Bursík: Klaus žije na inej planéte

Vicepremiér českej vlády, minister životného prostredia a predseda´ zelených MARTIN BURSÍK nesúhlasí s názorom, že politika nie je skauting a že je z princípu svinstvo. Je naopak hrdý na to, že sám skautský oddiel viedol.

Ste asi jediná úspešná zelená strana v postkomunistických krajinách, ktorá sa samostatne dostala do parlamentu a dokonca do vlády. Čo musia zelení urobiť, aby uspeli?

„Úspech prišiel vďaka niekoľkým strategickým rozhodnutiam. Najdôležitejšie bolo odmietnuť ideologické pravo-ľavé delenie politiky. Ak ho akceptujete, rezignujete na vytvorenie vlastného priestoru pre vlastnú zelenú politiku. Stačí, ak vás od iných strán odlišujú vaše témy, ako je ochrana životného prostredia, kvality života, udržateľný rozvoj, ochrana ľudských práv, menšín a boj proti diskriminácii. Musíte sa však vymaniť zo situácie, keď sa vás ako nových každý snaží zaradiť na ľavicu či pravicu. Ak to prijmete, stávate sa okamžite trpaslíkom vedľa Goliáša. Niekto, kto je tam do počtu a pomáha vytvoriť hrádzu proti ľavici alebo proti pravici. Druhé kľúčové rozhodnutie bolo kandidovať vo voľbách sami. To je dôležité pre čitateľnosť. Treťou súčasťou receptu je menej ideológie, byť maximálne vecný a nenechať sa zaťahovať do emocio­nálnych politických stretov. A dôležitá je ešte jedna vec. Spoločnosť, ktorá nemá skúsenosti so Stranou zelených, si do vašej strany premieta skúsenosti s ekologickými iniciatívami a často nedokáže rozlišovať medzi politickou stranou, radikálnym občianskym združením či univerzitným profesorom. Keď sme odštartovali volebnú kampaň, ukázalo sa, že sme schopní okrem ekologických otázok odpovedať aj na otázky týkajúce sa daní či penzijnej reformy.“

Nezapadáte do radu predchádzajúcich zelených lídrov, výrazných, alternatívnych a konfliktných osobností. Máte skúsenosti z vysokej politiky, ste majetný, podnikateľ. Akú rolu v úspechu zohralo, že ste osobne prijateľnejší pre široké vrstvy voličov?

„Stranu som preberal v čase, keď bola rozštiepená na mnohých frontoch, jednak generačne, potom na tmavozele­ných a svetlozelených a väčšinu času venovala sama sebe. Nebola schopná formulovať nejakú predstavu o smerovaní krajiny, ponúknuť ju verejnosti a získať mandát na realizáciu tejto predstavy. Sprevádzala to zmes radikalizmu typu nevstúpime do žiadnej vlády, ktorá okamžite nezastaví jadrovú elektráreň Temelín. A nedostatok sebadôvery, vďaka ktorej lídri neustále sledovali, k akej väčšej sile by sa mohli prilepiť, byť tak­zvane jej prirodzeným partnerom.

Bol podmienkou úspechu pragmatickejší prístup k ekológii?

„Jeden bývalý veľvyslanec mi pred zmenou vedenia zelených napísal: ja by som vás volil, bojím sa však, že ak by ste vyhrali, druhý deň by ste mi zakázali jazdiť autom. Mojím hobby je pätnásť rokov environmentálna ekonomika a využitie ekonomiky na ekologickúmodernizáciu. Tento trend sa stále viac v ochrane prírody presadzuje. V osemdesiatych rokoch sa na ochranu životného prostredia používali hlavne administratívne nástroje, príkazy a zákazy. To teraz nahradzuje využívanie ekonomických nástrojov: snaha viesť podnikanie k efektivite a šetrnému zaobchádzaniu s energiou a prírodnými zdrojmi.

Snažili ste sa spoluprácovať s podnikateľmi?

