Jadrové odpady by mali prejsť na plecia štátu

V odborných kruhoch sa dlhšie diskutuje o oddelení zodpovednosti za ukladanie rádioaktívneho odpadu od ekonomiky jeho najväčšieho producenta - Slovenských elektrární. Manažovanie ukladania odpadov, ale aj jeho spracovanie, je stále pod strechou tejto firmy, ktorá sa má už tento rok privatizovať. Jej špecializovaný závod - VYZ, má zariadenia v areáloch oboch atómových elektrární - Jaslovské Bohunice a Mochovce a vlani zamestnávala 520 ľudí. Rozhodný krok by malo urobiť ministerstvo hospodárstva.
\"V záujme štátu je, aby bol oddelený producent jadrového odpadu a ten, kto ho ukladá,\" povedala pre HN predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková. Túto požiadavku úrad navrhol aj do nového atómového zákona, ktorý mieri do vlády. Zákon však žiada, aby sa oddelenie uskutočnilo do konca roka 2006. Žiaková by si želala, aby špecializovaná agentúra vznikla oveľa skôr. Potvrdil to aj riaditeľ Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení (ŠFLJEZ), ktorý akumuluje peniaze na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, Jozef Hrabina. \"Problém sa dostáva do nového svetla v súvislosti s privatizáciou elektrární. Je to však v kompetencii ministerstva hospodárstva,\" povedal Hrabina. Minister Pavol Rusko vie, že problém treba vyriešiť pred privatizáciou elektrární. \"Neviem však riešiť všetky problémy naraz,\" reagoval pre HN. Podľa jeho slov si dá k tomuto problému pripraviť stanovisko od elektrární, Slovenskej energetickej agentúry a Úradu jadrového dozoru.

Ročne stovky miliónov
Rádioaktívne odpady súvisia s uviaznutými nákladmi Slovenských elektrární. Privatizačný poradca PricewaterhouseCoopers preto očakáva že, vláda k problému zaujme stanovisko už počas auditu potenciálnych investorov v elektrárňach. Začiatok auditu predstaviteľ poradcu Peter Mitka očakáva už vo februári.
Elektrárne od roku 1993 financujú a v rámci závodu VYZ fyzicky likvidujú a ukladajú aj komponenty havarovanej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. Minulý rok na to vynaložili niekoľko sto miliónov korún a ďalších 235 miliónov uvoľnil ŠFLJEZ. Ten prispel napriek tomu, že táto elektráreň havarovala dávno pred jeho vznikom, v roku 1977. Elektrárne prispievajú do fondu podľa objemu vyrobenej elektriny iba od roku 1995. Situáciu pri čerpaní peňazí zo ŠFLJEZ označil za nesystémovú riaditeľ odboru energetickej politiky Milan Kachút. Na odbornom seminári v novembri navrhol na sanáciu A1 využiť financie Fondu národného majetku.
Na vytvorenie špecializovanej agentúry na nakladanie s jadrovým odpadom existuje aj ďalší argument. Na rokovanie vlády smeruje Finančné memorandum o podpore Národnej agentúry pre disponovanie s rádioaktívnym odpadom. Sumou 35 miliónov korún z Phare sa má podľa memoranda podporiť vznik takejto inštitúcie. Cieľom návrhu, ktorý predložil vicepremiér Pál Csáky, je, aby bol spôsob financovania nakladania s rádioaktívnym odpadom porovnateľný s podobnými agentúrami štátov únie.

České riešenie
Samostatnú agentúru majú aj v Českej republike. Vláda tam v roku 1999 zriadila Správu úložísk rádioaktívneho odpadu - SÚRAO. Zároveň český atómový zákon nariadil, aby sa z majetku elektrárenskej spoločnosti ČEZ do majetku štátu dostali dve úložiská rádioaktívneho odpadu - v Litoměriciach a v Jáchymove, ale aj jedno úložisko v Dukovanoch. Medzisklad vyhoretého jadrového paliva v Dukovanoch zostal v majetku aj v kompetencii ČEZ.
Memorandum Phare nežiada, aby sme agentúru zriadili hneď, ale do novembra 2006. Česká SÚRAO zároveň spravuje príspevky na \"jadrový účet\" - je obdobou nášho ŠFLJEZ. Disponuje s ním ministerstvo financií. Ako potvrdil Hrabina, úvahy o zmene fondu na agentúru sa už objavili. Musel by sa však zmeniť zákon o ŠFLJZ a vyriešiť sa aj jeho financovanie. SÚRAO dostáva z rozpočtu ročne asi 80 miliónov korún. Česi však majú jednoduchšiu situáciu v tom, že nemajú A1 a ich jadrové bloky produkujú menej odpadov, keďže sú mladšie.

Čo patrí do závodu VYZ

- Bohunické spracovateľské centrum (spracováva pevné a kvapalné odpady z elektrární aj z ostatných sektorov)

- Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (ukladá nízko a stredne rádioaktívne odpady na 350 rokov v areál elektrárne Mochovce)

- Medzisklad vyhoreného jadrového palivá v areáli elektrárne Jaslovské Bohunice (umožňuje skladovať vyhorené články 50 rokov, naplní sa v roku 2034)

- objekt A1 v Jalovských Bohuniciach (havarovaný reaktor pracoval od roku 1973 do roku 1977)

Zdroj: HNonline.sk