IT firmy chcú mať recykláciu pod kontrolou

Zodpovednosť za likvidáciu elektrospotrebičov od augusta tohto roka definitívne prejde na ich výrobcov a dovozcov. Na systémoch, ktoré by ekonomicky efektívnu separáciu a zber elektroodpadu zabezpečovali, už intenzívne pracujú. Podľa nich sú totiž lepším a efektívnejším riešením ako platby do Recyklačného fondu.

Spoločne

Podľa zákona o odpadoch môže každý výrobca alebo dovozca elektrovýrobkov riešiť odpad vo vlastnej réžii. Kolektívne systémy sú však výhodnejšie. Spoločnú iniciatívu avizovali IT Asociácia Slovenska (ITAS) a Asociácia dovozcov audiovizuálnej techniky (ADAT).

V právnej forme akciovej spoločnosti bude zo začiatku zastrešovať najmä separáciu a recykláciu výpočtovej techniky, komunikačných technológií a spotrebnej elektroniky. Vlastný systém na zhodnocovanie odpadu pripravuje aj Združenie európskych výrobcov elektrospotrebičov na Slovensku (CECED). V tomto prípade pôjde najmä o chladničky, mrazničky a malé domáce spotrebiče.

Prezident ITAS Juraj Sabaka konštatuje, že záujem o členstvo v ich systéme už prejavilo 70 percent firiem, ktoré na Slovensko dovážajú IT a spotrebnú elektroniku. A záujem evidujú aj zo strany firiem, ktoré nie sú členmi asociácie. „Do systému by sa mohli zapojiť firmy pokrývajúce až deväťdesiat percent trhu,“ odhaduje J. Sabaka.

Efektívne

ITAS a ADAT majú pomerne jasno v tom, ako by mal ich recyklačný systém fungovať. Zber a zhodnocovanie odpadu bude financovať z poplatkov, ktoré zaplatia jeho členovia. A to tak, aby splnili kvóty, ktoré im stanoví štát.

Spoločný podnik dovozcov a výrobcov info-komunikačnej a audiovizuálnej techniky pritom nebude prevádzkovať ani logistickú sieť zberu odpadu, ani recyklačné kapacity. „Chceme systém riadiť a kontrolovať toky peňazí,“ objasňuje J. Sabaka. „Pôjde o štíhlu organizáciu, ktorá bude manažovať dodávateľov týchto služieb,“ dodáva.

Aj preto nepočítajú s tvorbou zisku. Výška príspevkov od členov systému by mala pokryť iba náklady súvisiace so zberom odpadu, jeho zhodnocovaním a administratívu. „Ide o to, aby bol systém čo najefektívnejší, a teda aj náklady súvisiace so zhodnocovaním boli čo najnižšie,“ podčiarkuje J. Sabaka.

Výšku členského príspevku zatiaľ podľa neho nie je možné určiť. Bude totiž závisieť od toho, koľko elektrošrotu bude podľa nariadenia vlády musieť každý subjekt recyklovať. Hlavným kritériom je smernica Európskej únie, ktorá hovorí o zhodnotení štyroch kilogramov elektroodpadu na jedného obyvateľa v roku 2008.

Množstvo vychádzajúce na 5,5 milióna občanov Slovenska sa rozpočíta individuálne podľa percentuálneho podielu jednotlivých výrobcov na trhu, vysvetľuje šéf odboru odpadového hospodárstva rezortu životného prostredia Peter Gallovič.

Na nariadenie vlády čakajú aj ITAS a ADAT. „Až keď budeme poznať požadovaný objem recyklácie, môžeme začať s prenajímaním recyklačných kapacít a uzatváraním zmlúv s prepravcami a zbernými dvormi,“ vysvetľuje J. Sabaka. Podľa orientačných prepočtov na členov systému, ktorý založia tieto dve asociácie, pripadne tri a pol tisíca ton elektroodpadu.

Riaditeľ združenia CECED Martin Ciran pripomína, že recyklačné kvóty sa po auguste dotknú najmä predajcov chladničiek a mrazničiek. Podiel týchto komodít na celkovom hmotnostnom objeme elektrospotrebičov uvedených na trh je totiž najvyšší.

Pri 70-kilogramovej chladničke sú zároveň náklady spojené s recykláciou jedného výrobku výrazne vyššie ako pri spotrebičoch s nižšou hmotnosťou. Konkrétnu výšku nákladov M. Ciran nechce odhadovať: „Budú to však stovky korún.“

Motivácia

Už teraz dovozcovia a výrobcovia techniky vedia, že pokiaľ chcú recyklačné kvóty splniť, musia motivovať zákazníkov, aby s nimi spolupracovali. Aby nepoužívané elektrospotrebiče nevyhadzovali do komunálneho odpadu, ale aby ich priniesli na zberné miesto či do predajne. To bude priestor pre marketingové a osvetové kampane, ako aj vznik nových služieb. „Napríklad predajca pri predaji nového počítača alebo televízora bezplatne odoberie starý prístroj,“ naznačuje J. Sabaka.

Zber odpadu však chce ITAS a ADAT riešiť najmä vytváraním nových a čiastočným financovaním existujúcich zberných miest. „Do obcí bez zberných miest chceme v určitom periodickom období pristavovať kontajnery, do ktorých bude možné vyhodiť elektroodpad,“ dopĺňa J. Sabaka.

Starý spotrebič bude podľa neho možné odovzdať aj v predajni: „No nie v každej.“ Závisieť to bude od veľkosti predajne a efektívnosti zbernej logistiky.

CECED mieni motivovať aj takzvaným viditeľným poplatkom. „Spotrebiteľ bude mať na účte za kúpu výrobku presne vyčíslenú sumu, ktorú zaplatí za jeho recykláciu,“ vysvetľuje M. Ciran.

Všeobecné obavy z toho, že na Slovensko by sa mohol dovážať aj odpad z iných krajín Európskej únie, sa dotkli aj importérov a producentov elektrospotrebičov.

„Je neprijateľné, keby sa recyklačné kapacity, vybudované z príspevkov slovenských subjektov do Recyklačného fondu, využívali prevažne na spracovanie zahraničného odpadu,“ hovorí J. Sabaka. Slovenským firmám by potom podľa neho nemuseli ostať potrebné voľné kapacity.

Zdroj: www.etrend.sk