„Je mi blízky model, ktorý hľadá balans medzi ekonomickým rozvojom a ochranou životného prostredia. Pre náš úspech bola veľmi významná ekonomická časť volebného programu zelených. Prekvapením bolo, že to bola prvá kapitola programu. Chceli sme symbolicky ukázať, že nie sme strana, ktorá má brániť rozvoj a podnikanie a snaží sa z gruntu zmeniť vzorce správania ľudí.“

Poviete konkrétny príklad, ako sa podnikateľom vyplatí ekologickejšie podnikanie?

„Najmarkantnejší výsledok priniesol zákon na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vďaka nemu vám dnes bankár povie, že je výhodnejšie a menej rizikové investovať do obnoviteľných zdrojov ako do klasických elektrární. Zákon totiž garantuje výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prednostné pripojenie do siete a odber celej jeho produkcie za pevnú cenu, ktorú určí regulačný úrad, a ktorú pozná spolu s valorizáciou 15 rokov dopredu.

To je stále štátny zásah a regulácia. Môže ekologické podnikanie obstáť na voľnom trhu aj bez pomoci štátu?

„Energia z obnoviteľných zdrojov nie je konkurencieschopná s energiou z konvenčných zdrojov v dôsledku toho, že je konvenčná energia skryto dotovaná. V jej cene nie sú započítané škody na klíme, na zdraví či degradácia pôdy. To je zlyhanie trhu, ktorý tieto škody nedokáže do ceny premietnuť. Kilowatthodina elektriny z uhoľnej elektrárne stojí asi korunu. Ak by ste však do jej ceny započítali aj škody, ktoré pri jej výrobe vznikajú, stála by už 2,12 koruny. Pri obnoviteľných zdrojoch sú tieto škody prakticky nulové.

Je tiež zrejmé, že cena energie z klasických zdrojov ako uhlie a ropa bude časom stúpať. Cena energie z obnoviteľných zdrojov zase bude vďaka technologickému vývoju, zlepšujúcej sa efektivite jej získavania a tým, že bude stále rozšírenejšia, iba klesať. A dovtedy, než sa tie krivky pretnú, treba získavaniu energie z obnoviteľných zdrojov pomáhať, pretože je oproti konvenčnej konkurenčne znevýhodnená.“

Veľa odborníkov hovorí, že obnoviteľné zdroje vždy poskytnú iba časť energie, ktorú ľudstvo potrebuje, a že to dlhodobo nepôjde bez jadrovej energie, ktorú vy odmietate.

„Ak hovoria vždy, nie je to pravda. Časom tie neobnoviteľné jednoducho skončia. Čo sa týka postoja k jadrovej energii, ten u nás nie je náboženstvom. Odmietame jadrovú energetiku, akú dnes poznáme. Na jej konci je vždy vyhorené palivo, s ktorým nevieme, čo robiť. Druhý problém je sprievodné riziko. Pravdepodobnosť havárie z technických dôvodov sa môže blížiť prakticky nule, nikdy však nevylúčite ľudský faktor. Je tam aj riziko krádeže paliva, či teroristického útoku.“

V politike zelených sa presadil pragmatický prístup, v strane však proti nemu existuje silná opozícia. Príkladom je otázka amerického radaru v Čechách. Váš posledný zjazd ho oficiálne neodmietol, od delegátov však zaznievali aj slová o americkom imperializme.

„Ja považujem stav, v ktorom zelení teraz sú, za akýsi zázrak. V priebehu roka a pol sa zo strany, ktorá sa zaoberala iba sama sebou, stali stranou, ktorá nesie reálnu zodpovednosť a je súčasťou vlády. Debata o radare bola testom, nakoľko si väčšina delegátov tú zodpovednosť aj v pre nás takej citlivej téme uvedomí, alebo nakoľko sa budú riadiť emóciami. A tá debata dopadla dobre. Myslím, že sme v súčasnosti vnútorne konsolidovanejší než veľké strany ODS alebo ČSSD.“

Ako ste prišli na to, že budete na ministra zahraničia delegovať Karla Schwarzenberga. To vraj v strane tiež veľa ľudí popudilo.

