Príroda hrozbou číslo jeden
Americký prezident George W. Bush si možno myslí, že najväčšou zo všetkých
hrozieb je Al-Kajdá, no čoraz viac analytikov aj politikov začína byť
presvedčených, že matka príroda je zdrojom oveľa väčšieho a strašnejšieho
znepokojenia. Desať rokov po tom, čo Robert Kaplan napísal článok, že životné
prostredie sa stane bezpečnostnou hrozbou 21. storočia, globálne otepľovanie a
ďalšie problémy spojené s prírodou sa považujú za najvážnejšie destabilizačné
sily.
Kanadský minister životného prostredia David Anderson nedávno vyhlásil, že
globálne otepľovanie je z dlhodobého hľadiska väčšou hrozbou pre ľudstvo než
terorizmus, pretože môže vyhnať stovky miliónov ľudí z domovov a vyvolať
hospodársku katastrofu. Prírodné katastrofy spôsobené extrémnym počasím vrátane
návalov horúčav a tornád, si vyžiadali viac obetí v roku 2003 než v
predchádzajúcom a tento trend má pokračovať, informovala minulý týždeň najväčšia
zaisťovacia spoločnosť na svete Munich
Re.\"20040305_v_pocasie-mexicky-zaliv-usa-meteorologicka-druzica-pohlad-z-vesmiru.jpg
[\"http://hnonline.sk/attachment.php/11412660/gk41JAdrKBRwyqICxQOLfEHG5e2U9nao/20040305_v_pocasie-mexicky-zaliv-usa-meteorologicka-druzica-pohlad-z-vesmiru.jpg\"]
\"Povaha súčasných zmien, ktoré sa dejú súbežne na celom svete, ich veľkosť, je
v histórii ľudstva nevídaná,\" hovorí Jenny Cloverová, výskumníčka z Inštitútu
pre bezpečnostné štúdie v juhoafrickej Pretórii. Ničivé zmeny v životnom
prostredí spôsobuje aj nárast mestského obyvateľstva, extrémne počasie a
klesajúce rezervy rybolovu. \"Najrôznejšie miesta s politickými nepokojmi sa
stanú ešte nebezpečnejšími, ak milióny ľudí z vidieka prídu o príbytok či
živobytie v dôsledku klimatických zmien alebo pôdnej erózie,\" tvrdí Steve
Sawyer, politický riaditeľ environmentálnej organizácie Greenpeace.
Výrazný nárast teplôt v najbližších 100 rokoch spôsobený globálnym otepľovaním
môže roztopiť ľadové masy, čím sa zvýši hladina mora. Výsledkom bude exodus z
oblastí ohrozovaných povodňami, ako napríklad Bangladéš. Tento scenár by iba
eskaloval napätie na preľudnenom indickom subkontinente.
Kaplan sa vo svojom odbornom článku Prichádzajúca anarchia z roku 1994 pre
Atlantic Monthly so svojimi katastrofickými víziami odrazil od západnej Afriky.
\"Na určitý čas budú médiá opisovať nepokoje či násilnosti ako náboženské a
etnické konflikty. No konflikty sa budú znásobovať a vtedy sa zistí, že príčiny
sú niekde inde. Treba pochopiť životné prostredie také, aké je: bezpečnostná
hrozba 21. storočia,\" napísal Kaplan. Podľa neho nárast populácie, výrub lesov,
pôdna erózia, zvyšovanie hladiny mora či šírenie choroby aids, sa spoja a
obzvlášť v častiach Afriky zničia sociálnu štruktúru a mnohé štáty sa stanú
neovládateľnými.
Aj OSN preto bližšie skúma environmentálne príčiny nestability a konfliktov.
\"Skúmali sme medzery v našich vedeckých znalostiach a dostali sme zelenú na
uskutočnenie s týmto spojených výskumov,\" povedal hovorca Programu OSN pre
životné prostredie (UNEP) Nick Nuttall. Niektorí analytici špekulujú, že boj o
pitnú vodu môže byť významným zdrojom medzinárodného napätia, no podľa štúdie
UNEP sa za posledných 4 500 rokov zaznamenalo 3 600 dohôd týkajúcich sa vody.
\"Vyzerá to tak, že voda nie je zdrojom konfliktu, ale skôr spolupráce,\"
domnieva sa Nuttall.
Americký prezident George W. Bush si možno myslí, že najväčšou zo všetkých hrozieb je Al-Kajdá, no čoraz viac analytikov aj politikov začína byť presvedčených, že matka príroda je zdrojom oveľa väčšieho a strašnejšieho znepokojenia. Desať rokov po tom, čo Robert Kaplan napísal článok, že životné prostredie sa stane bezpečnostnou hrozbou 21. storočia, globálne otepľovanie a ďalšie problémy spojené s prírodou sa považujú za najvážnejšie destabilizačné sily.
Kanadský minister životného prostredia David Anderson nedávno vyhlásil, že globálne otepľovanie je z dlhodobého hľadiska väčšou hrozbou pre ľudstvo než terorizmus, pretože môže vyhnať stovky miliónov ľudí z domovov a vyvolať hospodársku katastrofu. Prírodné katastrofy spôsobené extrémnym počasím vrátane návalov horúčav a tornád, si vyžiadali viac obetí v roku 2003 než v predchádzajúcom a tento trend má pokračovať, informovala minulý týždeň najväčšia zaisťovacia spoločnosť na svete Munich Re.
