Čtvrtek, 28. března 2024

Veľkomesto je ekologicky výhodnejšie

Veľkomesto je ekologicky výhodnejšie

V rozvinutých krajinách žilo v roku 2000 v mestách vyše sedemdesiat percent obyvateľov, no v rozvojových krajinách iba štyridsať percent. Keďže prevažná časť ľudstva žije v rozvojových regiónoch, na mestskú väčšinu to nestačilo. Podľa OSN sme prah prekročili v roku 2003.

Potreba stabilizácie

Prakticky všetok populačný prírastok ľudstva do roku 2030 prijmú mestá. Dnes zaberajú iba tri percentá ornej pôdy na Zemi. Mestské obyvateľstvo rozvojových krajín sa počas budúcich 25 rokov viac ako zdvojnásobí, čo strojnásobí plochu tamojších miest. V rozvinutých krajinách sa zväčšia o dvadsať percent.

Populačnej explózie sa však netreba obávať. Počet ľudí sa stabilizuje na deviatich až jedenástich miliardách. Zmení sa však geografické a vekové rozloženie obyvateľstva. Hlavný problém nie je počet ľudí, ale to, že im treba zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň. Dosiahnuť to bez prekročenia environmentálnych limitov Zeme znamená väčšiu výzvu ako populačný rast. Jedným z kľúčov je optimálna forma urbanizácie.

Environmentálne dobré mestá

Ako vlastne fungujú mestá? Považujú sa za environmentálne zlo. Lenže ak ľudí pribúda – a to je pri skvalitňovaní potravín, medicíny a sociálnej starostlivosti zákonité, bude lepšie, ak sa sústredia v mestách. Sústredenie vyše polovice ľudstva na niekoľkých percentách plochy súše možno považovať skôr za úspech! Nielen sociálny a ekonomický, keďže mestá optimálnejšie zabezpečujú vzdelávacie a zdravotnícke služby a plne využívajú úspornosť veľkoprodukcie a veľkopredaja, ale aj environmentálny.

Áno, mestá ako „tepelné ostrovy“ ovplyvňujú lokálnu klímu. Produkujú odpady, znečistenie a skleníkové plyny. Menia správanie ľudí, od spotrebného po šírenie pohlavných chorôb a rast kriminality. Lokalizované problémy však pri motivácii a poznaní príčin možno riešiť účinnejšie. Nerobme si ilúzie: s blahobytom sa mestské „zlá“ prenášajú na vidiek. Tam však žije menšina ľudí. A vyostrovanie problémov v mestách a výskum pomôžu nájsť trvalo udržateľné riešenia.

Metabolické stroje

Hlavné výhody miest – pribúdanie ekonomických príležitostí a inovácií – akoby na celom svete záviseli predovšetkým od počtu obyvateľov. Menej rozhoduje krajina, kultúrny okruh či doba, v ktorej sa mesto rozvíja. Skúmanie závislosti funkcií od veľkosti objektu patrí k základom vedy. Osvedčilo sa i v biológii. Organizmy sú ako metabolické stroje. Majú spotrebu energie, rýchlosti rastu, veľkosti tela a špecifické správania vo špecifických fázach.

Mnohé možno preniesť na sociálne systémy. Napríklad mestá spotrebúvajú energiu a suroviny, produkujú tovary, informácie a odpad. Hovorí sa o „mestskom metabolizme“, pripodobňujú sa k „živým systémom“ či „organizmom“. Život je mimoriadne rozmanitý a zložitý, ale súčasne aj jednoduchý a univerzálny. Takmer všetky fyziologické znaky biologického organizmu sa menia s hmotnosťou tela. Platí pritom, že väčšie organizmy spotrebúvajú na jednotku hmotnosti menej energie. Vyplýva to z geometrie a dynamiky cievnych systémov, ktoré integrujú prvky organizmu (bunky). Základné biočasy, ako sú dĺžka života, generácie či dospievania s hmotnosťou tela, rastú. Život sa s hmotnosťou organizmu spomaľuje. Slon je „nafúknutá“ gorila a tá „nafúknutá“ myš. Všetko sú to veľkostné varianty idealizovaného cicavca. Platí to aj pre idealizované mesto?