„To nie je pravda. Prevažujúci názor je, že oslovenie Karla Schwarzenberga bol dobrý politický krok, prínosný pre zelených, aj pre vládu. Jeho skúsenosti a renomé sú tak nespochybniteľné, že vlastne tiež ukazujú, v akej pozícii strana je. Znamená to, že sa dostávate z geta, máte určitú značku, ktorá má svoju hodnotu. Dohoda so Schwarzenbergom vznikla z mojich opakovaných rozhovorov s ním. Vedel som aj o jeho kontak­toch s rakúskymi Zelenými, on je koniec koncov sám lesníkom. Bolo jasné, že v strane lepší kandidát na tento post nie je. Bolo tiež jasné, že v spoločnej vláde s ODS bude otázka európskej politiky veľmi citlivá a že, ak ju chceme spoluformulovať, musíme mať rezort zahraničia.“

Neprejavil sa tu vplyv exprezidenta Havla? Schwarzenberg bol jeho blízkym spolupracovníkom a vás často označujú za Havlove deti. Ste tá nová silu oproti dvom veľkým stranám, o ktorú sa exprezident dlho usiluje?

„Nie je za tým žiadny Havlov vplyv, vôbec sme o tom nehovorili. Máme korektné vzťahy, keď sa však odohrával spor o budúcnosť zelených, on skôr nadržiaval tej druhej strane. Komunikujeme iba príležitostne a Havel nijako politiku zelených neovplyvňuje.“

Napäté vzťahy máte s prezidentom Václavom Klausom. Ako jediná strana ste vyhlásili, že ho určite nepodporíte pri ďalšej voľbe prezidenta. Zmeníte postoj, ak Klaus vymení žiarovky na hrade za úsporné, ako ste mu odporučili? Alebo vyhlási, že hrá radšej tenis na zelenom trávniku než na antuke?

„Pred tým by som pána prezidenta varoval, golfový a tenisový trávnik, to sú samé pesticídy. Klaus žije na inej planéte než my a nevidí veci, ktoré my vidíme. To je taký podstatný rozpor, že Klausa voliť nemôžeme. Zastáva extrémne názory na Európsku úniu, klimatické zmeny, je vlastne medzi štátnikmi unikátom. Je to do určitej miery aj generačná záležitosť. Klaus je taký prepojený s transformačným obdobím, jeho kladmi aj zápormi, že my potrebujeme politika schopného pozerať sa dopredu. Potrebujeme politika, ktorý dokáže vystupovať za republiku tak, aby sme si v spoločnej Európe vytvorili vlastný priestor. Po revolúcii sme mali napriek tomu, že sme málo významná krajina, dlho mimoriadnu autoritu. Aj vďaka tomu, že sme boli schopní zastávať sa obetí porušovania ľudských práv všade na svete. To bolo jednoznačne personifikované s Havlom. Túto autoritu sme zmenou prezidenta stratili. Stali sme sa pragmatikmi, zvíťazilo obchodné rokovanie s Čínou a zmienenie ľudských práv iba mimochodom, aby občiansky sektor nekričal. V tom by svoju úlohu mohol zohrať Schwarzenberg. Má tu kapacitu získať opäť autoritu pre Česko vo svete.“

Sledovali ste cesty nášho premiéra Fica do Číny či Líbye.

„Príšerné. Je to hrozné.“

Idol ekológov Al Gore má dnes problém. Zistili, že doma plytvá energiou a nedodržiava zásady, ktoré hlása. Nemôže sa to stať aj vám?

„Určite nie. Skúšal to nejaký bulvárny denník, ktorý ma obvinil, že netriedim odpad. To sa ma vnútorne veľmi dotklo. Nie je to pravda. Musel som však odpovedať na desiatky e-mailov ľudí, ktorí mi písali, že nám držia palce, ale ak je to pravda, je to pre nich obrovské sklamanie.“