Najvyšší súd SR porušil práva občana, ktorý sa zaujíma o skládku v Pezinku
Košice (TASR) - Najvyšší súd SR porušil právo občana a obyvateľa Pezinka
Miroslava Krála na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré mu garantujú
Ústava SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodol o tom
dnes I. senát Ústavného súdu SR.
Košice (TASR) - Najvyšší súd SR porušil právo občana a obyvateľa Pezinka Miroslava Krála na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré mu garantujú Ústava SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodol o tom dnes I. senát Ústavného súdu SR.
Rozhodnutie znamená, že NS sa bude musieť opäť zaoberať prípadom tohto občana, ktorému úrady a súdy zabránili v účasti na rozhodovaní o skládke odpadov v Pezinku. Úspešný sťažovateľ to vníma ako pozitívny signál, že sa Slovensko stáva stále viac právnym štátom a potvrdenie, že občania majú možnosť a právo zaujímať sa o veci verejné.
Skládka v Pezinku je roky prevádzkovaná bez účinných ochranných opatrení a predstavuje hrozbu pre okolité životné prostredie. Král ako jeden z dvoch obyvateľov Pezinka sa od roku 2002 neúspešne pokúša zapojiť do rozhodovacích procesov týkajúcich sa skládky. Najskôr Krajský úrad v Bratislave a následne Ministerstvo životného prostredia SR ich totiž z účasti v konaní vylúčili. Tvrdili, že záujmy občanov zastupuje mesto Pezinok a občanov samotných sa konanie nedotýka. Takýto postup však nemá oporu v príslušných zákonoch. Obrátili sa preto na Najvyšší súd, ktorý ich žalobe vyhovel a vrátil vec ministerstvu. To sa ale odvolalo a odvolací senát Najvyššieho súdu v marci 2005 pôvodné rozhodnutie zmenil a vrátil sa k pôvodnej argumentácii štátnych orgánov. Pezinčanom poskytla právnu pomoc organizácia Via Iuris a sporný odvolací rozsudok, zastúpený advokátkou Evou Kováčechovou, napadli na Ústavnom súde.
Podstatou ústavného sporu bolo posúdenie otázky, či účastníkmi správneho konania podľa zákona o odpadoch môžu byť iba subjekty vyslovene uvedené v tomto zákone, alebo je možné na vymedzenie okruhu účastníkov použiť aj všeobecné definície podľa Správneho poriadku.
ÚS v náleze predovšetkým vytkol Najvyššieho súdu, že nedostatočne zdôvodnil svoje závery. Ďalej konštatoval, že NS bez akéhokoľvek vysvetlenia dospel aj k protichodnému záveru, ktorým pripustil, že občania mohli byť účastníkmi správneho konania. Kritiku si odnieslo použité slovné spojenie "eventuálne možný jednostranný výklad zákona podľa duchu zákona", ktoré ÚS označil za ťažko interpretovateľné. Za celkom neodôvodnený považoval ÚS záver Najvyššieho súdu, že konanie sa nedotýkalo sťažovateľových práv a záujmov, hoci predložil viacero odborných stanovísk, dokazujúcich opak. NS sa podľa ÚS mal s nimi vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadať, čo sa však nestalo. "Takýto postup Najvyššieho súdu je neprípustný. Je porušením práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie," vyhlásil predseda I. senátu Štefan Ogurčák. Ako zdôraznil, závery NS sa musia opierať o kvalifikované, presne definované a zrozumiteľné zdôvodnenie, ktoré ale v danom rozhodnutí absentuje.
Rozhodnutie znamená, že NS sa bude musieť opäť zaoberať prípadom tohto občana, ktorému úrady a súdy zabránili v účasti na rozhodovaní o skládke odpadov v Pezinku. Úspešný sťažovateľ to vníma ako pozitívny signál, že sa Slovensko stáva stále viac právnym štátom a potvrdenie, že občania majú možnosť a právo zaujímať sa o veci verejné.
Skládka v Pezinku je roky prevádzkovaná bez účinných ochranných opatrení a predstavuje hrozbu pre okolité životné prostredie. Král ako jeden z dvoch obyvateľov Pezinka sa od roku 2002 neúspešne pokúša zapojiť do rozhodovacích procesov týkajúcich sa skládky. Najskôr Krajský úrad v Bratislave a následne Ministerstvo životného prostredia SR ich totiž z účasti v konaní vylúčili. Tvrdili, že záujmy občanov zastupuje mesto Pezinok a občanov samotných sa konanie nedotýka. Takýto postup však nemá oporu v príslušných zákonoch. Obrátili sa preto na Najvyšší súd, ktorý ich žalobe vyhovel a vrátil vec ministerstvu. To sa ale odvolalo a odvolací senát Najvyššieho súdu v marci 2005 pôvodné rozhodnutie zmenil a vrátil sa k pôvodnej argumentácii štátnych orgánov. Pezinčanom poskytla právnu pomoc organizácia Via Iuris a sporný odvolací rozsudok, zastúpený advokátkou Evou Kováčechovou, napadli na Ústavnom súde.
Podstatou ústavného sporu bolo posúdenie otázky, či účastníkmi správneho konania podľa zákona o odpadoch môžu byť iba subjekty vyslovene uvedené v tomto zákone, alebo je možné na vymedzenie okruhu účastníkov použiť aj všeobecné definície podľa Správneho poriadku.
ÚS v náleze predovšetkým vytkol Najvyššieho súdu, že nedostatočne zdôvodnil svoje závery. Ďalej konštatoval, že NS bez akéhokoľvek vysvetlenia dospel aj k protichodnému záveru, ktorým pripustil, že občania mohli byť účastníkmi správneho konania. Kritiku si odnieslo použité slovné spojenie "eventuálne možný jednostranný výklad zákona podľa duchu zákona", ktoré ÚS označil za ťažko interpretovateľné. Za celkom neodôvodnený považoval ÚS záver Najvyššieho súdu, že konanie sa nedotýkalo sťažovateľových práv a záujmov, hoci predložil viacero odborných stanovísk, dokazujúcich opak. NS sa podľa ÚS mal s nimi vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadať, čo sa však nestalo. "Takýto postup Najvyššieho súdu je neprípustný. Je porušením práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie," vyhlásil predseda I. senátu Štefan Ogurčák. Ako zdôraznil, závery NS sa musia opierať o kvalifikované, presne definované a zrozumiteľné zdôvodnenie, ktoré ale v danom rozhodnutí absentuje.
Sdílet článek na sociálních sítích
