Celoslovenský "Týždeň kompostovacích aktivít"

S cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o prínose a spôsoboch triedenia a kompostovania bioodpadov, pomôcť ich rozvoju, usporiada Spoločnosť priateľov Zeme celoslovenský "Týždeň kompostovacích aktivít". Začína 12.6. a potrvá do 18.6. 2000. Kampaň Spoločnosti priateľov Zeme pre rozšírenie triedenia a kompostovania bioodpadov však potrvá ďalej. Do "Týždňa kompostovacích aktivít" sa zapája 20 organizácií a skupín prevažne ekologického zamerania v 16 mestách a obciach SR. Súčasťou akcií budú informačné stánky v centrách miest, realizácia osvetových aktivít napr. prednášky, medializácia, výlep plagátov, nástenky, ale aj praktické budovanie kompostovísk, oslovovanie obecných a mestských úradov. Celoslovenský týždeň kompostovacích aktivít je súčasťou dlhodobej "Kompostovacej kampane", v rámci ktorej priatzelia Zeme bezplatne poskytujú informačno - vzdelávacie materiály pre občanov a obce, poradenstvo, pre záujemcov z Košíc a okolia bezplatne drvia hrubé časti bioodpadu, budujú kompostoviská. Triedenie a kompostovanie bioodpadov má veľký prínos pre životné prostredie a peňaženku občanov a obcí. Ak bioodpad nevytriedime a vyhodíme ho do zmiešaného smetia, putuje väčšinou na skládky odpadov. Pri zmiešaní s tisícami rôznych chemikálií na skládkach prispieva k vzniku nebezpečného skládkového plynu a nepredvídateľných chemických reakcií, ktoré budú hrozbou na desiatky rokov (na skládkach je veľmi spomalený rozkladný proces). Ak putuje do spaľovní, môže svojou vlhkosťou znižovať teploty horenia, čím zvyšuje množstvo produkovaných škodlivých emisií. Prítomná soľ v bioodpade (pre prítomnosť chlóru) prispieva k vzniku vysoko toxických dioxínov, poškodzujúcich hormonálny a imunitný systém. Zároveň musíme platiť rastúce poplatky za odvoz a likvidáciu odpadov, pričom bioodpad tvorí z našich komunálnnych odpadov 30 - 45% podiel. Tak robíme paradoxne z potenciálnej výhody - hnojiva - škodlivý prvok. Jeho vytriedením a kompostovaním premeníme bioodpad neškodným, prírodným spôsobom na humusné hnojivo. Naviac ušetríme 30 - 45% našich peňazí na poplatkoch za odvoz a likvidáciu odpadov. Ak je dnes priemerná cena za 1 tonu komunálneho odpadu cca 700 Sk a k tomu ešte pripočítame náklady za dopravu, priemerná domácnosť v SR zaplatí ročne za "odpady" cca vyše 1000 Sk. Ak si z tejto sumy vieme bezplatne zhodnotiť sami tretinu či takmer polovicu, môžeme ušetriť niekoľko stoviek korún ročne. Druhý krát nám kompostovanie ušetrí peniaze, keď sa premení na hnojivo, čím je potreba nákupu hnojív nižšia. Za Spoločnoť priateľov Zeme Ladislav Hegyi Mestá a obce zapojené do celoslovenského "Týždňa kompostovacích aktivít": Prievidza, Humenné, Liptovský Mikuláš, Stará Ľubovňa a okolie, Bratislava, Veľký Krtíš, Revúca, Banská Bystrica, Nitra, Zvolen, Hurbanovo, Šahy a okolie, Trenčín, Košice, Snina, Prešov) Príloha: Ako kompostovať bioodpad v domácnostiach: Ak máme za cieľ hlavne znížiť množstvo a škodlivosť odpadov vytriedením bioodpadu a nie sme nároční na výslednú kvalitu kompostu, v základe postačí ak: - pri triedení bioodpadu doň nepridáme žiadne cudzorodé, škodlivé látky a zabezpečíme prístup vzduchu (vetranie aj zo strán, občasné prehádzanie...). Ak máme za cieľ získať kompost s väčším obsahom živín, výrazne obohacujúci pôdu, je dobré dodržať nasledovné odporúčania: Materiál vhodný na kompostovanie: V podstate je možné kompostovať všetky organické látky, okrem tých, ktoré sú silne chemicky ošetrené a napadnuté chorobami. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú treba spolu premiešať. Napr. : zvyšky z čistenia zeleniny a ovocia, zvyšky varených jedál (malé množstvá), potraviny, čaj, kávový výluh, kvety, pokosená tráva, konáre, lístie, zhnité ovocie, popol z dreva, hobliny, drevené piliny, hnoj, vlasy, nechty, perie... Materiál nevhodný na kompostovanie: Napr. : kovy, plasty, sklo, textil, farby, staré lieky, staré oleje, batérie, chemické prostriedky, prach zo smetí a vysávania, zvieracie kosti a mäso, rastliny priamo po chemickom ošetrení, chorobami napadnuté rastliny.... Kompostovisko sa môže založiť na hociktorom mieste záhrady. Je potrebné však dodržať niektoré zásady a odporúčania. Mal by sa zabezpečiť kontakt zo zemou, aby bol možný prístup pôdnych organizmov, donášková vzdialenosť by nemala byť veľmi veľká, odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), nemalo by byť vystavené priamemu slnku ani dažďu. Vlastné kompostovanie: Ak ste sa už rozhodli pre spôsob (hrobľa, zásobník), začnite s vrstvením nazbieraného materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypte vrstvou hrubého materiálu (posekane drevo, lístie s konármi), aby ste zabezpečili cirkuláciu vzduchu. Kompostové materiály by sa mali vrstviť upravené (posekané, drvené) a dostatočne premiešané. Urýchlite tak dobu ich rozkladu. Ak máte väčšie množstvo jednostranného materiálu (napr. lístia, atď.), je vhodné si ho predbežne uskladniť (ak to štruktúra dovoľuje) a počkať kým nebudete mať vhodný materiál na jeho premiešanie (aby sme sa vyhli jednotvárnemu zloženiu kompostu). Správne vetranie kompostoviska podporuje jeho vyzrievanie. Vhodné je kopu z času na čas prehodiť. Voda je ďalším dôležitým faktorom. Hlavne v horúcich letných dňoch dochádza k vysušovaniu kopy a bez vody rozkladné procesy neprebiehajú. Vtedy je potrebné kompost zvlhčiť. Teplom sa rozkladný proces urýchľuje. V lete sa materiál rozkladá rýchlejšie ako v zime, preto je dobré na chladnejšie mesiace kompostovacu kopu prikryť čiernou fóliou, alebo starým kobercom. Kompostovaný materiál je vhodné vrstviť zeminou. Tá obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom, viaže zápach a hospodári z vlhkosťou. Ak kompost na povrchu plesnivie je potrebné ho prevzdušniť a zvlhčiť, prípadne premiešať. Šupy z tropických a citrusových plodov sa veľmi nedoporučujú kompostovať (len v malých množstvách), lebo sú chemicky konzervované. Kompostovaciu kopu je po 3 - 5 týždňoch potrebné obrátiť. Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti (ktoré neprešli sitom) vložiť do novej kopy.