Sih maréna žije v geneticky čistej forme len vo vodách Štrbského plesa

Vody Štrbského plesa sú pravdepodobne jediným miestom na svete, kde žije v súčasnosti už vzácna ryba sih maréna v geneticky čistej forme. Keďže do plesa sa dostali aj iné druhy rýb, ktoré negatívne ovplyvňujú populáciu siha, rozbehol sa v roku 2002 projekt na jeho záchranu, ktorého súčasťou je výlov najmä plotice a ostrieža.

Ako povedal Pavol Kráľ zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) "v rámci eliminovania populácie týchto rybičiek sa robí výlov, ktorý bude prebiehať vo vodách Štrbského plesa v závere mája. Tridsiateho bude výlov hlavne na ploticu. Budú sa chytať aj ostrieže, šťuky už nie, to sme zastavili minulý rok, pretože veľké, ktoré ohrozovali priamo siha marénu, tie už boli v podstate vylovené. Takže plotice sa budú chytať na udicu. Čo sa týka ostrieža, ktorý sa horšie chytá na udicu, tam sme vymysleli špeciálny systém, a to vyberanie jeho oplodnených ikier.

Ostriež kladie ikry vo vodách Štrbského plesa zhruba v týchto dňoch, takže máme týždeň na to, aby sme ich dostali spod hladiny za pomoci potápačského výstroja a špeciálneho vysávača". Projekt realizujú v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Štátnou ochranou prírody. Zastrešuje je jeden zo špičkových slovenských ichtyológov Vladimír Mužík. Sih nie je pôvodnou rybou vo vodách Štrbského plesa. Tie boli pôvodne pusté. Odborníci predpokladajú, že prvé ryby, teda pstruh potočný sa dostali do jazera asi v polovici 19. storočia zásluhou domácich obyvateľov prípadne turistov. Ako kuriozitu tam v roku 1929 vysadili jalca tmavého, ktorý bol umelo vyšľachtený do červenej formy.

Bola to tá populárna červená rybička, ktorú si pamätajú najmä starší návštevníci Tatier. Okrem jalca vysadili do jazera v tom istom roku aj siha marénu, ktorého pôvodným domovom bolo jazero Miedwie v Poľsku. "Je to veľmi chutná ryba, ktorú podávali na cisárskych stoloch. V pôvodnej lokalite dorastala až do metrovej dĺžky. Vo vodách Štrbského plesa sa síce aklimatizovala, ale doposiaľ nebol zaznamenaný sih dlhší ako 45 cm," uviedol Kráľ.

Podľa neho je kuriozitou už to, že sa sih prispôsobil životu vo vodách Štrbského plesa, keďže ide o rybu pomerne náročnú na životné podmienky. Keďže žije v hĺbkach, postupne sa stratila z dohľadu a až v roku 1984 ju pod hladinou Štrbského plesa opätovne našla počas prieskumu bratislavská dvojica ichtyológov. Po plotici ho označili za druhú najpočetnejšiu rybu v jazere.

Vo vodách Štrbského plesa sa postupne udomácnili ďalšie druhy, okrem plotíc aj ostrieže a šťuky. Dostali sa tam náhodne. Možno im pomohli kačice po výstavbe Liptovskej Mary. Potlačili však výskyt hlavne červeného jalca a v ostatnom čase aj siha.

Už v roku 1984 ichtyológovia naznačili, že ak bude proces rovnako rýchlo pokračovať, môže sih zo Štrbského plesa vymiznúť. Na základe poznatkov a výsledkov výskumu začali Štátne lesy TANAPu robiť opatrenia na záchranu siha a podporu jeho životných podmienok. Pomôcť má projekt, ktorý zahŕňa viacero úloh, medziiným aj spoločný odlov zameraný predovšetkým na ploticu, ostrieža a v prvých rokoch realizácie aj na šťuku. Robí sa na základe výnimky, keďže ide o chránené územie.