Lesoochranárski dobrovoľníci pomáhajú Udave

Lesoochranárske zoskupenie VLK otvorilo dnes pri prírodnej rezervácii Udava celoslovenský letný tábor venovaný záchrane prirodzených jedľovobukových lesoch východného Slovenska.


Počas najbližšieho týždňa budú účastníci stretnutia nad východoslovenskou dedinkou Osadné pomáhať pri označovaní prírodnej rezervácie Udava, oboznamovať miestnych obyvateľov s funkciou tohto chráneného lesného komplexu a podľa potreby aj pomáhať pracovníkom Lesov SR v okolitých lesoch.

"Prvé tri mesiace slobody si užívajú lesné komplexy rozšírenej rezervácie Udava v západnej časti Bukovských vrchov," povedal náčelník lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč. Svojou krásou výnimočná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1982 na rozlohe 52 hektárov. Odľahlé územie v povodí riečky Udavy sa nachádza neďaleko obce Osadné na poľskej hranici a je súčasťou národného parku Poloniny.

Keďže komplex zvyškov prirodzených jedľobučín je oveľa väčší ako bola pôvodná rozloha rezervácie, vypracovala expertná skupina LZ VLK v roku 2001 návrh na rozšírenie  na 392 hektárov. Následne bol návrh predložený Krajskému úradu v Prešove. Väčšie územie je dôležité pre ochranu prírodných procesov ale predovšetkým podstatne významnejšie podporuje vodozádržnú funkciu lesov a celkovú stabilitu územia.

Súhlasné stanovisko Lesov SR dostal VLK symbolicky v prvý deň mesiaca lesov 1. apríla 2005. Generálny riaditeľ Vinš v ňom deklaruje spoločný záujem sledovať na území takmer 400-hektárovej PR Udava prirodzené procesy prebiehajúce bez zásahu človeka. Vyhláška, ktorú vydal Krajský úrad ŽP v Prešove, začala platiť 1. mája 2005.  

Slávnostné vyhlásenie rozšírenej Udavy sa konalo 23. júna 2005 a nechýbali na ňom starosta obce Osadné, miestny pravoslávny duchovný, vedenie Lesov SR, riaditeľ Správy NP Poloniny a mnohí ďalší hostia. Patrónom rezervácie sa stal lesník, dlhoročný správca tohto územia,  pán Minčič.

"V prírodnej rezervácii Udava rastú majestátne jedle, mocné buky, na zemi tlejú obrovské kmene vyvrátených velikánov, žijú tam medvede a vlky, z množstva dutín sa tešia sovy, orly, ďaťle i holuby a na návštevu si z času na čas zájdu od susedov zubor či los. Žiadny z týchto druhov nie je významnejší a lepší než ostatné a žiadny z týchto druhov nie je takzvaným predmetom ochrany. Tým sa prvýkrát v štátnej rezervácii stali prirodzené procesy a neobmedzený vývoj rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa tam nachádzajú. Založili sme ruky, a tichučko a zvonku budeme pozorovať spolu s lesníkmi, čo robí príroda, keď my nerobíme nič," dodáva Juraj Lukáč.

Zdroj: www.changenet.sk