Lesníci plánujú pestovať huby na odpade
Zvyšky kôry, piliny či drobné úlomky dreva, všetky tieto odpady po ťažbe plánujú
lesníci využiť na pestovanie jedlých húb. Napríklad v Krupine už štvrtý rok
skúšobne pestujú hlivu ustricovú a liečivého húževnatca jedlého známeho aj ako
šiitake. V tomto roku chcú vyskúšať aj možnosti likvidácie odpadov z dreva
hubami na skládkach guľatiny, povedal Miroslav Hraško z krupinského závodu Lesov
SR.
Zvyšky kôry, piliny či drobné úlomky dreva, všetky tieto odpady po ťažbe plánujú lesníci využiť na pestovanie jedlých húb. Napríklad v Krupine už štvrtý rok skúšobne pestujú hlivu ustricovú a liečivého húževnatca jedlého známeho aj ako šiitake. V tomto roku chcú vyskúšať aj možnosti likvidácie odpadov z dreva hubami na skládkach guľatiny, povedal Miroslav Hraško z krupinského závodu Lesov SR.
"V lese vždy zostanú po ťažbe dreva zvyšky, s ktorými si sama príroda neporadí skôr ako za dvadsať až tridsať rokov," povedal Hraško. Rýchlejšie a s určitým finančným ziskom by sa s pomocou húb dali rozložiť napríklad pne a konáre po ťažbe dreva či drevné odpady na skládkach. Napriek tomu, že hlavným zdrojom príjmu bude pre lesníkov vždy ťažba dreva, pestovanie drevokazných húb by im mohlo priniesť ďalšie peniaze.
Pestovanie húb priamo v poraste môže mať za určitých okolností aj priaznivý vplyv na zdravotný stav lesa. "Niektoré druhy húb rozkladajú iba mŕtve drevo a vytláčajú napríklad nebezpečnú podpňovku (václavku), ktorá často parazituje aj na živých stromoch," upozornil Martin Pavlík, odborný asistent Katedry ochrany lesa a poľovníctva Technickej Univerzity vo Zvolene. Po rokoch experimentov s hlivou a šiitake sa chce v tomto roku zamerať práve na takéto jedlé druhy húb.
Využitie húb v liečiteľstve má tisícročnú tradíciu v ázijských krajinách. Napríklad v Číne ročne vypestujú desať miliónov ton húb, z toho dva milióny ton šiitake. "Som presvedčený že pestovanie týchto húb sa rýchlo rozšíri v Európe i v Amerike," dodal Pavlík. Napríklad húževnatec jedlý má vďaka obsahu liečivých látok protinádorové, antibakteriálne, antivírusové a protistresové účinky. Okrem toho upravuje krvný tlak, obsah cholesterolu a posilňuje imunitný systém.
Podľa Hraška by mohli v Krupine po vyhodnotení ekonomickej návratnosti začať s pestovaním húb vo väčšom rozsahu približne o tri roky.
Sdílet článek na sociálních sítích
