Zodpovednosť za jadrový odpad má prevziať štát

Slovenské elektrárne už nebudú môcť narábať s vyhoretým jadrovým palivom. Nový atómový zákon, ktorým sa dnes zaoberá vláda, totiž túto činnosť zakazuje robiť tomu, kto zároveň prevádzkuje jadrové zariadenia. Zodpovednosť za tzv. zadný palivový cyklus má prevziať štát, na štátnych pozemkoch majú byť tiež úložiská jadrového odpadu.

Oddelenie prevádzky od ukladania je však v návrhu zákona odložené až na začiatok roka 2007. Zákonodarca to zdôvodnil kuriózne: \"Keď už budú známe príslušné výsledky projektu Phare pre ministerstvo hospodárstva.\" Ministerstvo chce vypracovať osobitný zákon o správe úložísk, ktorý by riešil vytvorenie príslušnej štátnej inštitúcie.
Za fyzickú ochranu jadrových zariadení budú zodpovední samotní prevádzkovatelia, ktorí ju môžu zveriť aj bezpečnostným službám. Tie sa napríklad v Slovenských elektrárňach niekedy menili po zmene predstavenstva. Určitú ingerenciu štátnych policajných zložiek však zákon predsa len zavádza. \"Ak nie je prevádzkovateľ schopný zaistiť ochranu zariadenia či prepravy, má v Policajného zbore alebo Železničnej polícii požiadať o súčinnosť,\" píše sa v návrhu zákona.
Rozhodujúca inštitúcia v jadrovej bezpečnosti - Úrad jadrového dozoru - má byť podľa návrhu zákona zároveň aj úradom pre stavebné konanie vrátane kolaudácie. Územné rozhodnutie má zostať na krajských stavebných úradoch. Ustupuje sa od licencovania dodávateľov pre jadrové zariadenia a v návrhu sa prenáša na prevádzkovateľa. Slovenským elektrárňam to pridá prácu a zodpovednosť za obchodných partnerov, ktorí im dodávajú špecifické komponenty či jadrové palivo. \"Musíme nájsť systém ako to budeme robiť,\" reagovala pre HN hovorkyňa elektrární Jana Kaplanová.
Nový atómový zákon, ktorý nahrádza ten platný od roku 1998, má byť účinný od 1. septembra. Úrad jadrového dozoru má zároveň vypracovať 15 vyhlášok, pretože všetky doterajšie sa musia zrušiť. Podľa riaditeľa legislatívneho odboru úradu Martina Pospíšila sa to k 1. septembru zrejme nestihne. Elektrárne majú z toho obavu, naznačila Kaplanová. Podľa Pospíšila by pomohlo, ak by účinnosť zákona poslanci posunuli na 1. január budúceho roka.
Na Slovensku je v súčasnosti deväť jadrových zariadení. Slovenské elektrárne prevádzkujú tri elektrárne V1, V2 a Mochovce ako i ďalšie štyri pracoviská na vyraďovanie, spracovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov. Zvyšné dve pracoviská na spracovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov sú vo VÚJE Trnava.

Limity za jadrovú haváriu sa zvyšuje
Nový atómový zákon stanovuje aj vyšší limit pre zodpovednosť za škody spôsobené jadrovoenergetickým zariadením, a to zo súčasných dvoch miliárd na 75 miliónov eur (zhruba tri miliardy korún) pre každé zariadenie. Zuzana Repová z kancelárie Slovenského jadrového poisťovacieho poolu ho považuje za nízky. Upozorňuje, že v zákone nie je vyjadrený záväzok štátu, aby prevzal zodpovednosť za škody v dôsledku jadrovej udalosti po tom, čo poisťovne vyplatia náhrady. V Nemecku takúto klauzulu majú. V Česku je zákonom stanovený limit šesť miliárd českých korún. Za jadrové škody má byť podľa návrhu zákona poisťovacia inštitúcia zodpovedná ešte 20 rokov po udalosti, teraz je to 10 rokov. Podľa Repovej to však fakticky znamená vyplácať poistné plnenie za udalosti dlho po prvotnej havárii. Pre prepravu jadrových materiálov a prevádzku iných jadrových zariadení je zodpovednosť vyjadrená sumou 50 miliónov eur (zhruba dve miliardy eur).

Hlavné zmeny, ktoré prináša nový atómový zákon

- Úrad jadrového dozoru má byť aj stavebným úradom

- Licencovanie dodávateľov niektorých špecifických komponentov má prevziať prevádzkovateľ elektrárne

- Vyraďovanie jadrových zariadení a ukladanie odpadu má byť oddelené od prevádzkovania jadrových zariadení

- Podmienky na fyzickú ochranu zariadení sa majú zlepšiť

- Limit zodpovednosti za jadrové škody sa zvýši na 75 miliónov eur