Je ľudstvo na ceste k ekologickej katastrofe?

Ak radikálne nezmeníme prístup k urbanistike, spotrebným vzorcom, získavaniu potravy a energetickému hospodárstvu, ľudstvo pravdepodobne smeruje ku kolapsu. K tomuto záveru došli účastníci diskusie o „ekologickej stope“ EÚ, ktorá sa konala v rámci Zeleného týždňa.

"Ekologická stopa" je nástrojom hodnotenia manažmentu zdrojov, vypracovaným americkým profesorom Williamom Reesom a Švajčiarom Mathisom Wackernagelom v 90. rokoch. Meria ekologický tlak, ktorý vyvolávajú ľudia ničením zdrojov a biodiverzity svojimi ekonomickými aktivitami a spotrebou. Je preto dobrým nástrojom merania udržateľnosti krajiny či regiónu, alebo aj celého sveta.
V súčasnosti je ekologická stopa planéty o 23% väčšia, než čo dokáže regenerovať globálny ekosystém. Stopa sa vyjadruje v hektároch na obyvateľa. K dispozícii máme 1,8 hektára na osobu.
Národné stopy poskytujú pohľad na otázku (ne)rovnosti pri využívaní zdrojov. Dnešná ekologická stopa Severnej Ameriky je 9,4 globálneho hektára na osobu, v EÚ-25 a Švajčiarsku je to priemerne 4,7. Vo vzťahu Európy a globálneho ekosystému to znamená, že Európania využívajú na dosiahnutie svojho životného štýlu "dve Európy".
V roku 2005 spolupracovala Európska environmentálna agentúra s autormi merania ekologickej stopy a ich globálnou sieťou Global Footprint Network na vývoji Edície 2005 národných ekologických stôp a Účtoch biokapacity.

Otázky
Počas Zeleného týždňa EÚ o biodiverzite sa na použitie merania ekologickou stopou a zistenia Miléniového hodnotenia ekosystémov OSN pozreli 30. mája štyria významní panelisti.

Georgina Mace, vedecká riaditeľka Londýnskeho inštitútu zoológie, predstavila hlavné výsledky Miléniového hodnotenia. "Nivočíme náš prírodný kapitál, predávame rodinné striebro", povedala G. Mace. Vyjadrila tiež vážne pochybnosti ohľadom ambície EÚ zastaviť do roku 2010 ďalšie znižovanie biodiverzity. "Prírodným systémom bude trvať obnova desaťročia. Dúfajme, že do roku 2010 budeme schopní rozhodnúť aspoň o potrebných politikách." Jej pesimizmus kontrastoval s predchádzajúcim vyhlásením komisára Stavrosa Dimasa počas tlačovej konferencie. Vyjadril pevné presvedčenie, že Európa bude schopná splniť svoje sľuby udržania biodiverzity.

Mathis Wackernagel, jeden zo zakladateľov merania ekologickej stopy, predstavil výskum Global Footprint Network. "Ekologicky sme prestrelili", povedal Wackernagel. V priemere má každý človek na zemi stopu 2,2 globálneho hektára, k dispozícii máme len 1,8 na osobu. Európa potrebuje na to, aby sa dokázala sama podporovať, 2,5 Európy. Ak budeme pokračovať rovnakým spôsobom, v roku 2050 bude svet na prežitie potrebovať dve planéty." Podľa Wackernagela je potrebné realisticky zhodnotiť dostupné a použiteľné ekologické zdroje a začať prispôsobovať naše megamestá ekologickej udržateľnosti.

Fred Langeweg z holandskej Agentúry hodnotenia životného prostredia, kreslil podobne pesimistický obraz: "Je nepravdepodobné, že cieľ EÚ pre rok 2010 bude splnený." Podľa neho je riešením odpojenie ekonomického rozvoja a straty biodiverzity.

Christopher Flavin, prezident Worldwatch, hovoril o možnom "scenári hororového filmu". Pozornosť upriamil na ekonomický rast Číny a Indie. Ich celková populácia je 2,5 miliardy, pričom EÚ a USA majú spolu len 700 miliónov obyvateľov. Je nerealistické si myslieť, že Čína a India môžu vo svojej ekonomickej aktivite a životnom štýle nasledovať západné štandardy. "Čísla jednoducho nemožno pridať", vyhlásil Flavin. Odporúčal radikálne nový prístup k spôsobu urbanizácie, západným vzorcom spotreby, výrobe potravy, či energetickej ekonómii. "Potrebujeme decentralizovaný a optimálny systém efektívnej energie, založený na obnoviteľných zdrojoch." Možné oživenie využívania jadrovej energie odmietol ako zlé riešenie.

Pozície
V diskusii s auditóriom sa objavili otázky o schopnosti svetového politického systému riešiť tento typ krízy. Georgina Mace vyslovila obavy že národné vlády nebudú schopné riešiť problémy takéhoto rozsahu. Flavin však ukázal aj optimizmus: "Musíme ukázať alternatívu, systém lepšieho sveta." Odmietol čierne scenáre. Poukázal na nové iniciatívy investičných fondov v USA. Ktoré objavujú nové podnikateľské príležitosti "disruptívnej zmeny".
Všetci panelisti sa zhodli že "potrebujeme odlišný spôsob rastu". Nasledovali tak líniu humanistického odkazu Václava Havla, ktorý zaznel na prvom stretnutí v rámci Zeleného týždňa. Havel žiadal viac pokory vo vzťahu k prírode a potrebu spochybňovať súčasnú obsesiu ekonomickým rastom.