S odpadom problémy len v Košiciach a Bratislave

BRATISLAVA - Zákon o odpadoch spôsobil v Bratislave a Košiciach problémy, ktoré budú musieť vyriešiť príslušné krajské prokuratúry. V ostatných mestách a obciach Slovenska sú skúsenosti z uplatňovania zákona lepšie. Záležitosťou sa v stredu v Bratislave zaoberali predstavitelia ZMOS, Únie miest Slovenska a zástupcovia bratislavského a košického magistrátu na stretnutí s ministrom životného prostredia László Miklósom. Ministerstvo vidí príčiny ťažkostí dvoch najväčších slovenských miest v prílišnej rôznorodosti tvorcov odpadov v nich. Odporúčajú preto bratislavskej i košickej radnici presunúť príslušné kompetencie na ešte nižšiu úroveň samosprávy - na mestské časti. Podľa nich zákon takúto ďalšiu decentralizáciu vôbec nevylučuje a lokálne nedostatky lepšie vyriešia tie samosprávne orgány, ktoré k nim majú čo najbližšie. Magistráty oboch najväčších slovenských miest však takéto riešenie zásadne odmietajú. \"Zákon odpadoch hovorí o povinnostiach obcí - a mestské časti nie sú obce,\" vyhlásil po spoločnom rokovaní košický primátor Zdenko Trebuľa. Rovnaký postoj zaujal aj Robert Prikryl z oddelenia finančných stratégií bratislavského magistrátu. Obaja partneri však pripustili, že rozhodnutiu prokuratúr sa podriadia a na jeho základe prípadne upravia všeobecne záväzné nariadenia, na základe ktorých svoje súčasné kompetencie od začiatku tohto roka realizujú. Zákon o odpadoch, ktorý vlani prijal slovenský parlament, predpokladá dva možné spôsoby nakladania s odpadmi. Zber paušálny stanovuje každému tvorcovi odpadu platobným výmerom konkrétnu sumu, ktorú je povinný platiť, a to v rozmedzí 80 až 1 200 korún na osobu a rok. Množstvový zber zase predpokladá osobnú angažovanosť platiteľa, ktorý by však mal dostať príležitosť ovplyvniť množstvo vyprodukovaného odpadu výberom typu smetnej nádoby či stanovením cyklov odvozu. Druhý typ zberu je vhodný pre obyvateľov rodinných domov či pre firmy s uzavretým areálom. V nijakom prípade však nie pre veľké anonymné sídliská s neprehľadnými vzťahmi, kde je lepšie uprednostniť paušálny zber. Bratislavský magistrát však akoby oba prípustné systémy zmiešal - deklaruje množstvový zber a zavádza paušálny poplatok. Sťažnosti občanov, ktoré v súčasnosti rieši bratislavská krajská prokuratúra, sa týkajú najmä neprimeranej výšky poplatkov vyrubených tvorcom odpadu v hlavnom meste. Tie sa totiž takto v mnohých prípadoch dostali až nad zákonných 1 200 Sk na osobu a rok. Prokuratúra v Košiciach zase posudzuje, či vyžadovanie rodného čísla na ohlasovacom formulári neodporuje zákonu o ochrane osobných údajov. Košický primátor Trebuľa však zdôrazňuje, že mesto ako správca dane musí mať tento osobný údaj platiteľa poplatku k dispozícii. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík už naopak obyvateľov metropoly vyzval, aby rodné číslo na tlačive neuvádzali. Ministerstvo životného prostredia síce podľa Miklósa nechce zasahovať do kompetencií obcí. Nemieni si však ani \"umyť ruky\" a ponechať na obce všetky vzniknuté problémy. Všetci účastníci stredajšieho rokovania sa preto dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá pripraví pre občanov vysvetľujúci materiál. \"Až teraz nastúpila konkrétna situácia, dosiaľ to boli všetko len predpoklady,\" zdôvodnil Miklós potrebu naďalej sa tejto oblasti komplexne venovať. Soňa Pacherová Pravda