Bohužel až v Popradu
Výstava o perzistentních organických polutantech
POPs ? zákerné jedy, ktoré nás ohrozujú
Poprad, Podtatranské múzeum
Ak sa chcete o perzistentných organických polutantoch dozvedieť viac, ako aj
o alternatívnych riešeniach tohto problému a vašich občianskych možnostiach,
navštívte výstavu Spoločnosti priateľov Zeme a Občianskeho združenia TATRY.
Výstavu môžete navštíviť v pracovných dňoch.
Perzistentné organické polutanty sú znečisťujúce (t.z. polutanty) umelé
chemikálie, ktoré dlhodobo odolávajú rozkladu a pretrvávajú v prostredí
(t.z. perzistentné). Sú biokumulatívne ? hromadia sa v tkanivách (hlavne
tukových) väčšiny živých organizmov vrátane ľudí.
Dvanástka perzistentných organických polutantov s najhoršími známymi
zdravotnými dopadmi: dioxíny, furány, polychlórované bifenyly (PCB),
hexachlórbenzén, pesticídy - mirex, chlordan, dichlordifenyl trichloretán
(DDT), aldrin, dieldrin, endrin, toxaphene, heptachlór.
Mnohé perzistentné organické polutanty patria medzi najtoxickejšie látky aké
veda pozná. Poškodzujú imunitný a hormonálny systém (spôsobujú zníženie
plodnosti, poruchy mužských pohlavných orgánov), vyvíjajúci sa plod v tele
matky (teratogenita), môžu spôsobovať ochorenia kože, pečene, krvného obehu,
poškodenie nervovej sústavy, zníženie inteligencie, zvyšujú počet prípadov
rakoviny.
Perzistentné organické polutanty prijímame hlavne potravou (dioxíny a PCB z
vyše 90 %) v rámci obehu týchto látok v potravinovom reťazci. Najviac sa
vyskytujú kontaminácie mäsa, rýb a mliečných výrobkov.
Produkcia pesticídov a PCB je už síce v SR zakázaná, ale pre ich trvácnosť
je stále zaznamenávaný vysoký výskyt niektorých z nich. Merania
hexachlórbenzénu v ľudskom tukovom tkanive preukázali jeho 12 ? 220 vyššie
hladiny u ľudí v SR oproti ostatným krajinám.
PCB sa vyrábali do roku 1984 v Chemku Strážske. V sedimentoch rieky Laborec
a v Zemplinskej Šírave (do ktorých ústi odpadový kanál z Chemka) sa zistil
100 ? 2000 krát vyšší obsah PCB než v sedimente z porovnávanej oblasti
(Ondava a Domaša). Ryby ulovené v kontaminovaných vodách Zemplínskej Šíravy
a Laborca obsahujú v porovnaní s rybami Domaše a Ondavy v priemere 100
násobne vyššie hladiny PCB. Hladiny PCB v týchto okresoch sú podstatne
vyššie než v západoeurópskych a severoamerických štátoch a opdborné štúdie
preukázali súvislosť medzi zvýšenými hladinami PCB a počtom chorobných zmien
štítnej žľazy.
Najaktuálnejším problémom v SR je však vysoká koncentrácia dioxínov.
Najväčším producentom emisií dioxínov do ovzdušia sú spaľovne odpadov (odhad
ÚPKM pre rok 1993 ? 60 %), výroba a spracovanie kovov (odhad 20 %) a
palivo ? energetický sektor (17 %). V SR drvivá väčšina spaľovní nemá
technológie na zachytávanie emisií dioxínov. Merania zistili 20 až 610
násobne väčšie emisie než je limit, ktorý je vyžadovaný v rade krajín EÚ. V
SR nemáme prijaté dostatočné opatrenia pre elimináciu dioxínov. Emisný limit
pre dioxíny je stanovený iba pre spaľovne odpadov, pričom pre už jestvujúce
platí až od roku 2007. Aj keď poznáme rad vedeckých dôkazov, že hlavným
zdrojom tvorby dioxínov je chlórová chémia (najviac chlóru sa používa na
výrobu PVC), nie sú tieto výroby v SR nijako obmedzené.
Problémom je aj likvidácia starých zásob PCB, ktoré sa likvidujú a plánujú
likvidovať v spaľovniach a cementárňach, pričom vyššiu účinnosť ich
likvidácie by sme dosiahli inými technológiami napr. chemickou redukciou v
plynnej fáze.
Občianske združenie Tatry
Kemi 627/5
Tel: 0849-5531027 Fax: 0849-5531027
wolf@mail.viapvt.sk
Sdílet článek na sociálních sítích