrotovisko lodí preskúmali. Experti priniesli svedectvo o otrasných pracovných podmienkach a rozsiahlej kontaminácii životného prostredia. Muži i ženy odstraňujú azbest holými rukami, nebezpečné toxické materiály sa potápajú do mora neďaleko poľnohospodárskych oblastí. Robotníci rozrezávajú lode na malé kúsky autogénom a inhalujú pritom jedovaté výpary. Než sa dostanú k trupu lode, treba prepáliť až centimeter hrubú vrstvu náteru, ktorý obsahuje olovo, kadmium, arzén a veľmi nebezpečný tributylcín (TBT). Niet divu, že veľa robotníkov umiera na otravu, poškodenie pľúc a rakovinu. Laboratórne analýzy vzoriek morskej vody, sedimentov a pôdy preukázali nebezpečne vysoké znečistenie. Zvyšky ropy a olejov z lodí otravujú okolité more. Kusy lodných zariadení, ktoré obsahujú extrémne nebezpečný azbest, sa predávajú ako vhodný stavebný materiál na miestnom trhu. Výbuchy, ku ktorým dochádza následkom styku acetylénových horákov s horľavými materiálmi, sú na dennom poriadku. Rovnako aj ťažké úrazy spôsobené padajúcimi plátmi ocele odrezávanými z lodného trupu. Nikto nevie, koľko úbožiakov tu príde o život. Odhady hovoria až o jednom smrteľnom úraze denne a mŕtvoly sa anonymne pália priamo n a pracovisku…Čo obsahujú lode • oceľ (až 95 percent)• farby obsahujúce olovo, kadmium, arzén, zinok, chróm a chlórorganické látky (10 až 100 ton)• tesniace látky obsahujúce PCB• rôzne typy azbestov (až 7,5 tony)• oleje a mazivá (niekoľko tisíc litrov)• zvyšky paliva (tankery obsahujú až tisíc kubických metrov ropy)Čo môže spôsobiť neopatrné rozoberanie lodíAzbestový prach vytvára drobné pora-nenia a jazvičky v pľúcnom tkanive, ktoré majú na svedomí pretrvávajúce dýchacie problémy známe ako azbestóza a môžu vyústiť až do rakoviny pľúc. Olovo, ktoré sa hromadí v krvi a v kostiach po inhalácii a požití, môže zapríčiniť anémiu a poškodzuje nervový systém a obličky. Arzénom môže vyvolať rakovinu pľúc, kože, žalúdku, obličiek, pečene a močového mechúra.Chróm obsiahnutý v niektorých chemikáliach môže zapríčiniť ekzémy a dýchacie problémy vrátane rakoviny pľúc. ZDROJ: Greenpeace informator