Recyklačná linka v Slovenskej Ľupči ani po vyše dvoch mesiacoch nebeží

Najmodernejšia linka na spracovanie elektrického a elektronického odpadu v SR a prvá svojho druhu v krajinách východnej Európy ani po vyše dvoch mesiacoch od prestrihnutia pásky nie je v Slovenskej Ľupči v prevádzke. Dôvodom je skutočnosť, že jej majiteľ - firma Elektro Recycling, s. r. o., Banská Bystrica nesplnila všetky zákonom stanovené náležitosti na spustenie zariadenia na recykláciu nebezpečného odpadu.
Obvodný úrad životného prostredia (ObÚŽP) v Banskej Bystrici vydal spoločnosti zatiaľ súhlas iba na zhromažďovanie nebezpečných a ostatných odpadov z elektronického šrotu. Chýba jej súhlas na prevádzkovania a zhodnocovanie odpadov. Podľa informácií z Obecného úradu (ObÚ) v Slovenskej Ľupči firma doposiaľ nedostala ani súhlas na zmenu užívania stavby.
\"Úrad vydával stanovisko z hľadiska ochrany ovzdušia k spracovateľskej línii elektronického šrotu. V zmysle zákona sme žiadali odborný posudok, po jeho získaní 9. augusta bol zdroj kategorizovaný ako stredný. Ďalej vyplynuli i požiadavky na úpravu prieduchov vzduchotechnických zariadení, ako aj na otvory slúžiace na meranie emisií. Na konaní o dodatočnom povolení zmeny účelu užívania objektu v Slovenskej Ľupči 12. augusta sa dohodlo, že sa doplnia podklady vyplývajúce z odborného posudku do 30 dní. Potom vydáme povolenie na šesťmesačnú skúšobnú prevádzku recyklačnej linky tak, aby sa mohlo uskutočniť diskontinuálne meranie zdroja. Po zhodnotení skúšobnej prevádzky bude bežať naplno,\" uviedol pre TASR prednosta ObÚŽP Pavol Vaník. Zdôraznil, že snahou ObÚŽP je, aby prevádzka potrebná na likvidáciu elektronického šrotu spĺňala všetky zákonné ustanovenia z hľadiska ochrany ovzdušia a odpadového hospodárstva.
Recyklačná linka, na ktorej v Slovenskej Ľupči strihali pásku 10. júna 2004, je schopná ročne spracovať 14 000 ton nebezpečného odpadu. Predstavitelia Elektro Recycling pripustili, že budú spracúvať aj lukratívny odpad zo zahraničia. Celkové náklady na vybudovanie linky predstavovali podľa konateľa spoločnosti Jozefa Vašinu 217 miliónov Sk, samotné technologické zariadenie z Nemecka stálo 120 miliónov Sk. Unikátnu linku financovali aj s pomocou úverov. Recyklačný fond (RF) poskytol 86 miliónov Sk. Predseda jeho správnej rady Juraj Dlhopolček pri príležitosti strihania pásky uviedol, že považuje spoluúčasť RF na výstavbe recyklačnej linky za najlepší dôkaz o účelnosti a životaschopnosti systému na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov, ktorý inštitucionálne predstavuje fond. Od svojho vzniku pred dva a pol rokom podporil v oblasti zberu, zhodnotenia a spracovania elektrického a elektronického odpadu investície šiestich firiem spolu 133 miliónmi Sk.