Strážcovia prírody budú spadať pod jednu normu

BRATISLAVA 7. augusta (SITA) - Zjednotiť doterajšiu legislatívu, aby všetci strážcovia prírody spadali pod jednu normu a spoločnú organizáciu je snahou rezortu životného prostredia, ktorý v týchto dňoch predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o stráži prírody. Pomocou normy chce ministerstvo napríklad vyriešiť problém vodnej stráže, ktorá po zistení určitých skutočností nemôže konať. Problémom totiž je, že zistenú skutočnosť upravuje iný zákon, ako je ten, na základe ktorého vznikla. Vďaka zákonu bude stráž ochrany prírody, vodná stráž i rybárska stráž spadať pod spoločnú legislatívu, ktorá zároveň upravuje aj ich povinnosti, práva.

Členovia stráže prírody budú môcť byť dobrovoľníci alebo profesionáli. Dobrovoľníkom sa bude môcť stať každý, kto splní zákonom určené podmienky a má minimálne 18 rokov. Na profesionála bude musieť dosiahnuť vek aspoň 21 rokov. Strážcovia budú mať vlastnú rovnošatu a budú sa preukazovať odznakom. Pri zásahu pritom nebudú povinní uviesť svoje meno a priezvisko. V niektorých prípadoch, ak si to situácia vyžiada, budú môcť použiť aj donucovanie prostriedky. Medzi ne zákon zaradil nielen hmaty a chvaty, ale aj slzotvorné prostriedky, obušok, putá, či služobného psa. Okrem toho budú môcť strážcovia nosiť aj zbraň. Úlohou člena stráže prírody bude predovšetkým kontrolovať dodržiavanie predpisov, za ktoré bude môcť udeľovať pokuty. Ich výšku spresní ďalší predpis.

Zjednotenie strážcov prírody sa odzrkadlí aj v štátnom rozpočte. V súčasnosti pôsobí na Slovensku v rámci stráže prírody celkovo 107 profesionálnych strážcov a v rámci rybárskej stráže 12 profesionálov. Tí sa od januára stanú súčasťou stráže prírody, na činnosť ktorej pôjde 21,7 milióna korún. Rozpočet ministerstva životného prostredia sa preto bude musieť navŕšiť na tento účel o 5,8 milióna korún. Zákon pritom počíta s každoročným navyšovaním rozpočtu, pretože až do roku 2010 by sa mali rady strážcov prírody ročne rozširovať o 98 členov. V roku 2007 by tak náklady mali byť necelých 40 miliónov korún, o rok neskôr už 57,5 milióna korún, v roku 2009 vyše 75 miliónov korún a v roku 2010 93,9 milióna korún.