Putovanie za vedomosťami, krásami a zvláštnosťami prírody
Ak si chceme udržať krok s potrebami poznatkovo - orientovanej spoločnosti,
stáva sa aktuálnou otázka celoživotného vzdelávania. Dnešná doba ponúka veľa
možností a foriem v oblasti celoživotného vzdelávania dospelých. Jednou z nich
je program Sokrates – Grundtvig 2. Medzinárodný projekt Znalosti z prírody
(Knowledge of Nature) je spoločným projektom Českej, Slovenskej republiky
a Rumunska a je realizovaný vďaka podpore zo strany Európskej únie. Jedinečná
príležitosť načerpať vedomosti V SR je koordinujúcim pracoviskom Slovenské
múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši. Pretože
bol projekt zameraný na medzinárodnú výmenu skúseností v ochrane a tvorbe
životného prostredia, legislatívu a zavádzanie environmentálnej výchovy do praxe
v školských zariadeniach, pracovníci múzea si na základe dlhodobej spolupráce
prizvali do projektu „učiacich sa učiteľov“ z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu
v Liptovskom Mikuláši. Jednou z hlavných aktivít projektu boli návštevy
partnerov v jednotlivých participujúcich krajinách. Ich hlavným zameraním boli
terénne aktivity, prezentácie prác a aktivít v oblasti environmentálnej výchovy
v školských zariadeniach, prednášky odborníkov z praxe a semináre. Bola to pre
pedagógov jedinečná príležitosť na obohatenie odborných vedomostí, vzájomnú
výmenu skúseností s ohľadom na realizáciu praktických činností v oblasti
ekológie, biológie, geografie, geológie a histórie. Spolupráca medzi múzeom a
školami Garantom stretnutia v SR bolo SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši. Pestrý
program, ktorý jeho pracovníci pripravili, bol zameraný na náučné terénne
exkurzie v TANAP-e a PIENAP-e, prednáškový cyklus a ukážky spolupráce múzea so
školskými inštitúciami. V rámci terénnych exkurzií navštívili Prosiecku
a Kvačiansku dolinu, kde mali študenti Gymnázia M. M. Hodžu z Liptovského
Mikuláša možnosť prezentovať svoju prácu v teréne. Ďalšie navštívené lokality
boli - vodná nádrž Liptovská Mara, Prielom Dunajca, Belianska jaskyňa a
obhliadka dôsledkov veternej kalamity v Tatrách. V jednodňovom prednáškovom
cykle odzneli zaujímavé vystúpenia odborníkov o chránených vtáčích územiach,
ochrane biodiverzity v poľnohospodárskej krajine, monitoring svišťa vrchovského
tatranského v Západných Tatrách, kras a jaskyne v Nízkych Tatrách, geneticky
modifikované organizmy. Súčasťou tohto dňa bola aj prezentácia environmentálneho
vzdelávania zabezpečovaná SMOPaJ pre školské inštitúcie a verejnosť. Výnimočný
súlad s prírodou v Rumunsku Po spoločných stretnutiach tímov, ktoré sa ukázali
ako veľmi prínosné, pokračoval projekt návštevou Rumunska. Počas týždeň
trvajúceho stretnutia mohli účastníci obdivovať prírodné a kultúrne krásy
Rumunska (v administratívnom kraji Alba Iulia). Prvou zastávkou bol národný park
Apuseni v severozápadnej časti Rumunska (historické Sedmohradsko –
Transylvánia), potom jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe – jaskyňu
Scarisoara, kde celkové množstvo ľadovej hmoty tvorí podľa odhadu odborníkov
75000 m3. Okrem rôznych prírodných krás mali možnosť pozorovať aj život
pôvodných obyvateľov kraja – Mótov, ktorí obývajú priestor až do nadmorskej
výšky 1200 m. Ich jednoduchý spôsob života je pre človeka z mesta ozaj čarovný
a veľakrát až nepochopiteľný. Na druhej strane ich jedinečný súlad s prírodou
môže byť pre nás veľkým príkladom.
Ak si chceme udržať krok s potrebami poznatkovo - orientovanej spoločnosti, stáva sa aktuálnou otázka celoživotného vzdelávania. Dnešná doba ponúka veľa možností a foriem v oblasti celoživotného vzdelávania dospelých. Jednou z nich je program Sokrates – Grundtvig 2. Medzinárodný projekt Znalosti z prírody (Knowledge of Nature) je spoločným projektom Českej, Slovenskej republiky a Rumunska a je realizovaný vďaka podpore zo strany Európskej únie. Jedinečná príležitosť načerpať vedomosti V SR je koordinujúcim pracoviskom Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši. Pretože bol projekt zameraný na medzinárodnú výmenu skúseností v ochrane a tvorbe životného prostredia, legislatívu a zavádzanie environmentálnej výchovy do praxe v školských zariadeniach, pracovníci múzea si na základe dlhodobej spolupráce prizvali do projektu „učiacich sa učiteľov“ z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Jednou z hlavných aktivít projektu boli návštevy partnerov v jednotlivých participujúcich krajinách. Ich hlavným zameraním boli terénne aktivity, prezentácie prác a aktivít v oblasti environmentálnej výchovy v školských zariadeniach, prednášky odborníkov z praxe a semináre. Bola to pre pedagógov jedinečná príležitosť na obohatenie odborných vedomostí, vzájomnú výmenu skúseností s ohľadom na realizáciu praktických činností v oblasti ekológie, biológie, geografie, geológie a histórie. Spolupráca medzi múzeom a školami Garantom stretnutia v SR bolo SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši. Pestrý program, ktorý jeho pracovníci pripravili, bol zameraný na náučné terénne exkurzie v TANAP-e a PIENAP-e, prednáškový cyklus a ukážky spolupráce múzea so školskými inštitúciami. V rámci terénnych exkurzií navštívili Prosiecku a Kvačiansku dolinu, kde mali študenti Gymnázia M. M. Hodžu z Liptovského Mikuláša možnosť prezentovať svoju prácu v teréne. Ďalšie navštívené lokality boli - vodná nádrž Liptovská Mara, Prielom Dunajca, Belianska jaskyňa a obhliadka dôsledkov veternej kalamity v Tatrách. V jednodňovom prednáškovom cykle odzneli zaujímavé vystúpenia odborníkov o chránených vtáčích územiach, ochrane biodiverzity v poľnohospodárskej krajine, monitoring svišťa vrchovského tatranského v Západných Tatrách, kras a jaskyne v Nízkych Tatrách, geneticky modifikované organizmy. Súčasťou tohto dňa bola aj prezentácia environmentálneho vzdelávania zabezpečovaná SMOPaJ pre školské inštitúcie a verejnosť. Výnimočný súlad s prírodou v Rumunsku Po spoločných stretnutiach tímov, ktoré sa ukázali ako veľmi prínosné, pokračoval projekt návštevou Rumunska. Počas týždeň trvajúceho stretnutia mohli účastníci obdivovať prírodné a kultúrne krásy Rumunska (v administratívnom kraji Alba Iulia). Prvou zastávkou bol národný park Apuseni v severozápadnej časti Rumunska (historické Sedmohradsko – Transylvánia), potom jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe – jaskyňu Scarisoara, kde celkové množstvo ľadovej hmoty tvorí podľa odhadu odborníkov 75000 m3. Okrem rôznych prírodných krás mali možnosť pozorovať aj život pôvodných obyvateľov kraja – Mótov, ktorí obývajú priestor až do nadmorskej výšky 1200 m. Ich jednoduchý spôsob života je pre človeka z mesta ozaj čarovný a veľakrát až nepochopiteľný. Na druhej strane ich jedinečný súlad s prírodou môže byť pre nás veľkým príkladom.
Anna Nebusová a Eva Šenšelová
Sdílet článek na sociálních sítích