Trojaký život miest

Bettencourtov tím zhromaždil údaje o mestách v USA, EÚ a Číne. Týkali sa materiálnej infraštruktúry – počtu čerpacích staníc, predaja pohonných látok, dĺžky elektroinštalácií a plochy ciest.

Ďalšími kritériami boli potreby jednotlivcov – bývanie, celková zamestnanosť, spotreba elektriny a vody. Napokon výskumníci zahrnuli aj vzory sociálnej aktivity: zamestnanosť v odboroch s vysokou tvorivosťou, počet výskumných a vývojových ústavov, ich zamestnancov, celkové mzdy, bankové vklady, HDP, spotreba elektriny, počet prípadov AIDS a zločinov.

L. Bettencourt meral veľkosť miest počtom obyvateľov. Veľké mestá sú naozaj „nafúknuté“ verzie malých. Vo veľkých mestách sa skutočne žije rýchlejšie. Ba aj chodci tam kráčajú rýchlejšie. Súhrn potrieb jednotlivca je priamo úmerný počtu obyvateľov. A v sociálnej aktivite platí: čím väčšie je mesto, a teda vyšší počet i kvalita príležitostí, tým viac stúpa produkcia na jedného človeka, želateľná i neželateľná.

Mestá sa sociálnou unikátnosťou vymykajú biológii. Úsporné vo veľkom sú iba infraštruktúrou. Rastú vďaka hromadeniu poznatkov.

Skracujúce sa inovačné cykly

Čo teda poháňa urbanizáciu? Úspornosť vo veľkom alebo sociálne interakcie vedúce k inovácii a výslednej tvorbe bohatstva? Ako oboje vplýva na rast miest?

Keby mestá fungovali na základe úspornosti vo veľkom, ich rast by sa po čase zastavil ako pri biologických organizmoch. Na základe inovácie a výslednej tvorby bohatstva však môžu rásť de facto neobmedzene. Pravda, odporuje to praktickým a reálnym možnostiam a nie je to trvalo udržateľné.

Obísť sa to dá len kvalitatívnymi zmenami – inováciami. Mestá musia produkovať čoraz viac poznatkov a výsledného bohatstva. Rastú v cykloch, vždy s novými parametrami a počiatočnými podmienkami.

S pribúdaním obyvateľov sa však cykly skracujú. Aby celkový rast pokračoval, inovácie musia prichádzať rýchlejšie. Preto sa život vo veľkých mestách stále zrýchľuje. Vysvetľuje to pozorovaný rast obyvateľstva miest, vlny technologickej zmeny i rast svetového obyvateľstva. Typický cyklus pre veľké mesto trvá niekoľko desaťročí, je výrazne kratší ako dĺžka ľudského života. Biologický inovačný cyklus jedinca (prírodný výber/evolúcia) je, naopak, oveľa dlhší ako jeho život.

Pri mestách teda biologická metafora neplatí. Sú to „neprirodzené organizmy“, tak ako my sme „neprirodzené zvieratá“ (slovami francúzskeho spisovateľa Vercorsa). Zdá sa, že to platí tiež pre iné sociálne organizácie, napríklad firmy. Trvalý rast vyžaduje zrýchľujúce sa cykly inovácií.

Zdroj: http://reality.etrend.sk

Sdílet článek na sociálních sítích

Partneři

Asekol - zpětný odběr vysloužilého elektrozařízení
Ekolamp - zpětný odběr světelných zdrojů
ELEKTROWIN - kolektivní systém svetelné zdroje, elektronická zařízení
EKO-KOM - systém sběru a recyklace obalových odpadů
INISOFT - software pro odpady a životní prostředí
ELKOPLAST CZ, s.r.o. - česká rodinná výrobní společnost která působí především v oblasti odpadového hospodářství a hospodaření s vodou
NEVAJGLUJ a.s. - kolektivní systém pro plnění povinností pro tabákové výrobky s filtry a filtry uváděné na trh pro použití v kombinaci s tabákovými výrobky
E.ON Energy Globe oceňuje projekty a nápady, které pomáhají šetřit přírodu a energii
Ukliďme Česko - dobrovolnické úklidy
Kam s ním? - snadné a rychlé vyhledání míst ve vašem okolí, kde se můžete legálně zbavit nechtěných věcí a odpadů