\"Povaha súčasných zmien, ktoré sa dejú súbežne na celom svete, ich veľkosť, je v histórii ľudstva nevídaná,\" hovorí Jenny Cloverová, výskumníčka z Inštitútu pre bezpečnostné štúdie v juhoafrickej Pretórii. Ničivé zmeny v životnom prostredí spôsobuje aj nárast mestského obyvateľstva, extrémne počasie a klesajúce rezervy rybolovu. \"Najrôznejšie miesta s politickými nepokojmi sa stanú ešte nebezpečnejšími, ak milióny ľudí z vidieka prídu o príbytok či živobytie v dôsledku klimatických zmien alebo pôdnej erózie,\" tvrdí Steve Sawyer, politický riaditeľ environmentálnej organizácie Greenpeace.
Výrazný nárast teplôt v najbližších 100 rokoch spôsobený globálnym otepľovaním môže roztopiť ľadové masy, čím sa zvýši hladina mora. Výsledkom bude exodus z oblastí ohrozovaných povodňami, ako napríklad Bangladéš. Tento scenár by iba eskaloval napätie na preľudnenom indickom subkontinente.
Kaplan sa vo svojom odbornom článku Prichádzajúca anarchia z roku 1994 pre Atlantic Monthly so svojimi katastrofickými víziami odrazil od západnej Afriky. \"Na určitý čas budú médiá opisovať nepokoje či násilnosti ako náboženské a etnické konflikty. No konflikty sa budú znásobovať a vtedy sa zistí, že príčiny sú niekde inde. Treba pochopiť životné prostredie také, aké je: bezpečnostná hrozba 21. storočia,\" napísal Kaplan. Podľa neho nárast populácie, výrub lesov, pôdna erózia, zvyšovanie hladiny mora či šírenie choroby aids, sa spoja a obzvlášť v častiach Afriky zničia sociálnu štruktúru a mnohé štáty sa stanú neovládateľnými.
Aj OSN preto bližšie skúma environmentálne príčiny nestability a konfliktov. \"Skúmali sme medzery v našich vedeckých znalostiach a dostali sme zelenú na uskutočnenie s týmto spojených výskumov,\" povedal hovorca Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Nick Nuttall. Niektorí analytici špekulujú, že boj o pitnú vodu môže byť významným zdrojom medzinárodného napätia, no podľa štúdie UNEP sa za posledných 4 500 rokov zaznamenalo 3 600 dohôd týkajúcich sa vody. \"Vyzerá to tak, že voda nie je zdrojom konfliktu, ale skôr spolupráce,\" domnieva sa Nuttall.
Kanadský minister životného prostredia David Anderson nedávno vyhlásil, že globálne otepľovanie je z dlhodobého hľadiska väčšou hrozbou pre ľudstvo než terorizmus, pretože môže vyhnať stovky miliónov ľudí z domovov a vyvolať hospodársku katastrofu. Prírodné katastrofy spôsobené extrémnym počasím vrátane návalov horúčav a tornád, si vyžiadali viac obetí v roku 2003 než v predchádzajúcom a tento trend má pokračovať, informovala minulý týždeň najväčšia zaisťovacia spoločnosť na svete Munich Re.
\"Povaha súčasných zmien, ktoré sa dejú súbežne na celom svete, ich veľkosť, je v histórii ľudstva nevídaná,\" hovorí Jenny Cloverová, výskumníčka z Inštitútu pre bezpečnostné štúdie v juhoafrickej Pretórii. Ničivé zmeny v životnom prostredí spôsobuje aj nárast mestského obyvateľstva, extrémne počasie a klesajúce rezervy rybolovu. \"Najrôznejšie miesta s politickými nepokojmi sa stanú ešte nebezpečnejšími, ak milióny ľudí z vidieka prídu o príbytok či živobytie v dôsledku klimatických zmien alebo pôdnej erózie,\" tvrdí Steve Sawyer, politický riaditeľ environmentálnej organizácie Greenpeace.
Výrazný nárast teplôt v najbližších 100 rokoch spôsobený globálnym otepľovaním môže roztopiť ľadové masy, čím sa zvýši hladina mora. Výsledkom bude exodus z oblastí ohrozovaných povodňami, ako napríklad Bangladéš. Tento scenár by iba eskaloval napätie na preľudnenom indickom subkontinente.
Kaplan sa vo svojom odbornom článku Prichádzajúca anarchia z roku 1994 pre Atlantic Monthly so svojimi katastrofickými víziami odrazil od západnej Afriky. \"Na určitý čas budú médiá opisovať nepokoje či násilnosti ako náboženské a etnické konflikty. No konflikty sa budú znásobovať a vtedy sa zistí, že príčiny sú niekde inde. Treba pochopiť životné prostredie také, aké je: bezpečnostná hrozba 21. storočia,\" napísal Kaplan. Podľa neho nárast populácie, výrub lesov, pôdna erózia, zvyšovanie hladiny mora či šírenie choroby aids, sa spoja a obzvlášť v častiach Afriky zničia sociálnu štruktúru a mnohé štáty sa stanú neovládateľnými.
Aj OSN preto bližšie skúma environmentálne príčiny nestability a konfliktov. \"Skúmali sme medzery v našich vedeckých znalostiach a dostali sme zelenú na uskutočnenie s týmto spojených výskumov,\" povedal hovorca Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Nick Nuttall. Niektorí analytici špekulujú, že boj o pitnú vodu môže byť významným zdrojom medzinárodného napätia, no podľa štúdie UNEP sa za posledných 4 500 rokov zaznamenalo 3 600 dohôd týkajúcich sa vody. \"Vyzerá to tak, že voda nie je zdrojom konfliktu, ale skôr spolupráce,\" domnieva sa Nuttall.
Zdroj:HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích